Hádzanári Tatrana Prešov 2000, dvojnásobní majstri Slovenskej republiky v kategórii mladších žiakov v sezóne 2012/2013
a v kategórii starších žiakov v sezóne 2014/2015, získali ocenenie Talenty roka 2015.
Starší žiaci hádzanárskeho Tatrana Prešov (ročník 2000) boli 23. novembra 2015 v Prešove vyhlásení za TALENTY ROKA 2015 v kategórii ŠPORT. V júni 2015 sa stali majstrami Slovenska v hádzanej starších žiakov v Topoľčanoch, kde potvrdili titul, ktorý získali v kategórii mladších žiakov pred dvomi rokmi v Prešove. Zverenci trénera Jozefa Lukáča a vedúcich družstva Jozefa Tomaša a Richarda Fecha prešli náročným turnajom suverénnym spôsobom. Nielenže vyhrali všetkých šesť zápasov, ale atraktívnou obrannou a útočnou hrou potešili všetkých fanúšikov hádzanej. Tatran dominoval svojou technicko-taktickou vyspelosťou aj mentálnou silou, bol nebezpečný zo všetkých postov, s čím sa ostatné tímy nedokázali vyrovnať.
O titul majstra Slovenska v sezóne 2014/2015 sa zaslúžili hráči: Tomáš Cerula, Martin Sumilas, Tomáš Danč – Tomáš Fech, Patrick Hartmann, Samuel Demčák, Tomáš Valenčín, Oliver Olejár, Daniel Magdolen, Daniel Matisko, Dávid Kubík, Richard Tomaš, Gabriel Vaňo, Matúš Bak, Martin Lozák, Jakub Podracký, Peter Podracký a Jakub Schnierer. Tréner Jozef Lukáč, vedúci družstva Jozef Tomaš a Richard Fech, člen realizačného tímu Jozef Magdolen.
Veľké poďakovanie patrí aj trénerovi mladších žiakov Róbertovi Kravčákovi, ktorý sa výraznou mierou podieľal na fyzickej príprave a tréningu obranných činností, trénerovi mladšieho dorastu Marekovi Gernátovi, ktorý so svojimi zverencami absolvoval množstvo modelovaných zápasov so staršími žiakmi a majiteľovi klubu Miloslavovi Chmeliarovi, ktorý umožnil chlapcom pravidelnú účasť na kvalitných turnajoch v zahraničí.
Hlavným strojcom úspechu žiakov Tatrana Prešov bol skúsený dlhoročný tréner žiackych tímov Jozef Lukáč, bývalý vynikajúci brankár prešovského Tatrana a československého reprezentačného tímu, ktorému bola na TALENTOCH ROKA 2015 v Prešove udelená špeciálna cena za jeho celoživotnú trénerskú činnosť. Jeho zanietenosť profesionálneho hádzanára sa preniesla aj do jeho trénerskej práce, ktorej výsledkom je 21 titulov majstra Slovenska, z toho 12 v Tatrane Prešov a 9 na ZŠ Československej armády a 3 tituly majstra ČSFR s Tatranom Prešov: „Na trénovanie som mal za tie dlhé roky vytvorené veľmi dobré podmienky, či už majiteľom klubu Miloslavom Chmeliarom v Tatrane Prešov alebo na Základnej škole Československej armády. Prepojenie klubu a školy funguje na jednotku. Medzi mojich odchovancov patria hráči ako Stanislav Kolpak, Martin Justus, Marek Gruca, Stanislav Dobrovič, Milan Mrva, Matej Vernarský, Filip Dujčák, Samuel Orlovský, Boris Rešovský, Juraj Urban, Lukáš Urban, Radovan Pekár a mnohí ďalší hráči, ktorí sa presadili na klubovej aj reprezentačnej úrovni."
Jozef Lukáč bol nadmieru spokojný s posledným štvorročným cyklom v žiackych kategóriách, ktorý mu priniesol tituly majstra Slovenska u mladších aj starších žiakov: „Boli to ťažké, ale úspešné štyri roky. Naši chlapci úspešne reprezentovali Tatran Prešov Handball Team na domácich aj zahraničných palubovkách. Hrali sme na turnajoch nielen na Slovensku, ale najmä v zahraničí, kde sme sa v silnej stredoeurópskej a balkánskej konkurencii nestratili, získali cenné skúsenosti a uhrali v silnej konkurencii zahraničných tímov veľmi pekné výsledky. Všetky tieto skúsenosti z kvalitných turnajov prispeli k budovaniu silného tímu, ktorý sa dostal na veľmi kvalitnú technicko-taktickú a hlavne mentálnu úroveň. Vytvoril sa tím ľudí, ktorí odviedli maximum pre hádzanársky rast našich žiakov – ako tréner mužstva som strávil neskutočne veľa času v tréningovom procese, naučil chlapcov množstvo herných variácií a signálov, vybudoval systém. S tímom veľmi aktívne spolupracovali aj Róbert Kravčák a Jozef Tomaš, ktorí mali významný vplyv na posilnenie fyzickej kondície a budovanie obranného systému, ktorý bol kľúčový pri zisku oboch titulov v tomto cykle. Richard Fech sa zameral na prepracovanú štatistiku tréningových, ligových aj turnajových zápasov, ktorá mala presnú výpovednú hodnotu a pomohla mi pri správnom typologickom výbere hráčov v najdôležitejších momentoch sezón a hlavne na mentálnu prípravu chlapcov pred vrcholnými podujatiami, ktorá vyvrcholila suverénnym víťazstvom v Topoľčanoch. Jozef Magdolen sa aktívne venoval atletickej bežeckej príprave a video rozborom."
Výsledkom tohto tímu ľudí, ktorí si veľmi dobre rozumeli medzi sebou, ale aj s chlapcami, boli dva tituly pre Tatran Prešov v kategórii mladších žiakov v sezóne 2012/2013 a v kategórii starších žiakov v sezóne 2014/2015. Samozrejme, najväčšiu zásluhu na oboch tituloch majú samotní chlapci, ktorí vytvorili výborný tím, a práve ich tímová hra rozhodla o oboch tituloch.
Posledná sezóna 2014/2015 s tímom bola pre trénera Jozefa Lukáča najťažšou, ale zároveň najkrajšou: „Prvá polovica sezóny nebola z našej strany dobrá, aj keď sme odohrali výborný turnaj v maďarskom Gyongosi, kde sme absolvovali kvalitné zápasy s maďarskou hádzanárskou žiackou špičkou a jediná prehra na turnaji s Veszprémom v skupine nás posunula do bojov o 4.-6. miesto, v ktorých sme uspeli. Po tomto septembrovom turnaji nás dlhodobo prenasledovali zranenia, choroby, študijné povinnosti. Nevyšli nám januárové turnaje Kempa Cup v Prešove a Zorno Cup v Stupave. Dosť veľa energie nás stálo presvedčiť chlapcov, že ku kvalitnej hre patrí kvalitný prístup, bojovnosť, nasadenie a odriekanie si rôznych vecí. V druhej časti sezóny sa postupne sformovala základná zostava. Pred majstrovstvami Slovenska vyvrcholila príprava účasťou na veľmi kvalitne obsadenom turnaji v Novom Sade v Srbsku na začiatku mája, kde sme prehrali len jediný zápas s domácim výberom Rastimo Kamp Srbija. Tam nás chválili za technicko-taktický výkon a disciplínu a hádzanársku vyspelosť. Už tu som bol presvedčený, že najlepšou kombináciou hráčov v tíme boli brankár Cerula (2000), pravé krídlo Fech (2001), pravá spojka Demčák (2001), stredná spojka Valenčín (2000), ľavá spojka Olejár (2000), ľavé krídlo Magdolen (2001), v útoku pivot Kubík (2000), ktorého v obrane striedal Matisko (2000). Dobre im sekundovali aj ostatní chlapci. V poslednom zápase v Novom Sade sme zdolali CZ Beograd 21:19. Súper bol neskutočne vyspelý a fyzicky zdatný, ale my sme ich porazili silnou mentalitou a výbornou kombinačnou hrou, keď sme kontrolovali celý zápas. Po zápase s CZ Beograd celá hala vstala a tlieskala skvelej hádzanej, ktorú hrali oba tímy. Prišiel k nám tréner CZ, ktorý nám gratuloval k tomu, že chlapci boli technicko-takticky skvelí a zaslúžene vyhrali. To bol veľmi dobrý signál pred blížiacimi sa majstrovstvami Slovenska. Posledný mesiac v máji sme zohrali niekoľko zápasov s mladším dorastom Mareka Gernáta, v ktorých niektoré fázy boli výborné a naznačovali pozitívny progres.“
Majstrovstvá Slovenska v hádzanej starších žiakov v júni 2015 v Topoľčanoch priniesli trénerovi Jozefovi Lukáčovi veľký triumf po štyroch rokoch tvrdej práce s tímom: „Formu sme excelentne načasovali, čo potvrdili samotné majstrovstvá Slovenskej republiky. Až na prvý zápas s Modrou, kde sme nastúpili na zápas priamo z autobusu (vyhrali sme 17:16, aj keď sme prehrávali už 6:11), sme v ostatných zápasoch suverénne dominovali. Ťažšie zápasy sme odohrali so spomínanými ôsmimi hráčmi, ale aj ostatní v ďalších stretnutiach podali dobré výkony. Dôkazom toho bola aj štatistika. Brankár Cerula mal úspešnosť zákrokov okolo 50%, ostatní chlapci základu si góly krásne podelili a mnohí mali streleckú úspešnosť nad 75%. Líder Valenčín dal 22 gólov, Magdolen 20, Demčák 19, Fech, Olejár a Kubík po 15 gólov. Čo je najdôležitejšie, chlapci hrali suverénne, súperom nič nedovolili, neboli v strese, bavili sa hádzanou, keď ste na nich pozreli, hneď ste museli pochopiť, že takto hrajú majstri. Bol som fascinovaný ich hrou a mentálnou silou, chlapci nepripustili žiadnu drámu. Boli sme jasne najlepší, lebo sme hrozili zo všetkých postov, takže súperi nás nedokázali účinne brániť. Atmosféra bola skvelá najmä zo strany Stupavčanov, ktorí vytvorili skvelú a početnú divácku podporu. Nezaostali ani naši skvelí rodičia, ktorí sa s domácimi fanúšikmi z Topoľčian postarali o krásny športový zážitok, ktorý som dlho nedokázal predýchať. Na zisk titulu sa chystala najmä favorizovaná Stupava, ale aj domáce Topoľčany a nebezpečné Bojnice. O to viac teší tento úspech. Taktická zrelosť, bojovnosť, herná disciplína boli hlavnými črtami nášho majstrovského tímu.“
FOTO: Peter Olejár
Prešov