Tatran Prešov ostáva naďalej slovenským hádzanárskym suverénom. Faktom ale je, že v tejto sezóne výsledkami ani hrou neohuruje. V základnej časti domácej extraligy
prehral dva zápasy, v Šali a v Topoľčanoch, remizoval v Hlohovci, kde druhý prešovský tím zložený prevažne z dorastencov, s prehľadom vyhral.
Majiteľ o triezvom pohľade
Prešovčania už obhájili Slovenský pohár, no vo finálovej odvete v Považskej Bystrici len remizovali, zúročili však desaťgólový náskok v prvého domáceho finálového duelu. V SEHA Gazprom lige vyhrali aj nad Brestom či Záhrebom, ale od ôsmeho kola začali strácať. Naostatok remizovali u predposledného srbského Pančeva. V Pohári EHF odštartovali skupinovú fázu prehrou v dánskom Silkeborgu. Doma s Minskom remizovali, keď o bod prišli štyri sekundy pred koncom.
Napriek tomu, že Tatranu Prešov sa v ostatnom čase nedarí, hráčov prenasledujú zranenia a nemoci, majiteľ klubu Miloslav Chmeliar nestráca hlavu a daný stav hodnotí triezvo. „Pravdou je, že na takéto straty v domácej lige sme neboli zvyknutí. Na druhej strane, hlavne po dobrom štarte sme úspešnejší, v porovnaní s predošlou sezónou SEHA ligy nefigurujeme na deviatom mieste, ale na šiestom, s reálnou šancou posunúť sa na piatu priečku. Pravdu povediac, takýto vývoj ma neznervózňuje. Aj preto, že káder mužstva musel už prejsť generačnou obmenou. Ak zoberieme vekovú skladbu hráčov, podotýkam tých, ktorí hrávajú pravidelne v užšom zložení, tak zistíme, že Babič mal pre pár dňami 21 rokov, L. Urban a Lapajne 22, Cvitkovič, Butorac, Kasal, Vučko 23 rokov. Nuž a D. Krok a Čupryna 27, či Hrstka s Čípom v 28 rokoch vyzerajú popri nich pomaly ako „starci“. Tým len zdôrazňujem, že mužstvo je po minulej sezóne výrazne prebudované. Obmena bola už nevyhnutná. Získali sme vývojaschopných hráčov, ktorí ale predtým nehrali v nejakých renomovaných kluboch. Takže potrebujú nejaký čas, aby sa v Tatrane adaptovali. Do toho prišli veľmi komplikované zranenia niektorých hráčov. Na jednej strane omladenie základu, teda toho, ktorý pravidelne hráva, na druhej to množstvo zranení a iných zdravotných ťažkostí, či rozdelenie hráčov do dvoch extraligových tímov. Nechcem čiastkové neúspechy skrývať za slovíčka, napríklad keby. Lenže mať v zostave Rábeka, Kroka, Butoraca, tak by sme ich boli v extralige sotva prehrali. Je to ale tak ako to je a ja to už neriešim. Slovenský pohár máme, pôjdeme aj za obhajobou ďalšieho slovenského titulu. Chceme aj o čosi vyššie v SEHA lige, nuž a v A skupine Pohára EHF, ktorej žreb nebol pre nás veru prajný, získať čo najviac bodov. Samozrejme, aj podľa toho, v akom zložení budeme môcť na najbližšie zápasy tejto prestížnej európskej pohárovej súťaže nastúpiť.“
Maródujúcich reprezentantov už Tatran platiť nebude
Miloslav Chmeliar je však dosť rozladený predovšetkým z dlhodobej neprítomnosti Olivera Rábeka, ktorý s problémami laboruje vlastne od samého začiatku sezóny. Napokon sa musel podrobiť operácii ramena, rekonvalescencia ktorého je náročná a momentálne je otázne, či sa vôbec v tejto sezóne obávaný kanonier Tatrana vráti znovu do zápasového diania. „Ak by som bol vedel o skutočných problémoch Rábeka už počas prípravy na túto sezónu, tak by sme sa boli v klube podľa toho zariadili. Určite by sme boli zháňali ako náhradu ešte jedného strelca, podobného Rábekovým parametrom na jeho pozíciu. Mrzí ma hlavne, že Oliver nevyrukoval s pravdou von. Vlastne dosť zahmlieval, nechcel priznať, že zranenia ramena si privodil v zápase slovenskej reprezentácie, nie prešovského Tatrana. Napokon, po operácii v Záhrebe, tamojší uznávaný lekár špecialista sa vyjadril, že problém s Rábekovým odtrhnutým svalom v ramene je staršieho charakteru. Myslím, v zápase Slovenska s Ruskom (jún 2017), v ktorom ešte hral. Lenže, keď som sa pýtal, prečo nehral v ďalšom proti Švédom, tak mi tvrdil, že vtedajší reprezentačný tréner dal príležitosť iným hráčom. Čiže už vtedy ho trápilo rameno a nie „achilovka“, ako podľa mňa zahmlieval už po prvom prípravnom zápase proti Zubří, v ktorom ani poriadne nevystrelil. Asi sa obával nášho rozhodnutia na adresu hráčov Tatrana, nominovaných do reprezentácie Slovenska. Avizoval som, že ak sa niekto z nich zraní počas reprezentačných povinností, nech si potom vyrieši vzťah so Slovenským zväzom hádzanej. Nie však z titulu nejakej zdravotnej poistnej zmluvy, ale z titulu poistenia na ušlom príjme hráča. Nie je predsa mysliteľné, aby sme nášho zraneného hráča v reprezentácii rok platili my v Tatrane. Nielen Oli Rábek teraz, ale aj iní v minulosti pred ním (Tumidalský, roztrhnutý krížny väz na ME), boli v podobných prípadoch platení z klubových zdrojov. Dostávali plnú mzdu, hoci za Tatran dlhodobo nehrali. Niečo také však v budúcnosti Tatran Prešov už tolerovať nebude. Naši hráči , ktorí budú v budúcnosti nominovaní do reprezentačných výberov Slovenska, prípadne takí, s ktorými sme v rokovaní o ich príchode do Tatrana, dostanú upozornenie a zoberú na vedomie, že v prípade zranenia na reprezentačnej akcii, si svoje príjmy od prvého dňa liečenia budú musieť riešiť so SZH.“
Prešov