M. Chmeliar: „Z hľadiska dôležitosti podstatné sme už odohrali“
Priaznivci slovenskej mužskej hádzanej upierali pozornosť v ostatných dňoch predovšetkým k zápasom prvej fázy kvalifikácie hádzanárov o postup na budúcoročné majstrovstvá
sveta vo Francúzsku. V reprezentačnom kádri Slovenska sú aj piati hráči Tatrana Prešov.
PREŠOV. Tréner prešovských hádzanárov pracuje v domácich podmienkach aktuálne s dosť okliešteným kádrom. Slovensko reprezentujú spojky Pekár, L. Urban, D. Krok, krídelník Antl a pivot Petro. Zranenie vyradilo z nominácie Kopča, stopercentný po vleklom zranení nie je ešte Rábek. Česko povolalo Hrstku, legionári Peskov a Ivkovič sú stále na listine maródov.
Zhrnutie do troch základných okruhov
Tatran Prešov v prvej polovici sezóny 2015/2016 očakávania nenaplnil. Jedenásťnásobný slovenský majster hodlal postúpiť zo silnej skupiny Ligy majstrov. Napokon však skončil na poslednom šiestom mieste. V závere uplynulého roka nepríjemne prekvapili prehry s Boracom Banja Luka a doma s Nexe Našice v SEHA Gazprom lige. Nehovoriac o senzačnej prehre na domácom ihrisku v Lige majstrov s Vojvodinou Nový Sad. Príčiny toho majiteľ klubu Miloslav Chmeliar zhrnul do troch základných okruhov. „Čochvíľa vkročíme do druhej polovice sezóny, ale z hľadiska dôležitosti všetko podstatné čo sme mali odohrať, je vlastne už za nami. Skončili sme v skupinovej fáze Ligy majstrov, v nadnárodnej lige odohrali štrnásť zápasov a pred nami sú už pred záverečným turnajom Final Four už iba štyri stretnutia. V domácich súťažiach je pred nami finále Slovenského pohára s Hlohovcom a zápasy extraligy.“
Dávid najväčší Chmeliarov omyl
Miloslav Chmeliar zdôraznil, že tým pádom môže už hodnotiť nie polovicu, ale podstatnú časť tejto sezóny. Prečo sa aj jeho očakávania nenaplnili rozdelil do už spomenutých troch okruhov. „Najprv sa však musím vrátiť na samý začiatok prebiehajúceho ročníka. Mužstvo po dlhodobo maródujúcom P. Hatalčíkovi prevzal tréner P. Dávid. Po jeho predčasnom konci sa trénerskej roboty ujal R. Trtík. Ľahké to po nástupe nemal hlavne preto, lebo disciplína mužstva bola rozpustená, hráči si pomaly robili čo chceli. Pritom som P. Dávida upozorňoval, že prílišné kamarátstvo s vlastným zverencami sa mu nemusí vyplatiť, že môže viesť aj predčasnému koncu. On to však akoby celkom nechápal. Jeho odbornosť nespochybňujem, ale tréner a hráči musia podľa mňa mať medzi sebou určitý odstup. Výsledky neboli a pritom sme hrali také súťaže ako za P. Hatalčíka, taký počet zápasov. Hráči však zarobili na prémiách zhruba o stošesťdesiat tisíc menej. Takže P. Dávid Tatranu svojim spôsobom výrazne ušetril, čím sme prišli k doplatku na nový klubový autobus, keďže starý sme predali. Odbornosť P. Dávida nechcem hodnotiť. Avšak na to aké tu mal podmienky na prácu, koľko zarábal, aké mal výsledky, ako klesla počas jeho pôsobenia disciplína a morálka v tíme, pričom mal vari najkvalitnejší káder za ostatné obdobie, musím povedať na rovinu. Angažovanie P. Dávida bol môj najväčší omyl počas môjho doterajšieho štrnásťročného pôsobenia v prešovskej mužskej hádzanej.“
Zranenia, nejednoliata partia
Dávať nanovo mužstvo dokopy nebolo ľahké, tvrdil aj s odstupom času majiteľ klubu. Do to všetkého prišla séria zranení. „Tie už spomeniem v druhom okruhu. Také niečo čo postihlo nás, ale často veru nevidí. Ak by sa niektorému klubu pritrafilo, že sa mu zraní šestica hráčov, tak hádam ani nedokáže na zápas nenastúpiť. Tatranu sa ale zranilo šesť hráčov, ale čo bolo ešte horšie, všetkých zo spojkového radu. A to bol naozaj málo vídaný zásah do tímu s nemalými ambíciami. Skrátka, neuveriteľná smola. Boli zápasy, kedy chýbali všetci naraz. Tréner musel výrazne improvizovať. Na dôvažok, to všetko nás postihlo v najnevhodnejšom období, kedy začínala skupinová fáza Ligy majstrov. Problémy tohto druhu sa s nami vlečú v podstatne aj teraz, keďže niektorých hráčov máme stále na listine maródov. Nuž a do tretieho okruhu by som zahrnul skutočnosť, že mužstvo neťahá za jeden koniec. Sám vidím, že netvorí jednoliatu partiu. Sú v ňom dokonca jednotlivci, ktorí mu robia zle. Napríklad, náš systém odmeňovania je založený na základných platoch a palete prémií. Tie nedostáva každý rovnaké. Pritom, každý popri základe má garantovaný celkový príjem. Na vyplácanie prémií sú stanovené kritéria. Niektorí hráči však vyzvedajú, kto a koľko dostal, vytvárajú napätie, neraz i rozbroje, čo nevytvára k mužstve dobrú atmosféru. Vravím to otvorene, v kabíne nie dobrá klíma a preto po sezóne určite v nej dôjde k zmenám. Tie tri okruhy, o ktorých som hovoril, sú teda hlavnou príčinou toho, že všetko podstatné v tomto ročníku máme za sebou. V Lige majstrov sme ostali na chvoste. A čo ma hnevá, prehrali sme aj s Novým Sadom. V SEHA lige tohto súpera zdoláme doma o jedenásť gólov, avšak krátko na to, pri vysokom kurze stávkových kancelárií, s ním na vlastnom ihrisku v Lige majstrov prehráme. Pritom ešte prezradím, že za každú výhru malo mužstvo prémiou desaťtisíc euro.“
Ďalší milión už nemieni vyhodiť
Tieto veci majiteľa Tatrana Prešov znechucujú. Preto sa natíska aj otázka, či ho aj od hádzanej neodradzujú. „Netajím, niekedy po večeroch rozmýšľam nad tým, čo a ako ďalej. Niektoré veci ma jednoducho urážajú. Peniaze, hlavne v našom regióne sa čoraz ťažie zarábajú. Nuž a hráči, ktorí ich od klubu poberajú si to neuvedomujú a nevážia si to čo momentálne majú. Musím ale povedať i to, že hernú úroveň našich súčasných hráčov netreba preceňovať. Svetová hádzanárska špička je niekde inde. Aby sme dokázali postúpiť zo skupinovej fázy Ligy majstrov, museli by sme do nákupu hráčov aspoň milión eur viac. K tomu by sme potrebovali angažovať kompletnú novú sedmičku. Súčasných jeden a pol milióna, ktorých nás ročne hádzaná stojí, je pre mňa strop. Viac už nie som ochotný do nej dať. Znechutený som, ale na hádzanú nezanevriem. Do rekonštrukcie, modernizácie a vybavenia TATRAN handball areny sme investovali tri a pol milióna eur. Tieto peniaze sa nikdy, ani v tom dobrom pocite už nevrátia. Pred rokmi som zápasy prežíval, bral pred nimi dokonca aj pilulky na upokojenie. Tie časy sú ale už preč. Dnes to už tak neprežívam, ale pokračujem ďalej. Zaoberať sa otázkou čo do budúcna, je čas po sezóne. Pred nami sú zápasy domácich súťaží stretnutia o účasť v záverečnom turnaji SEHA Gazprom ligy. My môžeme byť radi, že v takej kvalitnej súťaži vôbec hráme. Kvarteto najlepších má svoje miesta vyárendované. Reálnym pohľadom, konečné piateho miesto by bolo pre nás úspechom.“
Kto tu hrať nechce, nemusí
Miloslav Chmeliar po tomto konštatovaní preladil na ďalšiu zaujímavú, s už vysloveným súvisiacu tému. Týka sa prípadného pohybu v hráčskom kádri Tatran Prešov. „S jedenástimi spojkami nebudeme vyčkávať na zápasy v Pezinku či v Modre, či na ihriskách iných slovenských súperov. Niektorých hráčov preto do konca tejto sezóny uvoľníme na hosťovanie do iných klubov.“ Záujem o niektorých konkrétnych prešovských hádzanárov doma i za hranicami je. Sú však vraj aj takí, ktorí už v Prešove pokračovať nechcú. „To je prípad napríklad Vasju Furlana, ktorý sa do Slovinska chce vrátiť hlavne z rodinných dôvodov. Zmluvu u nás má platnú do konca sezóny, pričom do 31. 1. 2016 si môžeme uplatniť ročnú opciu. Vasja je druhým najlepšie plateným hráčom v mužstve a na začiatku minulej i tejto sezóny nám pre zranenia príliš nepomohol. Pri úcte k jeho herným i ľudským kvalitám som mu povedal, že opciu si uplatníme. Nie je však vylúčené, že ak silou mocou bude chcieť odísť, tak mu to umožníme, avšak už teraz. Kto v Prešove nechce hrať, a to z akýchkoľvek dôvodov, toho nútiť nebudeme. O konkrétnych zmenách je ešte predčasné hovoriť. Niektorých uvoľníme na hosťovanie, v extralige ponúkneme šancu hráčom z nášho dorastu.“
Prešov