PREŠOV. Deväť rokov brázdili hádzanári prešovského Tatrana európske cesty za súpermi v Lige majstrov, Pohári EHF, nadnárodnej SEHA Gazprom lige, slovenskej extralige i Slovenskom pohári spoľahlivým, špeciálne upraveným autobusom. Hoci na tú dobu veľa najazdených kilometrov nemal, majiteľ klubu Miloslav Chmeliar usúdil, že dozrel čas na jeho výmenu za nový, modernejší i výkonnejší.
Cestu zvládli, zápas nie
Tatran Prešov vyrazil na prvú jazdu so svojim novým „pojazdným domom na kolesách“ v stredu pred pol jedenástou. Cieľom prevej cesty bol Hlohovec, kde sa podvečer hral prvý finálový zápas Slovenského pohára medzi domácou Sportou a Tatranom. Pôvodným autobusom sa prešovskí hádzanári dostali vždy bezpečne kam bolo treba. Aj preto, aby tak bolo aj naďalej, kým sa novučičký autobus spred TATRAN handball arénou pohol, vysvätil ho dekan rímskokatolíckej farnosti Kráľovnej pokoja v Prešove Jozef Dugas. Výprava Tatrana prvú cestu autobusom v klubových farbách zvládla bezpečne tam aj späť. Horšie to už s Prešovčanmi dopadlo na samotnom ihrisku v Hlohovci. Obhajca trofeje Tatran Prešov prvý finálový zápas Slovenského pohára v Hlohovci prehral nečakane hladko 24:30.
Dohoda znela len na pohár
Hostia z Prešova nastúpili v Hlohovci už bez Olivera Rábeka, ktorý šiel hosťovať do konca sezóny do katarského klubu Al Rayyan i bez Alexandra Radčenka a Andreja Petra, ktorých Tatran Prešov uvoľnil na hosťovanie do konca tohto súťažného ročníka maďarskému prvoligistovi Eger SBS Eszterházy. Tretím hráčom, ktorý posilní v jarnej časti maďarskej súťaže posilní ten stý klub, je Radoslav Antl. Krídelníkovi Tatrana a slovenskej hádzanárskej reprezentácie po sezóne 2015/2016 vyprší v Prešove profesionálna zmluva. V drese jedenásťnásobného slovenského majstra hral ešte pred pár dňami v extraligovej dohrávke doma so Šaľou. Mal to byť preňho rozlúčkový zápas v zeleno –bielom prešovskom drese. Nakoniec si dres Tatrana s číslom 28 Rado Antl navliekol znova. „Môj odchod do Egeru platí. Za tých sedem a pol roka v Tatrane som vďačný. S pánom Chmeliarom sme sa ale napokon dohodli, že obidva finálové zápasy Slovenského pohára s Hlohovcom ešte za Tatran odohrám. O inej prípadnej spolupráci, či pokračovaní v Prešove sme sa zatiaľ nebavili. Z toho, že odchádzam som dosť rozčarovaný, určite nie ale zatrpknutý. S hádzanou ani po vypršaní zmluvy s Tatranom určite neskončím. V lete hodlám pokračovať. Keďže ponuku na predĺženie kontraktu som v Prešove nedostal, hľadám si niečo iné. Momentálne platí, že hrať pôjdem do Maďarska. Nuž a k tomuto prvému finále vari toľko. Je mi naozaj veľmi ľúto ako to napokon dopadlo. Prehrali sme o šesť gólov, čo je značný rozdiel. Ťažko sa mi po takomto rezultáte hľadajú slová. Chcel som Tatranu pomôcť, vypálilo to však úplne inak. Napriek tomu ale zbrane rozhodne neskladáme. Tretieho februára budeme mať v odvete výhodu domáceho prostredia. Zmazať šesťgólové manko jednoduché nebude. Myslím však, že je v silách Prešova pohárové prvenstvo obhájiť. Na odvetu, ak sa nič mimoriadne neudeje, určite prídem. Verím, že aj s tradičnou podporou prešovských fanúšikov to zlé z Hlohovca v TATRAN handball arene na dobré premeníme.“
JÁN LEŠKO
Majiteľ s dekanom
Text k foto: Pred vysväteným novým klubovým autobusom.
Prešov