Chmeliar vyčítal Trtíkovi, že niektorých hráčov nestaval
PREŠOV. Dnes, krátko pred poludním sa vo viedenskom sídle EHF rozhodlo o dejisku kvalifikačného turnaja o účasť v hlavnej súťaži Ligy majstrov v ročníku 2017/2018. Avšak už v utorok
žreb určil semifinálové dvojice. Tatran Prešov sa stretne s rakúskym Alpla HC Hard a portugalský Sporting Lisabon s fínskym Cocks Riihimäki.
Kvalifikačný turnaj sa bude hrať 2. a 3. septembra 2017. Majiteľ Tatrana Prešov Miloslav Chmeliar, s ktorým sme pred budúco týždňovým štartom prípravy na novú sezónu viedli rozhovor na viaceré hádzanárske témy, si najmenej želal ako usporiadateľa kvalifikácie Sporting Lisabon, najväčšmi sa prikláňal k rakúskemu HC Hard.
Česi návrh Slovákov uvítali
Program slovenského hádzanárskeho šampióna už od začiatku sezóny sa bude upravovať aj na základe toho, či jedinú miestenku z kvalifikačného turnaja o Ligu majstrov získa Tatran Prešov. Isté však už teraz je, že najprv odmietnutý Česko – Slovenský pohár 2017, o ktorý budú hrať majstri a vicemajstri oboch krajín, sa predsa len uskutoční. Pod názvom Prezidentský pohár sa uskutoční 26.-27. augusta v Plzni. „Zástupca nášho klubu sa z porady s predstaviteľmi Slovenského hádzanárskeho zväzu (SZH) ospravedlnil. Nuž a práve na takej sa rozhodlo, že potom ako neprešiel projekt spoločnej slovensko – českej súťaže mužov, tak nebude ani spoločný pohár. Pri osobnom stretnutí s prezidentom SZH J. Holešom som sa ho pýtal, kto vlastne takto rozhodol? Odvetil, že kluby. Tak som zdupľoval, ako je možné, že o takejto závažnej veci rozhodujú nezainteresované slovenské kluby? A vravím, načo trhať celkom dobré vzťahy. Nakoniec, česká reprezentácia hráva na ME, kým slovenská zbabrala ďalšiu kvalifikáciu. Prezident SZH aj na základe nášho rozhovoru oslovil následne českú stranu, ktorá s radosťou návrh Slovákov prijala. Takže v závere augusta v Plzni o trofej si zahrajú Dukla Praha, Škoda Plzeň, Tatran Prešov a HKM Šaľa,“ uviedol na túto tému M. Chmeliar.
O dôvodoch rozchodu s trénerom
Majiteľ Tatrana Prešov bol aj iniciátorom myšlienky, zaradiť do Slovnaft handball extraligy (SHE) druhý prešovský tím. „Našou snahou bolo dať priestor na pokračovanie v kariére hráčom končiacim v dorasteneckej kategórii, ale aj tým pokračujúcim, ktorí majú predpoklady hrať aj za mužov. Postupne chceme do mužstva zakomponovať čo najviac Prešovčanov. Vysoké a úderné spojky sme už dávnejšie v klube nevychovali. Na druhej strane máme ale príklady použiteľných talentov, avšak málo bývalým trénerom využívaných. Napríklad bratov Šárpatakyovcov, schopných hrávať na poste spojok i na krídlach. Talent hráči na lavičke určite nerozvinú. A už vôbec sa nechcem dožiť v nasledujúcom období toho, čoho v dvoch predošlých ročníkoch. Aj spojky Peskov, Jankovič a Carapkin presedeli množstvo zápasov na striedačke. Takže okolo 150 tisíc euro za nich bolo vyhodených do Torysy. A jednoducho len preto, že ich tréner nestaval. Iste, boli zápasy, kedy nemohli. Avšak iste viac tých, v ktorých mohli a nehrali. Respektíve, žalostne málo. Nuž a ak hráč, presedí pol roka na lavičke a potom je pustený na ihrisko, neraz vyzerá trápne. To ako keby nemocný preležal pol roka na lôžku a potom sa razom postavil na nohy... Taký Jankovič nehral ani proti Pezinku či Modre a tak nečudo, že prišiel o miesto strednej spojky v reprezentácii Bosny a Hercegoviny. Pritom zase Rábek ťahal aj takéto zápasy šesťdesiat minút. Myslím, že aj keby sa D. Krok nebol zranil, aj tak by bývalý tréner dohral play – off extraligy so siedmimi hráčmi,“ mienil majiteľ Tatrana. „To sú príklady hlavného dôvodu rozchodu s trénerom Trtíkom. Pritom, s jeho pracovným nasadením bola absolútna spokojnosť. Avšak to, prečo týchto hráčov nestaval a nevyužíval ako mohol, mi vysvetliť nedokázal. Ja zase pochopiť. V podstate sa zopakovalo to, keď za Trtíkovej éry v Tatrane rozbiehal svoju kariéru D. Kristopans. Čím častejšie som mu vravel, nech dá viac priestoru 215 centimetrov vysokému ľavákovi, akých vo svete je ako šafránu, tým menej ho staval. Napokon z Kristopansa vyrástol hráč svetových parametrov. Po šiestich rokoch v Prešove prestúpil do špičkového bieloruského HC Meškov Brest, odkiaľ už mieri do aktuálne najlepšieho klubu na svete, do tímu víťaza Ligy majstrov 2016/2017 Vardaru Skopje. Nie Trtík, ale Srb D. Rašič, ktorý ho v Tatrane striedal, i spoluhráč Saša Radčenko, ktorý mu bol akoby druhým otcom, spravili z Kristopansa hráča veľkého formátu. D. Rašič ho nechával hrávať aj celé zápasy v obrane i v útoku. Až sa vyprofiloval na vysoko ceneného hádzanára. Od budúceho týždňa trénerske kormidlo v Tatrane Prešov prevezme Slavko Goluža. Verím, že tento uznávaný chorvátsky tréner dá každému hráčovi rovnakú príležitosť. Samozrejme, podľa možností, podľa súpera či aktuálneho zdravotného stavu, prípadne i iných okolností.“
Prešov