Bývalého skvelého prešovského hádzanára Milana Foľtu uviedli pred pár dňami do Siene slávy prešovského športu. Stalo sa tak na vyhlasovaní výsledkov 64. ročníka ankety o Najúspešnejších športovcov mesta Prešov v Parku kultúry a oddychu v Prešove. Foľta sa stal v poradí ôsmym hádzanárskym členom prešovskej športovej siene slávy.
Milan Foľta je neodmysliteľnou súčasťou histórie prešovskej hádzanárskej tradície. Ako súčasť úspešného tímu Tatrana Prešov a reprezentácie vtedajšieho Československa, zažil nespočetné chvíle, ktoré sa zapísali do dejín hádzanej. V rozhovore pre klubový web sa podelil o spomienky na najväčšie úspechy svojej kariéry, ale aj o názory k súčasnej situácii v prešovskej a slovenskej hádzanej.
V prvom rade sme sa ale pristavili pri jeho uvedení do Siene slávy. „Je to pre mňa veľká česť, že som sa dostal medzi tých, ktorí niečo pre prešovský šport urobili,“ povedal Milan Foľta o svojom zaradení medzi prešovské športové legendy. „Je to pocta, ale aj pripomienka toho, ako sa šport v Prešove vyvíjal. Mám šťastie, že som mal skvelých učiteľov, ktorí ma viedli k športu a už sú súčasťou Siene slávy, ako pani doktorka Brtková, doktor Kručay, Gregor, Lafko a Filčák. Všetci ma ovplyvnili, a to aj vďaka nim môžem byť tu, kde som,“ dodal.
Rodák z Prešova dlhé roky reprezentoval zelenobiele klubové farby a zažil v nich mnoho úspechov, ale aj ťažšie obdobia. „Prešov bol vždy hrdým hádzanárskym mestom, ktoré malo svoju tradíciu v tomto športe. Keď som hrával, hrali veľmi dobre v prvej lige ženy ZVL a muži Tatrana Prešov. Po určitom útlme výkonnosti oboch klubov však prišiel s nástupom pána Chmeliara reštart a prešovská hádzaná sa opäť vrátila na vrchol. Som veľmi rád, že som toho bol súčasťou a že hádzaná je odvtedy nielen v Prešove, ale na celom Slovensku TOP,“ skonštatoval o prešovskej hádzanej 65-ročný bývalý hráč.
Milan Foľta spomína na viacero významných momentov svojej kariéry, medzi ktoré v klubových farbách patrí bezpochyby aj zisk posledného federálneho titulu, ktorý so spoluhráčmi vybojoval v roku 1993. „Bola to nádherná sezóna. Mali sme tím plný odhodlania, i keď sme sa počas sezóny potýkali so zraneniami, čo nám určite neumožnilo hrať v plnej sile. Mali sme ale aj kúsok športového šťastia, a tak sa to vyskladalo, že sme na konci brali zlaté medaily. Boli sme tomu všetci radi, Prešov si takýto úspech vo federálnej konkurencii zaslúžil,“ spomína na jeden z vrcholov svojej kariéry, ktorý mimochodom oslávil v súčasnom domovskom stánku Tatrana. Práve tam sa na posledný duel sezóny presťahoval tím z haly na Baštovej ulici. „Aj keď bola plná hala, ľudia nám fandili, tak to šťastie, ktoré sme mali počas celej sezóny, sa už priklonilo na stranu ŠKP, no hoci sme prehrali, nič už nezmenilo na tom, že sme sa stali majstrami,“ pripomenul Foľta.
Zaujímavým momentom bola aj účasť na olympijských hrách v Soule v roku 1988, kde tím skončil na 6. mieste, no len veľmi tesne mu ušli súboje o medailu. „Bola to výnimočná skúsenosť, pretože po bojkotoch predchádzajúcich olympiád bola možnosť stretnúť sa so športovcami z celého sveta. V pamäti mi ostal zápas proti Južnej Kórei, kde sme tesne nepostúpili do finále. Potrebovali sme udržať nerozhodný výsledok a 15 sekúnd pred koncom sme mali loptu. Urobili sme ale chybu a Kórea dala rozhodujúci gól zo sedmičky už prakticky po čase. Chýbalo teda možno pol sekundy a mohli sme hrať finále. Šport je ale taký. Určite by olympijská medaila tešila, ale tak to asi malo byť,“ uviedol Foľta.
Na otázku o súčasnom stave slovenskej hádzanej odpovedal s určitým nadhľadom. „Neviem povedať, kedy sa vráti slovenská hádzaná naspäť aspoň medzi tých 16 najlepších tímov. Je to veľmi ťažká otázka a bola by ťažká aj v relácii Marcela Merčiaka (Čo ja viem? - pozn.). Ale keď vidíme príklad porovnateľných krajín ako sme my, ako Chorvátsko, Slovinsko, Macedónsko, či teraz Portugalsko, hoci to je už trochu väčšia krajina, ukazujú, že ak sa bude tvrdo pracovať, úspech sa dostaví. Ale chvíľu to určite potrvá. Slovensko má talentovaných hráčov, ale stále chýba systém, ktorý by im umožnil rásť. Ja stále hovorím, že šport je nadstavba spoločnosti a tak ako vyzerá spoločnosť, tak vyzerajú aj ďalšie zložky.“
Foľta sa aj v súčasnosti snaží, aby slovenská hádzaná napredovala. Venuje sa práci s mladými talentmi v rámci Regionálneho centra hádzanej. „V súčasnosti sa venujem trénovaniu detí a mládeže, no už to nie je tá aktívna práca, ktorú som robil predtým. Pracujem s mladými hádzanármi v kategórii starších žiakov a žiačok a mladších dorastencov a dorasteniek v rámci bývalého východoslovenského regiónu – Košice, Trebišov, Michalovce, Vranov, Prešov. Je to skôr manažérska činnosť, kde spolupracujem s kolegami,“ uviedol Foľta.
Aj keď situácia nie je ideálna, Foľta nezabúda na optimistický pohľad do budúcnosti. Aj v súvislosti s jeho rodným mestom. „V Tatrane Prešov stále vidím veľký potenciál. Majú silný tím a verím, že sa im podarí získať titul a vrátiť sa na vrchol. Prešov má predpoklady, aby bol konkurencieschopný aj na medzinárodnej scéne. Je to otázka času a tvrdej práce. Podobne je to aj v reprezentačných tímoch, kde vidím potenciál, ktorý naposledy potvrdili dievčatá na Meditariánskych hrách,“ dodal na záver.
Pripomeňme, že v Sieni slávy prešovského športu sú okrem Milana Foľtu z bývalých prešovských hádzanárov aj Rudolf Horváth (2011), Karol Lukošík (2017), Martin Gregor, Vincent Lafko, Andrej Lukošík, Vladimír Seruga (všetci 2019) a od roku 2023 aj Pavol Palša.
VIZITKA
Milan Foľta
(7. 11. 1960)
Vynikajúci hádzanár Tatrana Prešov dvakrát reprezentoval Československo na olympijských hrách - v roku 1988 v Soule a v roku 1992 v Barcelone. V Soule skončili československí hádzanári na šiestom mieste, v Barcelone na deviatej priečke. Na majstrovstvách sveta hral v rokoch 1982 a 1990. Československo reprezentoval viac než 120-krát. Mnoho rokov bol výraznou oporou prvoligového mužstva Tatrana Prešov, pričinil sa o viacero úspechov zeleno-bielych farieb. S Prešovom v roku 1993 vybojoval titul majstra Československa. Bol najúspešnejším športovcom Prešovského okresu za rok 1987. Venoval sa aj trénerskej práci. Slovenský olympijský výbor ocenil jeho pôsobenie udelením bronzového odznaku SOV.
/Zdroj vizitky: Bulletin k vyhláseniu Najúspešnejších športovcov a športových kolektív mesta Prešov za rok 2024)