Hádzanári Tatrana Prešov majú za sebou v rámci prípravy na blížiaci sa štart novej sezóny dvojtýždňový zahraničný výjazd. Stihli počas neho odohrať duel SEHA ligy, aj absolvovať dva turnaje. Pri svojej premiérovej účasti na podujatí v Struge obsadili 3. priečku. O rovnaké umiestnenie mali zabojovať aj na pre tím tradičnom podujatí v Doboji, no zhoršujúci sa zdravotný stav kádra napokon tímu nedovolil nastúpiť na posledný duel o konečné umiestnenie proti Vojvodine Nový Sad. Nemohli sme tak obhájiť bronz z uplynulého ročníka a pri jubilejnej desiatej účasti na turnaji sme obsadili ako trojnásobný víťaz podujatia (2013, 2014 a 2018) druhýkrát konečnú 4. priečku.
Výprava Tatrana sa vrátila domov v nedeľu ráno. Má za sebou stovky najazdených kilometrov, ale aj osem odohraných zápasov. Po stretnutí na palubovke Veszprému v dohrávke štvrťfinále SEHA ligy sa Tatran premiérovo predstavil na turnaji v severomacedónskej Struge, kde prehral iba skupinový zápas proti Eurofarmu Pelister (24:25) a zvyšné tri stretnutia, hrané špecificky pod holým nebom, vyhral. „Turnaj v Struge môžem hodnotiť veľmi pozitívne. Myslím si, že sme v ňom mohli hrať aj finále. Ušlo nám o gól v zápase s Pelisterom a nebyť nejakých menších chýb a troške šťastia sme si mohli zahrať o trofej. Pozitívne tiež bolo, že sa nikto fyzicky nezranil, keďže povrch pod holým nebom síce bol atraktívny, ale nehralo sa na gerflor, ale skôr na nejakej plastovej podlahe. Dosť sa to šmýkalo, preto aj finále kvôli padajúcej rose skrátili a hádzali sa sedmičky. V tomto zvíťazilo zdravie hráčov, ktoré je prvoradé. Preto je dobré, že hráči sa nezranili a myslím si, že v turnaji sme obstáli dôstojne,“ hodnotil generálny manažér Tatrana Stanislav Pupík, ktorý ocenil nielen športovú, ale aj organizačnú stránku podujatia. „Od hotela, cez stravu o nás bolo dobre postarané, mali sme aj podmienky na tréningový proces. Mesto žilo hádzanou, boli plné tribúny, chodilo 1500 možno aj do 2000 divákov. Atmosfére pridalo to, že sa hralo pod holým nebom. Môžem to teda hodnotiť pozitívne. Odohrali sme výborné, kvalitné zápasy,“ dodal Pupík.
Tím slovenského majstra po turnaji v Struge čakal presun do dejiska ďalšieho turnaja v bosnianskom Doboji. Tatran je jeho pravidelným účastníkom, no to, čo zažil v tomto ročníku podujatia si isto nikto z tých, ktorí ho absolvovali viackrát nepamätá. „Do Doboja sme išli vo veľmi dobrej nálade. Už cesta tam ale akoby predznamenala problémy, ktoré nás čakali. Trvala dlhšie ako presun z Veszprému do Strugy, ktorý bol dlhší. Veľa času sme strávili čakaním na hraniciach. V Doboji to potom začalo hneď pri príchode na hotel, kde už sa náš kapitán Oliver Rábek necítil dobre. Dá sa povedať, že zaľahol a päť dní nevyšiel z izby. Či to bolo tými zápasmi vonku v Struge, alebo niečim iným, ťažko povedať, ale bola to len predzvesť toho, že nás nečaká nič ľahké. Postupne sa totiž k nemu pridávali aj ďalší hráči s rôznymi problémami, aj keď neboli vážneho charakteru. Museli sme sa s tým ale postupne pasovať,“ uviedol generálny manažér tímu, pre ktorého to bola po nástupe do novej funkcie prvá účasť v Doboji.
Tatran napriek oslabeniu o svojho kapitána, či Tomáša Rečičára, ktorého trápil chrbát, dokázali na úvod otočiť nepriaznivo sa vyvíjajúci duel proti domácej Sloge Doboj. „Hralo sa pred plnými tribúnami. Tréner Antl na to chlapcov aj upozorňoval, že nie je nič ťažšie ako hrať v takomto prostredí proti domácemu tímu, ktorý sa chce pred vlastnými divákmi proti favoritovi ukázať. To sa aj potvrdilo a aj keď nám prvý polčas nevyšiel, tak chalani v druhom polčase zabojovali a výkon bol hneď lepší,“ skonštatoval Pupík po výhre 27:20. Zdravotné problémy v tíme sa ale aj naďalej prehlbovali a maródka rástla. Na Záhreb sme v oslabenom zložení jasne nestačili (18:28). V poslednom skupinovom vystúpení so švajčiarskym St. Gallenom, ktorý predtým víťazstvom chorvátsky tím zaskočil, sme ale naopak rovnakým dvojciferným rozdielom vyhrali (32:22). A to napriek tomu, že tréner Antl mal k dispozícii len šesť hráčov v poli a dvoch brankárov, a preto sa do dresu obliekol aj náš dnes už bývalý hráč a súčasný fyzioterapeut tímu Tomáš Foriš a v druhom polčase netypického pivota Rečičára dokonca alternoval brankár Čupryna. „Treba povedať, že aj St. Gallen vedel v akom sme rozpoložení a dal šancu svojej lavičke. Veď v plnom zložení porazili Záhreb, no tréner sa rozhodol, že proti našim mladíkom dá hrať tiež mladých hráčov. Čo ale teší, naši hráči, ktorí sú vekom ešte dorastenci ako sú Marco Antl, Fenár či Mitaľ, aj Tomáš Rečičár s boľavými krížami, bojovali o každú jednu loptu celých 60 minút a aj zákroky brankárov prispeli k tomu, že sme dosiahli takýto výrazný výsledok,“ zhodnotil Pupík.
Zelenobieli si víťazstvom vybojovali účasť v stretnutí o 3. miesto. Súperom mala byť Vojvodina Nový Sad. Náš tím však už na tento duel nenastúpil a odcestoval predčasne domov. „Keďže by nastúpili asi tak dvaja hráči a brankári, nemalo to logiku. Chalanov to postupne skolilo, mali nejaké teploty, tak sme sa rozhodli, že nenastúpime na zápas. Chceli nám síce pomôcť a Banja Luka sa ponúkla, žeby nám dala nejakých hráčov. Ale nemalo to nejaký význam hrať s inými hráčmi, ktorí majú vžitý úplne iný systém hry. To si nevedel predstaviť ani tréner. Preto sme sa nakoniec dohodli, že zápas s Vojvodinou za nás odohrá domáca Sloga. Mrzí nás, že sa tak stalo. Nebolo to ale našou vinou,“ dodal manažér slovenského majstra.
Tatran ale nebol jediným tímom, ktorý turnaj nedohral. Na zápasy o umiestnenie nenastúpilo ani Celje, čo napokon takisto poznačilo športový priebeh turnaja. „Už 53. ročník turnaja hovorí o tom, že turnaj má svoju históriu a kvalitou môžem povedať, že bol výborne obsadený. Žiaľ okolnosti napokon boli také, aké boli. Už po predchádzajúcej dohode s organizátormi kvôli inému programu bolo známe, že do bojov o umiestnenie nenastúpi Celje. Napokon sme ho nemohli absolvovať ani my, ktorý sme už úvodnú časť nemohli hrať naplno. To zrejme trochu ovplyvnilo aj St. Gallen. Takže tieto skutočnosti možno hodili negatívne svetlo na tento turnaj, ale týmto ho vôbec nechcem znevažovať. Atmosféra bola vynikajúca. Myslím, že organizátori to zvládli. Ubytovanie bolo v poriadku, chlapci ho poznali aj z predchádzajúcich ročníkov. Ale bohužiaľ, stretlo sa to jedno s druhým a zrejme každý z nás už toho mal po dvoch týždňoch dosť. Turnaj by som ale nehodnotil v zlom. Dostali na ňom šancu mladší hráči a plne sa chytili, čo ma teší, pretože ukázali, že Prešov sa o mládež nemusí obávať,“ uzavrel hodnotenie dvojtýždňového výjazdu Pupík.
Víťazom turnaja v Doboji sa napokon v napínavom finále stal egyptský tím Al Ahly, ktorý zdolal obhajcu víťazstva zo Záhrebu 28:27. Náš tím dostal po zhruba desaťhodinovej ceste z Doboja späť do Prešova, ktorá už prebehla bez problémov, dva dni voľna. V utorok 30. augusta absolvujú hráči povinné testovanie stanovené Slovenským zväzom hádzanej. „V prípade, ak sa niektorý z chorých hráčov ešte nebude cítiť v potrebnej kondícii, absolvuje testovacie batérie do konca týždňa ešte pred prvými zápasmi,“ dodal Pupík. Tatran otvorí novú sezónu v sobotu 3. septembra o 16-tej hodine na palubovke tímu KH Kopřivnice v českej extralige. Domácou premiérou bude 4. septembra takisto od 16-tej hodiny nedeľňajší duel proti HK Košice, ktorý bude reprízou finále Niké handball extraligy z minulej sezóny.
Prešov