Hádzanári Tatrana Prešov sa tešia z postupu do osemfinále Európskeho pohára EHF. V dvoch stretnutiach, ktoré odohrali v domácej aréne, zdolali islandského súpera UMFA Afturelding zhodne o tri góly. Po piatkovom víťazstve (27:24) vyhrali zverenci trénera Pavla Jana v odvete po výsledku 28:25 (13:14) a spolu s fanúšikmi, ktorí vytvorili výbornú atmosféru, mohli osláviť pokračovanie európskej púte.
Hodnotenia po postupe:
Pavol Jano, tréner Tatrana: „Bol to podobný zápas ako ten prvý s tým rozdielom, že sme prišli o jedného hráča (Rečičára – pozn.), čo významne zasiahlo do našej hry. Ako som hovoril chlapcom, musíme sa s tým vysporiadať. „Hodil“ som do hry mladého dorastenca (Mitaľa – pozn.) a Pašu (Hernandeza – pozn.) na post, na ktorom ani netrénoval, ale vedel som, že je skúsený a zabojuje. Prišiel s obavami, keď sa dozvedel, že tam bude hrať, ale o to väčší klobúk dole čo dokázal. Aj ďalší hráči ako Adama Sako a Lukáš Urban predviedli dva výborné výkony po sebe, no všetci čo nastúpili – Hozman, Mitaľ aj pivoti v obrane a brankári odviedli všetci maximum. Bez toho by sme nepostúpili. Myslím si, že ešte ťažšie by to bolo, keby sme cestovali na Island.“
Pavel Hernandez, hráč Tatrana: „Som veľmi šťastní za obe domáce víťazstvá. Nebolo to ľahké. V prvom polčase sme mali desaťminútovku, kde sme nehrali stopercentne. Ale v polčasovej prestávke sme si povedali, že toto je veľmi dôležitý zápas, hráme doma a musíme to zlomiť, tak sa veci zlepšili. Atmosféra bola perfektná, užíval som si to a teším sa na ďalšieho súpera.“
Damián Mitaľ, hráč Tatrana: „Bolo to super. Som veľmi šťastní, že som dostal príležitosť a zahral si v takomto zápase. Dozvedel som sa až pred zápasom, že sa mám pripraviť, že budem hrať na krídle, ale možno pri absencii Rečiho vybehnem aj na spojku. Som rád za túto skúsenosť. Hrali sme super. V obrane sme makali, v útoku nám to šlo. Ťahali sme prvú, druhú vlnu. Bili sme sa, robili to, čo sme si povedali. Bol to super zážitok, aj veľa skúsenosti do budúcna. Som šťastný za celý zápas, aj za ľudí, ktorí prišli a povzbudili nás.“
Mario Cvitkovič, brankár Tatrana: „V prvom rade by som sa chcel poďakovať všetkým fanúšikom, ktorí nás prišli povzbudzovať a vytvorili perfektnú atmosféru. Veľmi nám to pomohlo. Ja som nastúpil po troch týždňoch, kde som pre zranenie nemohol trénovať s tímom. Cítil som sa ale veľmi dobre, lebo som pracoval individuálne. Som veľmi rád, že sme postúpili. Boli to pre nás dva ťažké zápasy, ale ukázali sme charakter aj dobrú hru, preto sa teším na ďalšie kolo.“
Josef Hozman, krídlo Tatrana: „Do zápasu sme vstúpili dobre. Urobili sme si náskok a všetko fungovalo, no začali sme robiť chyby a polčas sme napokon prehrali o gól. V šatni sme si ale povedali, že to vôbec nič neznamená. Dali sme hlavy hore, začali druhý polčas s čistými hlavami. Vypracovali sme si náskok a ten sme doviedli až do konca zápasu. Pre nás postup znamená veľa, pretože ak by sme to nezvládli, hrali by sme už iba slovenskú ligu.“
Tomáš Rečičár, kapitán tímu (duel presedel po zranení na lavičke): „Na lavičke som to prežíval ťažko. Chcel som zasiahnuť do hry, ísť na palubovku, ale zatiaľ sa to nedá. Doma ma ale všetko bolelo, tu som na to zabudol, prevládali emócie. Som rád za veľmi dobrý výkon, ktorí všetci chlapci predviedli. Bojovali až do konca, čiže môžeme byť spokojní s postupom. Atmosféra bola veľmi dobrá. Ďakujem všetkým, ktorí na oba zápasy prišli. Myslím, že každý si to užil a verím, že v ďalšom kole to ešte zlepšíme.“
Viačeslav Kasatkin, pivot Tatrana: „Po zranení z konca prvého polčasu ma trocha bolí hlava, ale som šťastný, že sme vyhrali obidva zápasy. Hoci sme mali trojgólový náskok, začínali sme akoby bolo 0:0. Nie všetko nám v prvom polčase išlo tak, akoby sme chceli. Druhý polčas ale bol iný, dali sme do toho všetko. Podržali nás brankári. Trochu sme robili chyby v obrane, ale vyhrali sme a to je dôležité. Môžeme byť spokojní, ale teraz sa už musíme pripraviť na ďalší domáci duel proti Považskej Bystrici.“