Odvetný štvrťfinálový zápas SEHA Gazprom ligy v Záhrebe, ktorý ukončil medzinárodnú sezónu hádzanárov Tatrana Prešov, bol minimálne do polovice apríla posledným duelom slovenského majstra. Pandémia koronavírusu prerušila dianie v domácich súťažiach, no poskytla čas na ďalšie hodnotenie skončenej sezóny nadnárodnej súťaže.
V nej sa zverenci trénera Slavka Golužu v náročnej konkurencii popredných tímov z rôznych kútov Európy, ale aj Ázie šiestykrát po sebe neprebojovali do Final 4 súťaže, v ktorom naposledy účinkovali v sezóne 2013/14. Vtedy ich v súboji o bronzovú medailu zastavili hráči PPD Záhreb (28:36). A bol to práve mnohonásobný chorvátsky majster, ktorý vystavil stopku zelenobielym v boji o prienik medzi štyri najlepšie kolektívy súťaže aj v tejto sezóne. „V domácom zápase so Záhrebom (21:25) sme si zápas prehrali sami. V Záhrebe (16:28) sme pri premieňaní našich šancí v prvom polčase mohli viesť a nie prehrávať o tri góly. Veľa čistých šancí sme nepremenili. Druhý polčas sme tiež nezačali zle. Dotiahli sme sa na rozdiel jedného gólu. Ale potom sme začali robiť chyby v útoku, naopak brankár súpera fungoval veľmi dobre. Predviedol 16 úspešných zákrokov, viacero aj zo šestky a situácii, kde musíte dať gól a rozdiel narástol,“ hodnotil štvrťfinálový dvojzápas Roman Carapkin. Ruského legionára v prešovských službách neúčasť vo Final 4, ktorého osud je po preložení zo začiatku apríla neistý, mrzí. „Ja nie som spokojný. Nielen ja, ale určite celý tím chcel postúpiť do Final 4 SEHA ligy. Robili sme preto všetko. Na konci sme postúpili do štvrťfinále, no hoci zatiaľ vzhľadom na aktuálnu situáciu nevieme, aké bude naše definitívne umiestnenie, pre mňa to bol štvrtý ročník v súťaži a zatiaľ sa nám nepodarilo postúpiť medzi štyri najlepšie tímy. Pre mňa je to veľký cieľ, ale stále nám niečo na konci chýba a vždy sa umiestnime tesne za štvoricou najlepších. Určite sme robili pre úspech všetko, ale konkurencia bola náročná,“ uviedla prešovská spojka, alternujúca aj na pozícii pivota.
Kým Roman Carapkin už s účinkovaním v SEHA lige má bohaté skúsenosti, pre slovinskú spojku Nina Grzentiča to bol naopak premiérový ročník. „Bola to výborná skúsenosť, odohrali sme zápasy proti viacerým kvalitným súperom a dosiahli viacero dobrých výsledkov. Samozrejme veľmi ma mrzí, že sme celé vystúpenie zakončili nevydareným záverom zápasu v Záhrebe, kde sme nenechali dobrý dojem a nemôžeme byť spokojní s takýmto záverom. Musíme sa ale pozerať dopredu. Verím, že sezóna sa napokon dohrá a budeme sa v nej ešte tešiť z ďalšieho majstrovského titulu,“ uviedol Grzentič. Tatran skončil základnú časť s vyrovnanou bilanciou piatich výhier a rovnakým počtom prehier na treťom mieste. Následne v osemfinále playoff po dvoch víťazstvách vyradil ruský Spartak Moskva, aby napokon stroskotal na štvrťfinálovej prekážke v podobe spomínaného Záhrebu. „Tretie miesto v rámci skupiny je v tejto konkurencii odzrkadlením našich možností. Dostali sme sa do štvrťfinále, kde sa prebojovali silné tímy so skúsenosťami z európskych pohárov. Aj náš súper zo Záhrebu hral vo vyššej divízii ako my. Ale v oboch súbojoch sme, napriek absenciám, od seba očakávali trochu viac. Nepredviedli sme výkony, aké sme chceli. Keby som teda mohol zhrnúť celú sezónu v SEHA lige, bola vcelku dobrá, ale posledné dva zápasy neboli podľa našich štandardov,“ dodala k hodnoteniu slovinská spojka.
Deviata sezóna SEHA ligy bola špecifická. Prvýkrát boli tímy rozdelené do dvoch skupín a po základnej časti nasledovalo play-off o postup do Final 4. „Sezóna v tejto súťaži bola tentoraz rýchlejšia. Rozdelením do skupín bolo menej zápasov. Stretli sme sa aj s novými súpermi. Boli zápasy, v ktorých sme ukázali, že môžeme hrať aj so silnejšími protivníkmi,“ začal svoje hodnotenie Grzentičov krajan Januš Lapajne, ktorý svoje hodnotenie rozmenil aj „na drobné“. „Škoda, že nám nevyšiel hneď úvodný domáci zápas proti Motoru Záporožie (24:25 doma, 23:29 vonku), ktorý bol možno jediný, v ktorom sme hrali v kompletnom zložení. Ukázal nám, že s kvalitným súperom môžeme hrať a aj vyhrať, napokon sme ale nešťastne prehrali. Zápasy proti nováčikovi z Pekingu (36:19 vonku, 38:25 doma) boli výsledkovo jednoznačné. S Našicami (25:24 vonku, 24:22 doma), ktoré majú takisto vysoké ambície, sme dvakrát ukázali, že sme lepší. Proti Vardaru (22:29 doma, 26:28 vonku) sme boli k úspechu bližšie skôr u nich ako doma. Ale oba zápasy sme hrali bez možno polovice mužstva, čo bolo proti takémuto súperovi ťažké. Vojvodina (22:18 doma, 22:23 vonku) ukázala, že sa zlepšila, ale vybojovali sme dôležité domáce víťazstvo a u súpera dokázali udržať také skóre, ktoré nám zaručilo tretie mieste v skupine. Super sme zahrali v oboch osemfinálových zápasoch proti Spartaku Moskva (31:23 vonku, 33:22 doma), ktoré sme ale museli vyhrať. Proti Záhrebu sme mohli najmä doma uhrať aj lepší výsledok, doplatili sme však na ďaleko nižšiu rotáciu hráčov ako súper. Pre Tatran je ale umiestnenie na 5.-6. mieste reálnym ohodnotením síl,“ uzavrel hodnotenie Lapajne.
Prešov