Necelé dve hodiny trvala štvrtková pracovná porada zástupcov klubov hrajúcich v extralige hádzanárov, na ktorej bol po vzrušenej debate schválený tesnou väčšinou hlasov zoštíhlený model nasledujúceho ročníka najvyššej domácej súťaže.
Za zrušenie nadstavbovej časti – po základnej 18-kolovej bude nasledovať hneď play-off – zdvihli ruky finančne slabšie kluby, ktoré mali vážne existenčné problémy už pred koronavírusovou pandémiou, nieto po nej.
Presadili si svoje nielen v rozpore s platným Reglementom Slovnaft handball extraligy, podľa ktorého musia byť zásadné zmeny v organizácii súťaže schválené minimálne rok pred začiatkom sezóny, v ktorej budú platiť, ale aj napriek nevôli popredných predstaviteľov Slovenského zväzu hádzanej – prítomní boli jeho prezident, viceprezident, riaditeľ súťaží i predseda športovo-technickej komisie – ktorí extraligu riadia a nesú za ňu plnú zodpovednosť. Nuž, demokracia...
Nejde ani tak o to, kto návrh inicioval, čo ním zamýšľal, kto a prečo ho podporil, ale o to, čo všetko horúcou ihlou narýchlo spichnutý model spôsobí. Už beztak úrovňou sotva priemerná a málo atraktívna súťaž ešte viac ustúpi do úzadia. Ponúkne najmenej zápasov za posledných osem rokov, približne o tretinu menej ako v sezóne 2018/19.
Menej stretnutí znamená menej hracích dní, menej zábavy pre fanúšikov, ktorí ešte zostávajú hádzanej verní, menej motivácie pre hráčov, v priemere odohrajú len 23 duelov za deväť mesiacov, no najmä menej priestoru v médiách a príležitostí na prezentáciu sponzorov. Z elitnej súťaže sa po štvrtku stal pre zväz nezaujímavosťou páchnuci produkt, ktorý sa dá len ťažko marketingovo predať.
Po schválení „A“ už nebol na porade čas – a zrejme ani chuť – debatovať aj o „B“. Bolo by preto rozumné, aby extraligové kluby po vzore Pro-Hokeja či futbalovej Únie ligových klubov uvažovali o založení združenia, prostredníctvom ktorého by si súťaž sami riadili a znášali tak následky za svoje rozhodnutia.
Aj za tie narýchlo spichnuté.
Prešov