MOSKVA/PREŠOV. Úradujúci majster republiky a hádzanársky suverén ostatných rokov si skraja tohto roka vyslúžil značnú dávku kritiky. Pravda, zaslúženú, pretože prehra v Košiciach bola blamážou a výkon doma proti Šali mizerný. Pravdou však je i to, že Tatranu Prešov sa takmer rozpadol spojkový rad hlavne z dôvodu zranení. L. Urbana trápi koleno, D. Kroka dlhodobo rameno, Grzentiča podvrtnutý členok a to ešte Afanou-Gatine bol dlhší čas mimo po problémoch so stehnom a následne i s členkom. Nuž a Lapajne síce do ruskej metropoly prišiel, pre bolesti slabín ale hrať nemohol.
Potvrdilo sa, že Moskva je drahá
Avšak i niektorí ďalší hráči tímu trénera Slavka Golužu mali určité zdravotné ťažkosti. A tak pred cestou na prvý osemfinálový súboj play-off SEHA Gazprom ligy proti Spartaku v Moskve bola nálada ozaj na bode mrazu. A ako keby tých problémov v tíme Tatrana nebolo málo... Výprava lovenského majstra sa presúvala do Moskvy letecky z Košíc. Lenže po medzipristátí vo Viedni sa niektorým jej členom zatúlala batožina nevedno kam. Na moskovskom letisku Domodedovo ju márne čakal aj krídelník Dávid Michalka. Ostal len s cestovným oblečením, zápasové oblečenie a obutie nemal. Šťastie v nešťastí. Januš Lapajne všetko potrebné zápasové mal, a tak to posunul Michalkovi. Akurát bolo potrebné našiť novú menovku a číslo zo sedmičky zmeniť na tridsaťtrojku. Avšak to, čo sa hovorí o Moskve, že patrí k najdrahším metropolám sveta, sa potvrdilo. Dávidovi potrebné úpravy spravili, no čo to stálo, radšej necháme tak. Tatran Prešov nastúpil na zápas do poľa len s deviatimi hráčmi a dvomi brankármi. Avšak to, čo tento oklieštený káder predviedol, ozaj stálo za to. Okolnosti zomkli tím do jednoliatej partie, ktorá nemala tentoraz vari jedinú slabinu. Spartak, ktorý sa na zápas pripravoval skoro dva týždne mimo Moskvy, Tatran dokonale zaskočil. A to i napriek skutočnosti, že do zápasovej haly sa dostal až pred samotným duelom. Jeden tréning malo mužstvo v nejakej inej hale a na druhý zase po nich neprišiel autobus. Vlastne prišiel, no šofér s ním zaparkoval tak, že ho na parkovisku vidno nebolo a opýtať sa, či chlapci idú trénovať, prišiel po dobrej hodine. Medzitým už ale S. Goluža poslal mužstvo na „rozhýbanie“ sa v priestoroch hotela. Ani takéto komplikácie, našťastie, mužstvo nerozhádzali. Prešov vyhral v Moskve po obdivuhodnom výkone 31:23 a šance na postup pred sobotňajšou odvetou v THA majú jasnejšie kontúry.
Pomohol aj gólman Čupryna
„Janušovi som poďakoval za dres i obutie, no zároveň poznamenal, že nebyť mojich problémov s batožinou, sotva by na lavičke bol odetý a vystupoval skoro ako trénerov asistent,“ už podstatne lepšie naladený po zápase vyriekol D. Michalka. „Čo sa mňa týka, iste, stane sa, že hráč čosi zabudne. Ostať však bez všetkého najnutnejšieho, a naviac pred takým dôležitým zápasom, tak to sa mi ešte nestalo. Aby som nezabudol, aj Igor Čupryna pomohol, poskytol mi čisté termoprádlo. Absencie zranených chlapcov, komplikácie s batožinou či tréningmi v Moskve nás ale nezlomili. Samotný výkon a výsledok hovoria za veľa.“
Tatranu drukoval aj slovenský veľvyslanec v Rusku
Cesta z Moskvy v skorých ranných hodinách na letisko Domodedovo, potom medzipristátie vo Viedni a pokračovanie do Košíc zabralo dosť času. Kým väčšina členov výpravy si po návrate do Prešova šla odpočinúť, majiteľ Tatran Prešov Miloslav Chmeliar presadol z autobusu do svojho súkromného auta a pokračoval v ďalšom putovaní. „S hádzanou či inak som toho po svete nacestoval už dosť. Avšak precestovať za jediný deň, či dokonca reálne vkročiť na pôdu piatich európskych krajín, tak to bolo vlastne prvý raz. Z Ruska do Rakúska a odtiaľ na Slovensko. V Prešove na chvíľu do firmy a domov. Potom na ďalšiu vyše tisíc kilometrov dlhú cestu cez Maďarsko do Chorvátska, ktorého hranicu som prechádzal pred polnocou a do cieľa v prímorskom Drveniku dorazil nadránom. Únava robila svoje, no výhra nášho mužstva v Moskve na ňu dávala čiastočne zabudnúť. Teraz už len aby chlapci jej oprávnenosť potvrdili aj v domácej odvete.“ Ešte dodáme, že zápas Prešova v Moskve si nenechal ujsť okrem tradičnej skupiny fanúšikov Tatrana ani slovenský veľvyslanec v Rusku Peter Priputen, ktorý mal veľkú radosť nielen z výhry slovenského šampióna, ale aj z venovaného bielo-zeleného dresu podpísaného jeho hráčmi.
Prešov