Deň pred prvým finálovým zápasom play – off sa na tréningu nešťastne, bez cudzieho zavinenia zranil hráč spojkového radu Tatrana Prešov Dominik Krok. Stretnutie s HKM Šaľa preto sledoval len z hľadiska TATRAN handball areny.
Finálový smoliar
„Do konca utorňajšieho tréningu ostávala ani štvrťhodina. Pri nácviku určitých herných činností som sa vracal do obrany. Následne došlo v určitému nekoordinovanému pohybu, po ktorom som pocítil, že je zle. Na členku pravej nohy mám silný výron a natrhnuté väzy,“ opísal inkriminovaný moment hádzanár, ktorý neraz na ihrisku v určitých herných situáciách predvedie aj akrobatické prvky. „Od začiatku tejto sezóny som hral bez vážnejší zdravotných ťažkostí. Teraz, keď príde vrchol na slovenskej scéne, sa mi toto pritrafí. Všetko je ale ešte čerstvé. Čakajú ma ďalšie lekárske vyšetrenia, po ktorých sa uvidí čo a ako ďalej. Nevyzerá to ale veľmi ružovo. Priznám, že tak trochu som finálový smoliar. V Prešove som siedmy rok a je to už tretie finále, v ktorom chýbam a do ktorého asi ťažko už zasiahnem. V prvej sezóne v Tatrane som mal pred finále operovanú ruku, pred tromi som sa zranil v semifinále proti Topoľčanom a teraz členok tesne deň pred štartom finále.“
Vážme si to, čo doma máme
Kým Dominik Krok nebol práve najlepšie naladený pred prvým finále, zle naladený, rozladený z pár krikľúňov v TATRAN handball arene schádzal z ihriska Oliver Rábek. Hráč, na ktorého sa Šaľania zvlášť sústredili. Na kapitána slovenskej hádzanárskej reprezentácie, renomovaného kanoniera, veľkú oporu Tatran Prešov od začiatku nasadili prísnu osobnú obranu. Napriek tomu, že v osobných súbojoch toho veľa „schytal“, konto hostí zaťažil Oli Rábek siedmimi gólmi. Nepochopiteľnú reakciu pomýleného jednotlivca si preto vôbec nezaslúžil. Za výkony počas celej sezóny, za to že bol jedným z ťahúňov Tatrana v Lige majstrov či v SEHA Gazprom lige i v domácich súťažiach, si zaslúži v prvom rade uznanie a úctu. Napokon, hráča takýchto parametrov by radi videli v nejednom renomovanom zahraničnom klube. Preto si vážme čo doma máme.