Hádzanársky klub je v podstate živý organizmus, v ktorom sú mnohé veci, teda aj rôzne zmeny, na manažérskych, trénerskych, hráčskych postoch, úplne prirodzeným javom.
Aj takými slovami hovoril na margo už zrealizovaných či chystaných odchodov i príchodov generálny manažér Tatrana Prešov Miroslav Benický.
Rekordné body, hra oku ale často nelahodí
S tým nemožno nesúhlasiť, no hra štrnásťnásobného slovenského hádzanárskeho majstra v ostatnom čase oku diváka príliš nelahodí. Málo atraktívne pomalé útoky, málo strelených gólov, bývajú fanúšikmi najčastejším terčom kritiky. A mnohých nepresvedčil trebárs ani rekordný zisk štrnástich bodov Tatranu Prešov v C skupine ostatnej edície Ligy majstrov, či nepresvedčivé tohtoročné extraligové výkony, hoci víťazné, so Šaľou, či naostatok s nováčikom z Piešťan. „Samozrejme, časti ľudí sa rekordný bodový zisk málil. Vraj sme zo slabej skupiny mali postúpiť do ďalších bojov v Lige majstrov. Faktom však je, že každú výhru v pohárovej Európe si treba vážiť. Pravdou je i to, že Tatran hral v C skupine, ktorá s „déčkom“ je iste kvalitatívne na nižšej úrovni ako skupiny A či B. Avšak rozhodne sme nemali slabých súperov. Z našej skupiny postúpil Silkeborg, klub z krajiny svetových šampiónov. Takže žiadni nejakí treťotriedni súperi. Každý získaný bod v takejto elitnej klubovej súťaži si treba vážiť a nie dehonestovať. Je samozrejmé, že i napriek rekordnému počtu bodov sme boli sklamaní, veď postup nám ušiel o jediný gól. Je nám to na jednej strane veľmi ľúto, na druhej strane je tu však obrovská motivácia pokračovať v nastavenom trende,“ reagoval M. Benický a na margo herných výkonov tímu v ostatnom období uviedol. „Nerád hovorím o hrubých číslach, pretože podľa mňa nie sú ukazovateľom všetkého. Ale od príchodu trénera Slavka Golužu do Tatranu Prešov, ktorý je zástancom v prvom rade kvalitnej obrany. Vychádzajúc z množstva predošlých zápasov, v ktorých nám obrana fungovala tak ako to má mužstvo natrénované, nám súperi len veľmi ťažko dávali góly a naopak, my sme ich dávali z protiútokov a mali výsledky. Áno, boli zápasy, kde nám to nefungovalo. Žiaľ, na postavenú obranu, pri zranení Olivera Rábeka, sme nemali a nemáme ďalších vyložených strelcov, ktorí by pálili z väčších vzdialeností. Máme chlapcov veľmi dobre fyzicky stavaných i kondične dobre pripravených, no tá efektivita nie je ešte často žiaduca. Aj ja, nie ako generálny manažér, ale priaznivec hádzanej, rád vidím zápasy, ktorých padá množstvo gólov. Lenže na európskom poli je nereálne nastrieľať trebárs štyridsať i viac gólov. Ísť do zápasu s filozofiou súpera prestrieľať, bolo by veľmi riskantné. Pravda, ani vyslovene obranný systém negarantuje úspech, ale predsa len dáva naň väčší predpoklad, najmä ak tím zvláda prechodovú fázu do útoku. A to je idea nášho trénera. Súhlasím, niekedy pôsobí možno malátnym dojmom. Štatisticky ale väčšinu dobrých výsledkov sme dosiahli vtedy, ak súpera európskeho rangu sme udržali na hranici pod dvadsaťtri, dvadsaťštyri gólov.“
Prečo najviac siahajú po hráčoch z Balkánu
Mnohým fanúšikom prešovskej hádzanej sa tiež nepáči, že v kádri Tatrana je málo hráčov z vlastnej liahne, i málo Slovákov ňom.
„Káder máme aký máme a tréner Goluža chce z neho vyťažiť maximum,“ konštatoval M. Benický. „Čo sa ale týka samotnej skladby mužstva, cieľom klubovej filozofie bolo, je a iste bude, aby Tatran Prešov bol výkladnou skriňou slovenskej hádzanej. Som hrdý, že v tomto smere sa nám to darí,“ tvrdil generálna manažér. „Naši hráči tvoria zároveň základnú kostru slovenskej hádzanárskej reprezentácie. Martin Straňovský je našich i reprezentačným kapitánom, sú v nej Oliver Rábek, Lukáš Urban, Dominik Krok, aj mladý Tomáš Rečičár. Myslím, slušný počet reprezentantov. Pre príklad maďarský Veszprém hráva momentálne v kádri s tromi Maďarmi, Pick Szeged to isté, poľské Kielce so šiestimi, Vardar Skopje tiež len s tromi štyrmi. Otázkou by nemalo byť koľko má klub domácich hráčov. Základom by malo byť ale akých hráčov má, ako dokážu prispieť k tomu, aby mužstvo bolo úspešné. A či je hráč z domácej krajiny či zo zahraničia, je druhoradé. Prvoradá je kvalita. Pokiaľ ale v danom čase nemáme doma požadovanú kvalitu na určitý post, musíme sa ohliadnuť po zahraničnom hráčovi. Prečo Tatran prevažne siaha po hráčoch z Balkánu, respektíve z krajín bývalej Juhoslávie? Aj preto, tí sa pomerne rýchlo dokážu na Slovensku adaptovať, ich finančné nároky sú v súlade s tým čo im Tatran môže ponúknuť. Vyhľadávanie hráčov z týchto končín je preto celkom logické. Samozrejme, aj v tomto smere chce vyvážené mužstvo, nie aby v ňom prevažovala určitá národnosť. Už teraz môžem povedať, že v budúcej sezóne pomer domácich a zahraničných hráčov v Tatrane by mal byť päťdesiat na päťdesiat. Prešovskému fanúšikovi hodláme ponúknuť v prvom rade domáci hráčsky produkt, avšak rozhodne nie za každú cenu. Pravdou je ale ja fakt, že nie každý príchod nového hráča sa vždy vydarí. Pri angažovaní je stále určité riziko. Ako novic zapadne do kolektívu, ako sa rýchlo dokáže adaptovať v novom prostredí. Napríklad Chorvát Bruno Butorac krátko po príchode do Prešova ukázal veľký progres a je oporou tímu. Opačne, podstatne viac sme očakávali od českej spojky Miša Kasala, preto sme s ním zmluvu nepredĺžili. Pred nami v tejto sezóne viaceré výzvy. Živíme šancu na Final Four SEHA Gazprom ligy, pôjdeme za obhajobou Slovenského pohára i majstrovského titulu. Súbežne ale myslíme už na nasledujúci ročník i na dobudovanie kádra mužstva. Pribudne doň slovinský reprezentant Nino Gerzentič a možno niečím fanúšikov prešovskej hádzanej ešte prekvapíme,“ uzavrel debatu generálny manažér Tatranu Prešov Miroslav Benický.
Generálny manažér
Text k foto: Avizuje pomer domácich a zahraničných hráčov pol na pol.
FOTO: JALE
Prešov