Do slovenskej hádzanárskej reprezentácie sa vracajú hráči Tatrana Prešov. V nominácií na decembrový zraz a dva prípravné zápasy s Českom sa objavila pätica hráčov majstrovského klubu. O tom, či to znamená vyriešenie všetkých
nezhôd medzi Slovenským zväzom hádzanej (SZH) a Tatranom Prešov sme hovorili s jeho majiteľom Miloslavom Chmeliarom.
Čo hovoríte na nomináciu pätice Prešovčanov na decembrový zraz a ich návrat do reprezentácie?
„Generálny manažér slovenskej hádzanárskej reprezentácie Zoltán Heister nominoval na najbližší reprezentačný zraz piatich hráčov Tatrana Prešov – Čuprynu, Rábeka, Straňovského, Urbana a Rečičára. Osobne som prekvapený nomináciou Rečičára, ktorý celú jesennú časť tejto sezóny kvôli zraneniu nehral. Na druhej strane sa čudujem, že v nominácii chýba Dávid Michalka, ktorý strieľa góly v drese Tatrana v Lige majstrov a dnes je už minimálny rozdiel, či na krídle hrá Martin Straňovský alebo on. Namiesto Michalku je nominovaný nejaký hráč z nižšej amatérskej súťaže v Nemecku. Ale to je len môj názor.“
Ako sa podarilo urovnať vzťahy so zväzom do tej úrovne, že sa hráči vracajú do reprezentácie?
„Bublina spľasla. SZH na čele s prezidentom pánom Holešom svoju neschopnosť sprocesovať veci vo vzťahu k hráčom Tatrana ako sú poistky, refundácia mzdy počas akcií SZH, celú tú dobu zvaľoval na vedenie Tatrana, vraj bráni svojim hráčom reprezentovať. Veci na SZH sa pohli až príchodom generálneho manažéra Zoltána Heistera, s ktorým som mal a myslím aj mám korektné vzťahy a ktorý do sporu medzi Tatranom a SZH vhupol nevinne. Pán Heister zabezpečil cez komerčnú poisťovňu hráčom Tatrana krytie ušlej mzdy pri prípadnom zranení hráča na reprezentačnej akcii a vyriešil preplácanie mzdy hráčov Tatrana počas dní strávených s reprezentačným družstvom.“
Vyriešil sa tým teda problém hráčov s krytím mzdy a ich zabezpečením na zrazoch?
„Myslím si, že nie úplne. Má to jeden háčik. Pri prípadnom zranení hráča na reprezentačnej akcii, podľa toho čo mám informácie, bude mať hráč poistený len základný plat. Máme v reprezentácii hráča, ktorý má základný plat 1 200 eur, ale jeho odmena za sezónu činí cca 50 000 eur. To znamená, že poistka by mala byť z približne 4 200 eur/mesačne, nielen z 1 200 eur. Alebo iný príklad, ktorý sa týka kompenzácie mzdy za dni strávené v reprezentačnom tíme zo základného platu. Ak má hráč základný plat 2 000 eur, ale jeho garantovaný ročný príjem je aj s prémiami násobne vyšší a činí za každý kalendárny deň viac ako 200 eur, môže sa stať, že za január, kedy hráči nedostávajú prémie, lebo sa nehrajú súťaže, bude za 12 dní strávených v reprezentačnom výbere ešte musieť teoreticky doplatiť obchodnej spoločnosti Tatran Prešov, keďže za tento čas ide o sumu zhruba 2 400 eur. Ale dúfam, že s hráčmi sa dohodnú k spokojnosti. Nebudeme však akceptovať ani jeden deň po návrate z reprezentačnej akcie, či už z titulu zranenia alebo choroby, ak hráč nebude stopercentne k dispozícii Tatranu. Ak tieto kompenzácie hráčov budú v réžii Zoltána Heistera, bude to OK. Ale ak zodpovednosť za to prevezme zväz, bude to, podľa mňa, problém. Zväz si dlhodobo neplní záväzky načas voči klubom, alebo si ich voči našim hráčom splní, ale bude to na úkor hádzanárskych klubov registrovaných SZH.“
Stále trváte na daných podmienkach uvoľňovania hráčov do reprezentácie?
„Naša podmienka financovania hráčov Tatrana vo vzťahu ku reprezentácii, myslím si, je správna, ak má zväz toľko finančných prostriedkov, že si môže dovoliť v realizačnom tíme mužov 10 ľudí, pričom myslím si, že len pán Heister nepoberá mzdu. Reprezentačné A-mužstvo má trénera a troch asistentov (Kukučka, Antl, Valo, Putera). Ak by som napríklad bývalému trénerovi Tatrana pánovi Trtíkovi nanominoval čo i len jedného asistenta trénera, tak si myslím, že by dal okamžitú výpoveď, alebo by si pomyslel, že som sa zbláznil. A to Tatran hráva pravidelne už niekoľko rokov úspešne štyri súťaže a vyše 80 zápasov v sezóne. Pritom som presvedčený, že obchodná spoločnosť Tatran Prešov hospodári o nejaké to euro s vyšším finančným obnosom ako SZH. Len sa potvrdzujú moje slová, ktoré hovorím už viac ako 10 rokov, že samosprávy, štátna správa a rôzne organizácie, ktoré nepatria nikomu a všetkým, ako sú napríklad športové zväzy, nie sú dobrí hospodári.“
Pred pár mesiacmi ste sa vyjadrili aj v tom zmysle, že reprezentácia Slovenska si v Prešove nezahrá. Aká je situácia dnes. Budú sa hrať zápasy slovenskej reprezentácie v Prešove?
„Nie, nebudú. Možno raz, keď sa vymení vedenie SZH a ja ešte budem pri prešovskej hádzanej. Tá nečinnosť a alibizmus predstaviteľov SZH po škandalóznom finále Slovenského pohára na jar 2019 vo mne niečo vo vzťahu ku hádzanej zlomila. O to viac, ak si z rozprávania našich hráčov, ktorí boli vtedy na ihrisku, predstavím ako funkcionári SZH na čele s prezidentom skákali od radosti po neregulárnom rozstrele sedemmetrových hodov až pod strop košickej haly. Úprimne, hádzanú robím už len kvôli Prešovčanom, našim priaznivcom a kvôli tomu, že ju niet komu odovzdať. Ak ešte chodím na zápasy Ligy majstrov, alebo SEHA ligy, tak to nie je kvôli hádzanej. Vtedy zoberiem so sebou kamarátov a ideme sa na 2-3 dni zabaviť. V Tatrane začneme po sezóne budovať družstvo pre slovenskú extraligu. Viac priestoru v ňom dostanú naši mládežníci, už aj kvôli tomu, že po sezóne pomerne dosť hráčov z Tatrana odchádza. Zväz bude mať možno menší problém, lebo nemajú kde hrať. Myslím si ale, že oni to hravo vyriešia. Najnovšie predpisy EHF hovoria o tom, že haly na kvalifikačné zápasy okrem iného musia mať hľadisko minimálne pre 2200 divákov a hala ich spriazneného klubu z Považskej Bystrice s hľadiskom pre 1400 divákov nevyhovuje, jedine tak na prípravné stretnutia. Môžu hrať v Šali, tam je to kapacitne v poriadku, ale zázemie haly je nedôstojné reprezentačným akciám. Nehovoriac o tom, že na jar alebo v lete, keď je vonku 30°C v hale ukazuje teplomer „päťdesiatku“. Majú k dispozícii ešte hokejové štadióny v Košiciach a Bratislave a vzhľadom k tomu, že majú dostatok finančných prostriedkov na prestavby týchto hál na hádzanárske ihriská, nevidím v tomto žiaden problém.“
Prešov