Hádzanárska sezóna 2020/21 bola špecifická. Do značnej miery ju poznačila pandémia koronavírusu. Podobnú sezónu nezažil podľa svojich slov ani majiteľ klubu Tatran Prešov Miloslav Chmeliar, veď vzhľadom na všetky opatrenia videl na vlastné oči iba minimum zápasov. Ako ich prežíval pred obrazovkou? A ako (ne)pomohol Tatranu v pandemickej dobe štát? Dozviete sa v prvej časti rozhovoru.
Po skončení sezóny sa tréner, manažér, ale aj samotní hráči zhodli, že z ich pohľadu to bola skrz všetky nepredvídateľné okolnosti a opatrenia súvisiace s pandémiou koronavírusu asi najťažšia sezóna v ich kariérach. Ako ste ju vnímate vy z pozície majiteľa klubu?
„V prvom rade to bola veľmi komplikovaná sezóna. Súťaže mali skrátené formy, niektoré zápasy sa ani neodohrali. Slovenská extraliga mala skrátenú formu, zápasy sa prekladali. Do toho zranení hráči, covidom postihnuté družstvá. Týkalo sa to prakticky všetkým tímov hrajúcich v Európe hádzanú. Takže z môjho pohľadu veľmi zlá sezóna. Aj pre všetky tieto okolnosti som videl na vlastné oči iba asi šesť zápasov tejto sezóny.“
Aké teda bolo sledovať hádzanárske dianie viacmenej iba cez obrazovku?
„Výhoda je to, že tých zápasov bola oproti minulým sezónam azda len polovica. Naša najvyššia súťaž bola skrátená, Slovenský pohár sa neodohral vôbec, dohrával sa len ten z predchádzajúcej sezóny. SEHA liga išla v skrátenej forme, v európskych súťažiach sa niektoré zápasy neodohrali. Všetky zápasy som ale mal možnosť zhliadnuť aspoň v prenosoch. Určite to však nie je ono ako keď dianie človek vidí priamo na ihrisku. Ale na druhej strane, môj vzťah k hádzanej a výsledkom už nie je taký maximalistický, ako bol v minulosti. Najhoršie na tom je, že pri televíznej obrazovke to už vôbec emotívne neprežívam. Doba, kedy som bral pred zápasom lexauriny sa už dávno skončila. Takže môžem odľahčene povedať, že keď zápas pozerám a naši hráči ho vyhrajú, poviem dobre. A keď prehrajú, poviem tiež dobre, lebo sme ušetrili na prémiách.“ (smiech – pozn.)
Čo teda v tejto zvláštnej sezóne potešilo a čo možno sklamalo?
„Ťažko hodnotiť sezónnu výkonnosť družstva, keďže nebolo prakticky nikdy kompletné. Základné veci, ktoré berieme ako samozrejmosť – slovenský titul a Slovenský pohár, síce z predchádzajúcej sezóny, ale hral sa v tejto, berieme ako samozrejmosť. Nejaký ten bod sme získali v skrátenej súťaži SEHA ligy, nejaké v Európskej lige. Hovorím, ťažko sa je vyjadrovať komplexne k sezóne, ktorá nebola kompletná a bola poznačená pandémiou, zraneniami, koronou a všetkými inými vecami. Beriem to tak, že sme túto sezónu všetci prežili.“
Ako bol na tom Tatran po ekonomickej stránke a ako tú ovplyvnila korona a prijaté opatrenia, ktoré napríklad zamedzili účasť fanúšikov na zápasoch?
„My sme priamo od štátu nedostali žiadnu podporu, pretože Tatran nie je stratová firma. Ten čo sa chová slušne a zodpovedne, tak takto dopadne. Je to podobné ako s reštauráciami. Tí, čo roznášali jedlo a neboli v strate, nedostali nič. Tí, čo sedeli so založenými rukami, dostali štátny príspevok. A tak je to aj v našom prípade. Nám tá podpora zo štátu nevyšla, pretože Tatran nebol v strate a bol stále v zisku. Neznamená to ale, že sme nemali výpadky z príjmu. Mali sme výpadky od reklamných partnerov, aj zo vstupného, aj z predaja permanentiek, aj z prenájmu hál na akcie, ktoré v nich usporadúvame. Takže tie výpadky príjmov boli a nás to poznačilo. Ale nie tak, aby nás to položilo na kolená.“
Aký pokles príjmov teda Tatran zaznamenal?
„Keď som spočítal stratu z príjmov z reklám, permanentiek, vstupného a koncertov, bolo to niekde od 200 do 250-tisíc eur. Samotnej hádzanej sa to ale nedotklo, keďže funguje v rámci obchodnej spoločnosti, ktorá je silná a zarába. Takže nedotklo sa nás to tak, aby nebolo na výplaty.“
Ako teda v tejto súvislosti vnímate pomoc od štátu pre šport?
„Štát to poňal tak, že na jednej strane v pluse ste mali príjmy z činnosti Tatrana, ktoré ste dosiahli a na druhej strane ste mali náklady. Napríklad náklady na mzdy ste ale mohli započítať len do určitej výšky. Takže darmo má hádzanár, vymyslím si 7 000 eur, keď sme z jeho príjmu mohli započítať do štátnej pomoci len 1100 eur. Ak by sme dali na jednu stranu komplet všetky príjmy hádzanárov a trénerov do výšky 1100 eur a na druhej strane príjmy Tatrana z obchodnej činnosti, tak príjmy boli násobne vyššie ako náklady, a preto sme nesplnili nárok na podporu. Nie je to spravodlivé, ale jednoducho taká bola schéma podpory a na nás sa jednoducho nedostalo. A čísla ja „fixlovať“ nebudem. Dostali sme aspoň niečo zo zväzu, od ktorého dostali všetky kluby rovnakú čiastku.“
Čo z vášho pohľadu by všeobecne klubom od štátu mohlo pomôcť?
„Každý klub má nejakých svojich partnerov, s ktorými funguje krátkodobo, alebo dlhodobo. Nemyslím si, žeby malo byť správne, aby štát pomáhal športovým klubom. Už dávnejšie som hovoril, že šport by mali robiť finančne nezávislí ľudia. Štát, alebo aj mestá, majú svoje výdavky a povinnosti voči občanom v úplne iných dimenziách. Je to ako v domácnosti. Keď miniete viac, neostane vám na niečo iné. Štát aj samospráva majú kde tie peniaze dávať.“
V ďalších častiach rozhovoru s majiteľom klubu Miloslavom Chmeliarom si podrobnejšie rozoberieme jeho pohľad na naše účinkovanie v uplynulom ročníku Európskej ligy, SEHA ligy aj domácej súťaži. Zameriame sa aj na jeho pohľad na vystúpenie jednotlivých hráčov v tejto sezóne, ale aj očakávania od kádra pre nový súťažný ročník. A pozrieme sa tiež to, ako to podľa M. Chmeliara vyzerá s budúcnosťou klubu, ale aj slovenskej hádzanej v spojitosti s hádzanárskou základňou a mladými talentami.
Prešov