Tatran Prešov je tradičný slovenský hádzanársky klub, ktorý na scéne už takmer trištvrte storočia. V československej ére sa jeho hádzanári stali trikrát majstrami republiky. Po zisku posledného federálneho titulu v roku 1993 čakali na prvý slovenský v ére samostatnosti 11 rokov. Vtom čase už stál za tímom zo Šariša Miloslav Chmeliar, ktorý na svojich pleciach nesie fungovanie zeleno-bielych dodnes. Aj vďaka jeho pôsobeniu a podpore sa stal z Tatrana suverénne najúspešnejší hádzanársky klub u nás a pripísal si aj úspechy na medzinárodnej scéne.
Spomínate si na to, keď ste sa rozhodli vstúpiť do hádzanárskeho Tatrana Prešov. Čo bolo vašou hlavnou motiváciou?
„Áno, bolo to v auguste 2001. Mojou motiváciou bolo byť najlepší v niektorom z kolektívnych loptových športov na Slovensku. V tom období žiacke a dorastenecké kategórie Tatrana nosili do Prešova zlaté medaily takpovediac ako na bežiacom páse. Muži, nebyť nás, by sa neboli prihlásili ani do druhej ligy.“
Koketovali ste aj s hokejom. Neľutujete rozhodnutie vstúpiť do hádzanárskeho klubu s bohatou históriou?
„Nie, neľutujem. K hokeju sme mali vzťah len ako reklamný partner cez jednu z našich obchodných spoločností. Pri hádzanej hovoríme o vlastníckom vzťahu.“
Máte za sebou vyše dve desaťročia ako majiteľ najúspešnejšieho slovenského hádzanárskeho klubu, na čo najradšej spomínate?
„Majiteľom hádzanárskeho klubu je obchodná spoločnosť Tatran Prešov. Ja som len jej spoločníkom a konateľom. Najradšej spomínam na všetky úspechy, ktoré sme od roku 2001 dosiahli. A je ich neúrekom, a to nielen v mužskej hádzanej, ale aj desiatky majstrovských titulov v mládežníckych kategóriách a desiatky turnajových víťazstiev. Na ich vymenovanie by nestačila ani celá strana.“
Je niečo, po čom ste túžili a nepodarilo sa vám to dosiahnuť?
„Nie. Všetko, čo sme s hádzanárskym Tatranom od roku 2001 chceli dosiahnuť, sa nám aj podarilo.“
Už viackrát sa objavili vaše úvahy, že by ste klubu vzdali. Máte ešte chuť pokračovať?
„Mám, ale len do okamihu, kým nájdem niekoho, kto by v tom - samozrejme, už akoby pod iným Tatranom - pokračoval. Z obchodnej spoločnosti by sme oddelili a presunuli na iný subjekt činnosť hádzanej, pretože Tatran Prešov s.r.o. má majetok za vyše 15 miliónov eur, a to tak, aby značka Tatran zostala zachovaná. Ak by sme niekoho takého našli, dali by sme mu bezplatne k dispozícií obidve haly plus kompletne zaplatili réžiu týchto hál, bezplatne autobus s vodičom a príspevok 200 000 eur na sezónu. Ostatné by už bolo na novom vlastníkovi iného Tatrana.“
Viac než miliarda v Toryse
Máte spočítané, koľko prostriedkov ste za tie roky investovali do prešovskej hádzanej?
„My sme neinvestovali. Investícia je niečo iné. Obrazne, my sme ich posunuli 50 m od haly do rieky Torysa… Neľutujem však, za ten dobrý pocit pri víťazstvách a úspechoch počas uplynulých rokov to stálo za to. Asi pred 5 rokmi sme to vo firme nahrubo počítali. Hádzaná nie sú len platy hráčov, to sú aj kúpy a rekonštrukcie troch hál, nákupy autobusov, byty pre hráčov, náklady na prevádzku týchto hál, náklady na všetky mládežnícke kategórie, trénerov, manažérov, fyzioterapeutov, správcov hál a podobne. V slovenských korunách to pred 5 rokmi bolo viac ako 1 miliarda (vyše 33 miliónov eur).“
Hádzaná je niečo iné ako futbal. Dá sa na nej niečo aj zarobiť?
„Ako hovoríte, hádzaná je niečo iné ako futbal, preto musím povedať – nie, nedá.“
Môžete prezradiť, na akej výške sa pohybuje ročný rozpočet Tatrana Prešov?
„Už som to viackrát hovoril, že prešovský hádzanársky klub nemá rozpočet. Funguje v rámci obchodnej spoločnosti Tatran Prešov a hádzaná je len jedna z jej činností. Zjednodušene povedané, obchodná spoločnosť zarába (obchoduje s pohľadávkami, financuje výstavby nehnuteľností po Slovensku, prevádzkuje zdravotnícke zariadenia, vlastní a prenajíma majetok a pod.) a jedna z jej činností – hádzaná – míňa tieto prostriedky. Ak hádzaná minie viac, hospodársky výsledok obchodnej spoločnosti je nižší. Ak menej, tak je to opačne. Aj tak zisk spoločnosti pred zdanením sa v posledných rokoch pohybuje na úrovni 1 milióna eur. Tatran, čo sa týka mužskej hádzanej, všetko zúčtováva do nedaňových nákladov. Možno aj preto má Tatran v posledných rokoch na finančnej správe index daňovej spoľahlivosti.“
Na akej výške by mal byť, keby ste sa chceli dostať medzi najlepšie tímy aj na európskej pohárovej scéne?
„Nikdy som sa tým nezaoberal a nikdy som také ambície nemal.“
Najdrahší Lotyš
Môžete nám priblížiť, aké podmienky majú vaši hráči. Dajú sa ich platy porovnať s ligovými hráčmi v iných kolektívnych športových odvetviach?
„Všetci mimoprešovskí hráči majú k dispozícií bezplatne služobné byty, za ktoré neplatia ani nájom a ani služby. Keď si odmyslíme hráčov vo futbalovom Slovane Bratislava, naši najlepší hráči majú platy porovnateľné s dobre platenými futbalistami na Slovensku.“
Kto bol najdrahší hráč v histórii vášho pôsobenia v Tatrane?
„Najdrahší a najlepšie platený hráč v Tatrane bol Dainis Krištopans, lotyšská ľavoruká spojka.“
A kto bol podľa vás najlepší hádzanár, ktorý si obliekal prešovský dres?
„Pre mňa boli najlepší dvaja – Alexander Radčenko a Dainis Krištopans.“
O financovaní športu na Slovensku sa roky vedú diskusie. Vy ako vnímate túto oblasť, v čom vidíte najväčšie rezervy?
„Stále hovorím, že profesionálny šport na Slovensku by mali robiť finančne nezávislí ľudia. Veľa zástupcov rôznych športových klubov u nás sa hrajú na veľkých funkcionárov, len naťahujú ruky štýlom: mesto daj financie, VÚC daj financie a štát daj financie. A potom sa stáva, že mestá a obce nemajú prostriedky na základné funkcie, ktoré im zákon určuje. Preto len stále navyšujú poplatky a dane z nehnuteľností. Ako príklad za jeden z objektov z našej skupiny sme tento rok zaplatili mestu daň z nehnuteľnosti vo výške 35 000 eur, čo je o 60 % viac ako pre 3 rokmi. A pritom mesto Prešov vlastní 100 % futbalového klubu. Aj takýmto spôsobom sa skladáme všetci na profesionálny šport. Iná otázka je financovanie mládežníckeho športu.“
Byť najlepší je vždy lákavé
Nedávno ste získali v poradí 19. titul. Ešte vám prinášajú trofeje rovnakú radosť ako na začiatku?
„Klamal by som, ak by som odpovedal, že áno. Za ten chvíľkový radostný pocit na konci sezóny, keď ste najlepší, to však stojí za to.“
Máte ešte nejaké túžby spojené s hádzanou?
„Už nie. Jedinou mojou túžbou, ako som už pri inej otázke odpovedal, je nájsť niekoho, kto by to po nás prevzal a s našou podporou v hádzanej aj pokračoval.“
Tréner Radoslav Antl prišiel k tímu v priebehu uplynulého ročníka a splnil misiu s majstrovským titulom. Po jeho zisku z jeho úst odznelo, že Tatran mal najslabší káder v histórii... Súhlasíte?
„Známy hádzanársky odborník Martin Lipták sa v septembri 2024 pri rozhovore s jedným s našich mládežníckych trénerov vyjadril, že Tatran má v sezónne 2024/2025 najslabší káder za posledné roky. Nezávisle po sezónne to Rado Antl aj potvrdil. Súhlasím, Tatran hral celú sezónu bez pivota, strelcov z diaľky, ako boli voľakedy Rábek či Krištopans a tiež bez vodcu ´svorky´.“
V ostatných troch sezónach vám v Považskej Bystrici vyrástol zdatný konkurent. Beriete to ako prínos aj pre váš tím?
„Konkurent áno, ale nie z hľadiska ich výkonnosti. V posledných troch sezónach sme vzhľadom na to, čo verejnosť od Tatrana očakávala, aké majú hráči utvorené podmienky vrátane hráčskeho kádra, hrali väčšinou veľmi zle.“
Článok vyšiel v rámci seriálu Mecenáši (ľudia, ktorí financujú slovenský šport). Nájdete ho v stredajšom vydaní denníka Šport, alebo na webe: https://www.denniksport.sk/hadzana/c/miloslav-chmeliar-tatran-presov-ro…
Prešov