Prvá výhra v Lige majstrov Tatran nabudila
Ja jednej strane sa tréner hádzahnárov Tatrana Prešov Slavko Goluža nadchýnal, že takmer po dvoch mesiacoch mal v pohárovom stretnutí v Košiciach k dispozícii konečne kompletný káder. Na druhý deň však už aj on žialili.
Pozviechal sa za štyri dni
Po utorkovom stretnutí osemfinále Slovenského pohára v Košiciach čakal na druhý deň stretnutie Slovnaft handball extraligy v Šali, ale hlavne v nedeľu dôležitý zápas C – skupiny Ligy majstrov v Severnom Macedónsku proti tamojšiemu majstrovi Eurofarm Rabotnik Bitola. A potom, čo sa v Košiciach prihodilo skúsenej prešovskej spojke Oliverovi Rábekovi, nastal v tábore slovenského šampióna menší poplach. Ako krátko po pohárovom stretnutí informoval generálny manažér Tatrana Prešov Miroslav Benický, O. Rábekovi sa po strete s protihráčom obnovilo zranenie, ktoré utrpel v domácom úvodnom zápase SEHA Gazprom ligy s ukrajinským Motorom Záporožie. Do Šale napokon zranený „Oli“ necestoval a veľký otáznik visel aj nad jeho nomináciou na zápas s Eurofarmom Rabotnik. Našťastie, Rábek do Severného Macedónska napokon odcestoval a patril k ústredným postavám zápasu, ktorý Tatran Prešov aj sedemgólovým pričinení Olivera Rábeka vyhral o jediný gól, ktorý strelil šesť sekúnd pred koncom Januš Lapajne.
Pocit, ako keby mu ruku bolo odtrhlo
„Zranenie, ktoré sa mi stalo v zápase s Motorom je rázu, že jeho liečba je dosť zdĺhavá. V oblasti hornej časti tela som mal opuch svalu, ktorý tlačí na nerv, niekde pri mieche. Nuž a ten nerv mi ide cez rameno až do lakťa. Aspoň tak mi to bolo povedané a ja to laicky opakujem. Dlho po zápase s Ukrajincami mi tŕplo rameno, krkom som nemohol poriadne hýbať. Skrátka, bolo to veľmi nepríjemné. Nejako som sa z toho ale vystrábil. Prišlo však pohárové stretnutie v Košiciach a ďalší nepríjemný kontakt s P. Tumidalským, s ktorým sa veľmi dobre poznám z Prešova. „Pepe“, samozrejme nechtiac, ma trafil presne na to miesto, kde predtým pivot Motora Babičev. Vzápätí som zase pocítil prudkú bolesť, ako keby mi ruku bolo odtrhlo. Verte, poriadne som sa v tej chvíli vyplašil, pretože znovu také isté tŕpnutie ako predtým. Našťastie, v tom druhom prípade už to netrvalo tak dlho po strete s hráčom ukrajinského tímu. Tŕpol som i preto, lebo do zápasu v Bitole veľa času neostávalo. Po Košiciach som mal nariadený absolútny kľud. Akurát som absolvoval fyzioterapiu a masáže. Chválabohu, všetko dopadlo dobre a ja som mohol cestovať a hrať.“
Prezieravé rozhodnutie M. Chmeliara
Oliver Rábek nebol bez hádzanej po obnovení nepríjemného zranenia príliš dlho. Rozhodnutie majiteľa klubu Miloslava Chmeliara, vycestovať na nedeľné stretnutie v Severnom Macedónsku už vo štvrtok popoludní, sa ukázalo ako prezieravé. Hráči Tatrana si po dlhej ceste mohli v Bitole oddýchnuť, dobre trénovať a pripraviť sa na súpera, ktorý doma dokázal zdolať aj v Európe silný a rešpektovaný Veszprém. „Pravdou je, že predtým som si od hádzanej trošička oddýchol. Po príchode do dejiska stretnutia Ligy majstrov som už ale trénoval. Nijaké obmedzenia som necítil, tak som šiel do zápasu naplno a nebál sa ísť i do tvrdších kontaktov so súpermi i zakončenia. Pre hráča je však dôležité, ako sa v zápase chytí prvým kontaktom s loptou. Môj prvý pokus brankár Eurofarmu síce kryl, no potom som sa už strelecky uchytil. Sebavedomie mi stúplo a keďže zápas, v ktorom výborne hralo celé mužstvo a v bráne exceloval Mario Cvitkovič, nemusel so si príliš spytovať svedomie, za dve nepremenené sedmičky,“ s odstupom čas konštatoval najlepší strelec zápasu v Bitole.
Od Záporožia by radi požičané späť
Tatran Prešov v ostatnom čase prenasledovalo množstvo zranení a hráčom sa nevyhýbali ani nemoci. V Severnom Macedónsku mal však tréner S. Goluža káder kompletný. Nuž v optimálnom zložení dosiahol výhru, ktorá je pred ďalšími ťažkými zápasmi v Lige majstrov, či v nadnárodnej SEHA Gazprom lige určite vzpruhou. Najdôležitejší je však vždy ten najbližší. Nuž a ten slovenského majstra čaká v dvadsiateho deviateho októbra v rámci nadnárodnej ligy na Ukrajine s Motorom Záporožie. „Horšie ako sme na tom zdravotne boli donedávna, to už vari ani byť nemôže. Zdá sa, že z najhoršieho v tomto smere sme vonku. Náladu nám zdvihlo iste aj víťazstvo v Bitole. To je ale úspech v jednom zápase. Pred nami, ako vravím, je množstvo ďalších a rovnako ťažkých doma či vonku. Keď sa pýtate, či v Záporoží si musím dávať pozor hlavne na pivota Babičeva, tak určite nie. Poznáme sa ešte z čias, kedy hrával za bieloruský Meškov Brest. Nuž keď po strete s ním som mal spomenuté problémy, prišiel za mnou ešte aj po zápase k našej kabíne a vypytoval sa ako sa cítim a stále opakoval, že v žiadnom prípade nešlo o úmyselný zákrok. V podstate v danom okamihu súboja ma nevidel. Otáčal sa a vtedy ma zasiahol lakťom do oblasti krku. Takže zranenie mu za vinu v žiadnom prípade nedávam. Avšak, ak sa proti sebe postavíme najbližšie, šetriť sa iste nebudeme. Hádzaná je kontaktný šport a podobným situáciám sa hráči jednoducho zavše nevyhnú. Naostatok sme s Motorom doma prehrali gólom pár sekúnd pred koncom. V odvete by sa teda patrilo vziať si požičané späť.“
Obavy nemá
Text k foto: O. Rábek z kontaktov s pivotom Motora nemá.
FOTO: TANPO