Zápasový kolotoč v prešovskom Tatrane sa krúti na vysoké obrátky. Tri  dni po výhre v Sarajeve pokoril slovenský hádzanársky majster  štyridsaťgólovú hranicu aj v nadnárodnej SEHA Leageu. Vysoké víťazstvo  nad čiernohorským Nikšičom navyše vyšperkoval rekordným dvadsaťgólovým  rozdielom.
Na rekordnú výhru musia však hádzanári Tatrana Prešov rýchlo zabudnúť, pretože už dnes ich čaká ďalší zápas SEHA League.
V Mestskej hale sa dnes o 18. h predstaví srbský RK Metaloplastika  Zorka Keramika Šabac. Mimochodom, klub z rodiska súčasného trénera  prešovských hádzanárov Djordje Rašiča.
Aj kormidelník zeleno–bielych žiaril po stretnutí so Sutjeskou Nikšič  spokojnosťou. Tatran siahol na rekordné méty, hrou bavil úžasné  prešovské publikum.
Zároveň však svoje myšlienkové pochody smeroval k ďalšiemu programu  mužstva. Tatran Prešov dnes hostí srbský Šabac, počas najbližšieho  víkendu ho čakajú záverečné súboje o Slovenský pohár v Považskej  Bystrici (v semifinále hrá Prešov s Košicami, druhý finalista sa určí zo  súboja Považská Bystrica – Nové Zámky), 7. marca potom dôležitý zápas  Tipos extraligy v Nových Zámkoch a o tri dni nato zavíta v rámci SEHA  League do Prešova po Croatii Záhreb druhý najlepší chorvátsky celok Nexe  Našice.
Rašičov kompliment smerom k fanúšikom
„Samozrejme, po ostatných výhrách nemôžem byť nespokojný. Myslieť  však stále musím aj smerom dopredu. Pred nami je totiž ďalší náročný  program. Preto, ako si aj diváci iste všímajú, v každom zápase vo  všetkých súťažiach, ktoré hráme, snažím sa rozložiť na všetkých hráčov,“  upozornil D. Rašič.
„Či už mladších, Guzyho, Kroka, Hrstku, Čípa, ale i starších,  napríklad Kravčáka. Musím povedať, že všetci svoje úlohy naostatok  zastali. Vďaka nás všetkých v tíme však patrí fanúšikom Tatrana. Klobúk  dole pred nimi. Aj v ostatnom zápase s Nikšičom vytvorili v hľadisku  obdivuhodnú atmosféru, aj ich zásluhou panuje v mužstve pohoda. V  podstate od októbra minulého roka dodnes sme prehrali iba dva súťažné  zápasy. V Skopje o gól s Vardarom a doma, 14. decembra o štyri s Boracom  Banja Luka. Odvety sa vezieme vo všetkých štyroch súťažiach, ktoré  hráme. Stále na víťaznej vlne. Nuž a s niečím takým musím byť spokojný,“  zdôraznil tréner Tatrana.
Tatran má Metaloplastike čo oplácať
Djordje Rašič prízvukuje, že preňho sú dôležitejšie víťazstvá, ako  nejaké prípadné sa naháňanie za rekordnými výsledkami. Na druhej strane  sa však i on z presvedčivých výhier raduje.
Trochu sme si ho doberali, keď pred dnešným súbojom s mužstvom jemu  blízkym, z rodného Šabacu, sa ho pýtali, či aj proti Metaloplastike budú  také gólové hody ako v dueli so Sutjeskou.
„V Šabaci sme hrali nerozhodne 27:27. V tamojšej hale vtedy  opravovali kúrenie, takže sa hralo v zime, na akú naši hráči nie sú  zvyknutí. Navyše sme nemali k dispozícii T. Mažára, Kukriku a zranil sa  nám ešte aj Kopčo,“ zaspomínal D. Rašič.
„Metaloplastike máme teda čo vracať. Pochopiteľne, športovými  prostriedkami. Šabac je však klubom ovenčeným aj viacerými prestížnymi  európskymi trofejami. Momentálne má Metaloplastika ambiciózny tím, ktorý  hrá v ostatnom čase lepšie vonku než doma. Croatii Záhreb i Vardaru  Skopje podľahli najtesnejším rozdielom. Preto sa musíme mať na pozore a  ani dnes nesmieme na ihrisku nič podceniť. O inom ako o víťazstve však  ani neuvažujem. Akým rozdielom, tým sa nezaoberám, to nechávam na  hráčoch.“