V rodine Antlovcov pribudli v nedeľu hneď dva majstrovské tituly. Oba sú s prívlastkom premiérové. Kým však otec, tréner Tatrana Prešov Radoslav Antl, si ich oslavu môže užívať naplno, jeho syn Marco Antl si žiadne veľké oslavy zatiaľ dovoliť nemôže. Tento týždeň ho totiž čaká skúška dospelosti.
Napriek tomu po treťom finálovom víťazstve nad Košicami neskrýval mladší syn trénera Rada Antla veľkú spokojnosť. „Prvý titul chutí fantasticky. Doteraz som na také niečo pozeral iba v televízii a úplne inak to prežívam ako hráč. Je to úplne fantastický pocit,“ nechal sa počuť Marco. Ľavý krídelník Tatrana odtiahol pri absenciách zraneného Dávida Michalku a Sergia Lopeza v závere domácej súťaže na svojom poste gro práce . „Finále hodnotím pozitívne, keďže sme sériu vyhrali 3:0. Ale neboli to určite ľahké zápasy. Prvé polčasy nám doma nevychádzali. Ale nejak sme to ubojovali, druhý polčas začali ťahať druhú vlnu, niečo pochytal brankár a podarilo sa nám dávať ľahké góly. Výsledok je taký, že každý zápas sa skončil dvojciferným víťazstvom,“ zhodnotil priebeh finálovej série, v ktorej zaznamenal 10 gólov.
Pre stále iba 18-ročného hráča to bol prvý zisk majstrovského titulu. Na pozícii trénera ho k nemu doviedol jeho otec, pre ktorého to bol naopak už 12-ty slovenský majstrovský titul, no zároveň takisto premiérový. „Doteraz som mal 11 slovenských titulov (9 v drese Tatrana, 2 v drese Košíc – pozn.), teraz je teda 12-ty, ale prvý v pozícii trénera. Ja si ho strašne vážim. Je to niečo iné, niečo nové aj pre mňa,“ vyznal sa 44-ročný bývalý dlhoročný slovenský reprezentant Radoslav Antl a zároveň priznal: „Niekedy ma to ešte stále ťahá na ihrisko, chcel by som... Ale som realista a chvalabohu ostávam zatiaľ a dúfam, že aj navždy, už len na lavičke. Takže je to niečo nové, špeciálne, vážim si to. Aj tá medaila, aj to tričko mi bude pripomínať, že je naozaj prvé a bude u mňa mať špeciálne miesto.“
Rovnako hrdý a rád je aj z toho, že k majstrovskému titulu doviedol aj svojho potomka. „Syn to je moja krv. Tomu fandím a tomu verím. Keď sa darí, tak sa samozrejme usmievame a tešíme. Ale sú v zápase aj úseky hry, keď sa nedarí. Potom ma to strašne mrzí. Chcem mu pomôcť, chcem poradiť. On má svoju hlavu, myslí si, že vie v tej chvíli lepšie ako ja,“ priznal Antl starší. Jeho slová potvrdil aj tretí finálový zápas, keď po dvoch nevyužitých náskokoch Marca za sebou naňho otec z lavičky zvýšil hlas. „Keď dá prvú strelu hore a hovorím mu, že brankár to chytá od pása nahor a hodí mu ďalšiu hore, tak samozrejme je tam krik. Lebo musím mu asi dôraznejšie pripomenúť, nech mu to nestrieľa hore. Ale on tam ide aj tretíkrát a dá to znova hore, aj keď to už prešlo. To je to myslenie hráčov, ktoré treba občas zmeniť. Ale je to ešte mladý hráč. Odtiahol semifinálovú aj finálovú sériu. Takže klobúk dole pred chlapcom,“ vysvetlil i pochválil otec.
Vedľa stojaci Marco sa takisto pridal k téme ako vníma, že na lavičke má ako trénera vlastného otca. „Je to určite veľký rozdiel. Je to síce môj vlastný otec, vlastné krv. Niekedy je ale na mňa aj striktnejší ako na druhých hráčov. Ja si to však cením, lebo chce zo mňa niečo spraviť, tak musí byť na mňa tvrdší,“ uvedomuje si. „Ja som naňho hrdý. Teším sa, fandím mu a verím aj do budúcna. Keď bude trénovať a hlavne ostane zdravý, tak si myslím, že do budúcna sa Tatran nemusí báť o ľavé krídlo,“ reagoval zase tréner a otec v jednej osobe.
Hoci by sa teda mohlo zdať, že u Antlovcov po nedeli vypukli oslavy naplno, opak je pravdou. „Normálne, slušne, silno a poriadne,“ kým takto opísal svoje oslavy starší z Antlovcov, zároveň upozornil, že na spoločné oslavy si bude musieť počkať. „Keďže syn má cez týždeň maturity, bude dnes za šoféra a verím, že bude za dobrého šoféra,“ smial sa tesne po treťom finálovom zápase otec, k čomu syn dodal: „Ja sa dnes budem snažiť krotiť, aby som mohol úspešne zmaturovať. V pondelok ma totiž čaká slovenčina a angličtina. Ďalšie skúšky mám v utorok a štvrtok. Oslavovať tak spolu budeme asi až na konci týždňa,“ priznal Marco.
Prešov