Dlhoročná opora hádzanárskej reprezentácie Radoslav Antl je opäť pripravený nastúpiť do bojov kvalifikácie Majstrovstiev sveta v slovenskom drese. Krídelník Tatrana Prešov bude
trénerovi k dispozícii aj počas zápasov v Bosne a Hercegovine (4. 11.) a doma v Hlohovci proti Kosovu (7. 11.).
Počas októbra odohral Tatran Prešov až 11 zápasov v štyroch súťažiach, nalietal či najazdil tisíce kilometrov. Okrem pár ľahších zápasov ste to všetko absolvovali aj vy. Akú veľkú únavu cítite?
„Dá sa to zvládnuť, ale je to naozaj veľká záťaž.“
Tréner o tom nedávno po nešťastnej prehre v Rusku s Čechovskými medveďmi hovoril. Ako veľmi to ovplyvnilo možno aj ten zápas a nešťastnú prehru o jeden gól?
„Poslednú dobu sa o tom veľa diskutuje. Zápasov je naozaj veľa a káder nie je až taký široký, ako by mohol byť. Jednoducho potom v zápase nemáte toľko síl, energie, nemáte takú výbušnosť a rýchlosť a môže to potom zavážiť vo vyrovnanom zápase. Ono je to jedno s druhým a v zápasoch často rozhodujú detaily.“
Je z nepodarených zápasov v Lige majstrov v klube veľké sklamanie?
„Sklamanie určite je. Musíme sa na to však pozrieť reálne. Už keď sme nastúpili na prvé kolo v Porte, tak sme neboli kompletní a postupne sa to ešte komplikovalo. Hrali sme vlastne bez šiestich či siedmych hráčov, vlastne len na tri spojky, dve krídla a dvoch pivotov. Dá sa povedať, že sme to odtiahli siedmi ľudia a keď hráte šesťdesiat minút, musíte cestovať od Moskvy až po Portugalsko, tak sa to jednoducho prejaví.“
Tréner Rastislav Trtík pred štartom Ligy majstrov hovoril, že chcete hrať o postup a pri troške šťastia ste oň skutočne mohli hrať. Ktorú z prehier v Lige majstrov považujete za tú najnešťastnejšiu?
„Tá prehra, ktorá nemala prísť a ktorá je najnešťastnejšia, je tá domáca s Vojvodinou. Dovtedy sme prehrali vonku v Porte, kde prehral aj Brest a ďalšie mužstvá. Potom v La Rioje, ktorá je doma veľmi silná a to sa tak nejako dalo čakať, ale celé plány nám výrazne pokazila tá domáca prehra s Vojvodinou. Tam sme sa mali chytiť a hoci sme potom nasledujúci zápas s Čechovom vyhrali, tá prehra jednoducho nemala prísť. Myslím si, že máme momentálne lepšie mužstvo ako Vojvodina a ten zápas sme nemali prehrať.“
S Vojvodinou máte v SEHA Lige výrazne aktívnu bilanciu, doslova pár hodín pred zápasom Ligy majstrov ste ju doma jasne zdolali. Čo sa mohlo vtedy stať? Mohlo to byť tým, že prvý zápas oni vypustili a sústredili sa len na ten druhý?
„Nepovedal by som, že ho vypustili. Hrali v základnej zostave vlastne takmer do konca zápasu. Pošetrili vtedy len ľavé krídlo, ale spojky, pivoti i brankár hrali celých 60 minút. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ušetrili sily, ale mne to tak vôbec nepripadalo. Jeden aj druhý zápas boli celkom odlišné. Vo štvrtok sme hrali veľmi dobre a vyhrali sme o jedenásť gólov a nikto z nás si nepripúšťal, že by sme mohli potom v sobotu prehrať. Oni však v tom zápase hrali celkom inak, darila sa im streľba, veľmi dobre postavili obranu a zachytal im brankár. Všetko sa to spojilo, nešťastne sme prehrali a naozaj nás to veľmi mrzí.“
Naopak v SEHA League aktuálne po výhre so Záhrebom vediete tabuľku. Je to dôvoď na spokojnosť, alebo je to sklamanie z Ligy majstrov väčšie?
„Sklamanie je určite a v SEHA Lige nás čakajú ešte náročné zápasy proti maďarskému Veszprému a bieloruskému Brestu. Tabuľka teda teraz možno trošku skresľuje, že vedieme, ale na druhej strane sa z toho tešíme. Posledná výhra proti Záhrebu bola veľká vec, pretože to, čo tento klub predvádza v Lige majstrov a koho dokáže poraziť, je naozaj skvelé. To, že sme ich dokázali poraziť, je naozaj dôvod byť hrdí a je výborné, že sa nám ich teraz podarilo preskočiť v tabuľke.“
Bavili sme sa o únave, čakajú vás dva reprezentačné zápasy. Kde hľadáte motiváciu napríklad na domáci zápas s Kosovom?
„Som človek, ktorý keď ide reprezentovať, chce ukázať čo v ňom je a že to je pre mňa česť reprezentovať. Nemôžem tam len tak prísť, vidieť sa s chlapcami. Nie som takýto typ človeka. Som naozaj typ človeka, ktorý sa dokáže vyhecovať aj na, na prvý pohľad, ľahšie zápasy. Napokon ako prvý zápas kvalifikácie nás čaká zápas v Bosne a hoci je to prvý zápas, hneď je taký dôležitý. Každý motiváciu hľadá v sebe, ale u mňa je to jednoznačne hádzanárska duša.“
V minulosti ste uvažovali aj o konci reprezentačnej kariéry, ako to cítite momentálne?
„Sú krajšie obdobia a aj horšie, vtedy som to tak cítil. Napríklad počas ME v roku 2012 sme mali na viac, ako to čo sme tam dokázali a asi sme neboli až taká partia. To sklamanie bolo veľké, ale momentálne sa cítim dobre a verím, že máme šancu niečo uhrať a postúpiť.“
Reprezentácia opäť čaká na väčší úspech, mohol by prísť teraz? Patrí k tomu napríklad aj partia. Je to momentálne nastavené dobre?
„Ak by som tomu neveril, tak by som do Hlohovca ani nešiel. Som ten typ človeka, ktorý najskôr musí veriť, musí cítiť nejakú podporu a až potom tam môže ísť. Myslím si však, že po tej silnej generácii ako boli František Šulc mladší, Daniel Valo či Peter Kukučka, ktorá vlastne len nedávno skončila, momentálne nie sú u nás až natoľko kvalitní hráči, aby sme ich dokázali jednoducho nahradiť. Boli spolu za tie roky zohratí, ale nedá sa nič robiť, situácia sa zmenila.“
Aktuálne vás čakajú zápasy v Bosne a Hercegovine a doma proti Kosovu. Čo o súperoch viete takto z hlavy povedať?
„Kosovo je pre mňa naozaj taká trošku hádanka, ja naozaj neviem. Tréner však má určite nejaké video a ďalšie informácie. Bosna a Hercegovina je však iný prípad. SEHA Ligu hráme s bosnianskym Boracom Banja Luka a aj on má myslím nejakých reprezentantov, ale väčšina ich reprezentačného družstva hrá v zahraničí. Či v Poľsku, v Nemecku a naozaj majú veľmi kvalitný káder. Či už hovoríme o spojkách, či brankárovi, bratia Guričovci – to je obrovská kvalita.“
Aj tréner Martin Lipták považuje ten úvodný zápas v Bosne a Hercegovine za kľúčový. Dá sa to tak povedať?
„Jednoznačne sa to tak dá povedať, pretože ak by sme tam výrazne neuspeli, tak by nám to všetko veľmi skomplikovalo. Z tohto pohľadu je to naozaj kľúčový zápas.“
Richard Štochl, s ktorým dlhoročne súperíte o titul najlepšieho hádzanára Slovenska, nedávno podpísal novú zmluvu v Nemecku. Neťahá to do podobného klubu aj vás?
„Ťahá ma. Naozaj ma to tam jednu dobu veľmi ťahalo a vlastne stále ťahá, ale jednoducho som realista. Ak ale poviete, že som s Rišom Štochlom súťažil, tak to sa jednoducho nedá, s ním sa nedá súťažiť. Rišo je tak dobrý, že sa s ním nedá súťažiť a som len rád, ak ho občas môžem o kúsok prekonať. Snom každého hádzanára je však hrať v Bundeslige. Mne sa to bohužiaľ nepodarilo, hoci som už mal v minulosti podpísanú zmluvu s TUSEM-om Essen, ale bohužiaľ sa mi tam nepodarilo hrať, pretože pre insolvenciu práve v tom čase vypadli do tretej ligy.“
Pri tom všetkom je to zrejme aj pre Richarda Štochla, ktorý podpísal zmluvu v klube lídra Bundesligy Rhein-Neckar, nejaký typ splneného hádzanárskeho sna.
„To je naozaj taká čerešnička na torte. Hrať za takéto družstvo je skvelé. Veľmi im fandím, mám tam dlhoročného priateľa Andyho Schmidta. Veľmi im držím palce a myslím si, že si to Rišo Štochl za svoju kariéru zaslúži.“
FOTO: SITA
Prešov