V súvislosti s v pondelok 28. septembra avizovanými opatreniami Ústredného krízového štábu SR o zákaze všetkých hromadných podujatí (vrátane športových), vydáva hádzanársky klub Tatran Prešov toto stanovisko generálneho manažéra tímu Miroslava Benického:
„Do dnešného dňa sme v Tatrane Prešov neboli tými, ktorí sa zapájali do verejnej debaty ohľadom opatrení a celkovom fungovaní športu počas pandémie koronavírusu. Pondelkové kroky krízového štábu, odkomunikované premiérom vlády Igorom Matovičom, nás ale nútia k tomu, aby sme aj my reagovali a pridali sa k ostatným športom a klubom na Slovensku.
V prvom rade je nehorázne, ak Slovensko, ktoré rozhodne v žiadnych tabuľkách nepatrí medzi ekonomicky a športovo najvyspelejšie európske krajiny, pristupuje k opatreniam, ku ktorým nepristúpili oveľa vyspelejšie krajiny. Navyše krajiny, ktoré majú oveľa väčší nielen nárast ochorení, ale situácia s ochorením COVID-19 je u nich vážnejšia. Napriek tomu pristupujú k obmedzeniam oveľa citlivejšie, zodpovednejšie a detailnejšie. Nie cez nejakú šablónu, lebo najľahšie je zakázať šport a zatvoriť halu. Tieto opatrenia sa prijali, lebo ich aplikácia v praxi je jednoduchá. Prijali sa bez toho, aby sa venovali následkom týchto opatrení. Z rétoriky premiéra v posledných dňoch je naopak cítiť skôr vendeta za porušovanie odporúčaní ako hľadanie cesty riešení v tejto neľahkej situácii.
V pracovných skupinách sú experti, ktorých náplňou práce by malo byť, aby sa k veciam pristupovalo individuálne a hľadať riešenia, ktoré dávajú v danej sfére najväčší zmysel. Preto hodiť do jedného koša kultúrne, spoločenské a náboženské podujatia je absolútne nezodpovedné. Pretože sa jedná o veľmi špecifické sféry a odvetvia. Bez ohľadu na to, aby sa niekto detailne púšťal do problematiky veci, sa povedalo všetko zakážme. Takéto rigorózne a absolútne nemiestne opatrenia doteraz neprijal nikto.
To, že sa všetky zápasy hrajú bez divákov, by ešte bolo pochopiteľné a akceptovateľné, aj keď je to ťažké. Ale podobne ako v iných krajinách to vieme prijať, popasovať sa s tým a rozprávať sa o kompenzáciách. Ale zakázať, aby sa 40 športovcov stretlo na športovisku je rovnaké, ako by sa zakázalo firmám so 40 zamestnancami stretnúť sa v práci a zakázať všetky obchodné stretnutia. Poukazujem na to, že je to nehorázne opatrenie, ktoré nedáva žiadny zmysel, pretože sa ľudia budú stretávať aj naďalej vo výrobných podnikoch, fabrikách, kanceláriách a dokonca aj na pive, hoci len do 22. hodiny. Z logiky veci teda vyplýva, že 40 ľudí sa môže stretnúť v bare, ale 40-tim športovcov, pre ktorých je to živobytie a profesia, zakážeme výkon činnosti.
Toto opatrenie nemôže mať žiadne opodstatnenie. Nie je aplikované v žiadnej inej krajine, kde sa danej problematike venujú minimálne tak kvalifikovaní experti ako v krízovom štábe na Slovensku. Opatrenie, ktoré bolo tu prijaté je exemplárne a Slovensko sa snaží vymyslieť niečo, čo sa nikomu na svete ešte nepodarilo.
Pokiaľ Ústredný krízový štáb SR dokáže preukázať, že športovci sú tí, ktorí masovo šíria COVID-19 a športové podujatia, kde sa nachádzajú len športovci, zapríčinilo celosvetovú pandémiu, tak môžeme viesť túto debatu. Lenže to je postavené na nepodložených informáciách a znovu, myslím si, že takéto opatrenie je urobené len preto, že sa javí ako jednoduché a jednoducho prezentovateľné. Veľmi málo sa ale rozmýšľalo o tom, aký dopad to bude mať na celé odvetvie športu.
Áno, po dlhom čase sa konečne spomínajú kompenzácie ako zámer pomôcť športu. Ale kompenzácia je iba časť problematiky, ktorá sa týka týchto opatrení. Lebo okrem finančných strát, ktoré nebudú plne vykompenzované, keďže Slovensko si to nemôže dovoliť, zabúda sa na deštruktívny a keď už mám použiť slovník pána premiéra, hovoriaceho o Armagedone, tak apokalyptický scenár pre slovenský šport. A to hlavne v mládežníckych kategóriách, ktoré sa nemajú šancu testovať 12 hodín pred zápasom. Výpadok ligových mládežníckych stretnutí, kde sa rádovo bavíme o tisíckach mladých športovcov, na niekoľko týždňov, resp. mesiacov, má pre tieto mládežnícke kategórie takýto apokalyptický dopad.
A na záver. Pokiaľ príde nariadenie krízového štábu, že je možné uskutočniť športové podujatie s negatívnym 12-hodinovým testom všetkých účastníkov, tak predpokladám, že zároveň príde aj adekvátny spôsob ako klubom pomôcť a zabezpečiť, aby takéto testovanie mohli podstúpiť. Ak mi štát niečo nariadi, zakazuje a znemožňuje, tak zároveň by bolo logické, aby mi pomohol s tým, aby som svoju činnosť dokázal zabezpečiť. Takže v prípade týchto športovcov zabezpečiť, aby sa mohli takto bezplatne testovať. A aby sme sa mohli venovať nášmu biznisu.
Netreba si totiž mýliť to, že športovci sú nejaký hobby program. Obchodné spoločnosti, pod ktorými kluby fungujú, sú podniky také ako každé iné. Majú zamestnancov, ľudí, ktorých majú na výplatnej páske a potrebujú vykonávať svoju činnosť. A nielen preto, aby zarábali. Ale v rámci špecifika športu bez športového výkonu náš biznis, teda to, čo robíme – šport, začne trpieť a začne upadať výkonnosť.
Takže verím, že krízový štáb bude schopný pozrieť sa na modely, s ktorými prišli iné krízové štáby vo vyspelejších krajinách a nedoláme športu väzy."
Miroslav Benický
generálny manažér Tatrana Prešov
Prešov