S nemým úžasom sme si v klube prečítali článok s názvom "Trpitelia, žiadni hrdinovia", ktorým sa redaktor denníka Šport Zdeno Simonides vrátil k vystúpeniu hádzanárov Tatrana Prešov v Európskej lige a v ktorom si na mušku (tentoraz) zobral generálneho manažéra Miroslava Benického. Namiesto overených faktov však prišiel s rečníckymi otázkami, ktorými hrubo porušil základné princípy novinárskej etiky....
Pán Simonides je jedným z mála píšucich novinárov, ktorý aj v stave, v akom sa hádzaná na Slovensku nachádza, o nej pravidelne informuje v celoslovenskom médiu. Za to si zaslúži uznanie. Zároveň ale nie je žiadnou novinkou, že emeritný šéfredaktor denníka Šport často útočí na prešovský klub, ktorý je už dlhé roky jedným z mála zástupcov akéhokoľvek športu na Slovensku v európskych pohárových súťažiach. Kritika klubu, či jeho zástupcov, samozrejme patrí k práci novinára. Ak má ale jeden novinár postupne problém s viacerými zástupcami klubu (dokonca aj súdny) počas mnohých rokov, začína byť zdanie o novinárskej objektivite trochu rozporuplné.
Samozrejme, neupierame pánovi Simonidesovi právo na názor, či kritiku, ale aj tá by mala dodržiavať pravidlá a etické princípy žurnalistiky. To sa ale, dnes už bývalému šéfredaktorovi, aktuálne vymklo spod kontroly. Pri písaní článku, ktorý je plný otázok a domnienok autora, sa totiž neunúval na zverejnené otázky požiadať vysvetľujúce odpovede ani klub, ani generálneho manažéra, prípadne ani samotného majiteľa klubu Miloslava Chmeliara. Zodpovedanie týchto otázok je pritom v podstate triviálne a odpovedí od klubu by sa určite dočkal....
Tatran Prešov získal za rok 2018 Cenu Štefana Mašlonku za poskytovanie najlepších tlačových služieb na športových podujatiach na Slovensku (za čo mimochodom podľa našich znalostí zahlasoval aj samotný pán Simonides). Stalo sa tak aj nemalým pričinením generálneho manažéra, ktorý od svojho príchodu dbá na otvorenú komunikáciu a nemá problém odpovedať aj na menej príjemné novinárske otázky. Aj pánovi Simonidesovi sme doteraz splnili každú požiadavku a odpovedali na každú otázku. V tomto prípade ale nemal toľko odvahy, aby otázky prezentované v článku poslal, alebo sa s nimi priamo telefonicky obrátil na PR manažéra, generálneho manažéra, alebo dokonca aj majiteľa klubu. Na všetkých pritom má kontakt.
V tomto prípade teda hrubo porušil novinársku etiku, čo podčiarkol tým, že svoje názory prezentuje v článku bez označenia „komentár“, hoci inak takýto text označiť nemožno. Považujeme to za maximálne neprofesionálne od niekoho, kto ide hodnotiť profesionalitu iných. Pán Simonides ale zašiel ešte ďalej. Podľa jeho analýzy zrejme vie posúdiť zdravotný stav hráčov a možnosti ich návratu späť na palubovku, ale aj stanoviť kompetencie a prioritu úloh generálneho manažéra hádzanárskeho klubu. Dokonca sa mu vraj podarilo usvedčiť M. Benického z neschopnosti. Je to ale on, kto si strelil vlastný gól. A nielen tým, že profesionálom by sa nemali stávať triviálne chyby zámeny mien Josefa Hozmana za Jána Hozmana, ale ani preklepy typu Barlín namiesto Berlín ...
Pán Simonides pritom to ako prešovský klub funguje, pozná z úctyhodnej vzdialenosti zhruba 450 kilometrov. Keď spomína počet našich tohtoročných víťazstiev v Európskej lige, tak ten sa zhruba rovná počtu jeho návštev na prešovskej hádzanej za celé obdobie pôsobenie trénera Slavka Golužu, s ktorým, mimochodom, nehovoril od jeho príchodu do Prešova ani raz. Inak by určite vedel, že do slovenčiny sa už dlhú dobu netlmočí a s novinármi, ale aj všetkými okolo, komunikuje tréner sám. Je teda lžou, aby sa odmietal učiť, alebo komunikovať po slovensky. Ale to nie je prvý vlastný gól neznalosti pána Simonidesa, ktorý vo svojom článku prejavil.
Keďže sme však priestor na odpovede na jeho (rečnícke) otázky nedostali, čo opäť zdôrazňujeme, považujeme za hrubo neprofesionálne, radi by sme ich poskytli aspoň takýmto spôsobom. Pán Simonides (ne)priamo vytýka generálnemu manažérovi nedostatok kvalitných hráčov, zdravotnícke zabezpečene a regeneráciu. Poďme teda k faktom. Podmienky zdravotníckeho zabezpečenia a regenerácie sa v ostatnom čase zlepšili zabezpečením dvoch fyzioterapeutov, ktorých predtým klub k dispozícii nikdy nemal, resp. sa táto oblasť riešila iba v prípade potreby. Teraz majú hráči neustály dohľad fyzioterapeutov majúcich potrebné vzdelanie a v prípade potreby spolupracujúcich s lekármi.
Faktom tiež je, že na sezónu bolo profesionálnymi kontraktmi zazmluvnených všetkých 16 miest v kádri. Klub platí hráčov aj vtedy, ak sú zranení a teda v prípade, ak pán Simonides naráža na to, aby sme ako náhradu za zranených získali viac zazmluvnených hráčov, mohol by sa podieľať na spolufinancovaní klubu a takto pomohol majiteľovi Miloslavovi Chmeliarovi, na ktorého pleciach zabezpečenie financovania klubu už celé roky je. Takisto v rozpore s predstavou pána Simonidesa sa rozhodnutia ohľadom skladby mužstva prijímajú výlučne na základe komunikácie majiteľa, generálneho manažéra ako aj trénera. Pri pochybnostiach o týchto rozhodnutiach ako aj interných rozhodovacích procesoch klubu má pán Simonides opäť možnosť kontaktovať či už generálneho manažéra alebo majiteľa klubu.
Ďalšou otázkou, ku ktorej radi prinesieme klubový pohľad, je zapojenie mladých hráčov do tímu. V danom momente by svojou výkonnosťou mohol pomôcť vyriešiť absencie Jakub Kravčák, ktorý aj bol povolaný do A-tímu. Stalo sa ale to, čoho sa všetci pri dlhodobej nemožnosti trénovať a hrať v mládežníckych kategóriách obávali – Jakub sa zranil. Ostatní menovaní hráči zatiaľ ešte nespĺňajú požadované parametre a výkonnosť pre seniorský A-tím a navyše sú v aktuálnej situácii, žiaľ, aj bez tréningovej záťaže či hráčskej praxe. Čo sa týka ďalších menovaných hráčov, ktorí už presiahli dorastenecký vek, tak Daniel Magdolen dostal ponuku na profesionálnu zmluvu v Tatrane Prešov, ktorú však odmietol a rozhodol sa v kariére pokračovať inde. Ďalší spomínaní hráči neboli prísľubom pre prvé mužstvo Tatrana Prešov a vo svojej kariére ďalej pokračujú v slovenskej súťaži.
Špeciálnou kategóriou, na ktorú takisto upozorňuje pán Simonides, je ukončovanie kariéry hráčov ešte v mládežníckych kategóriách, čoho čerstvým príkladom je aj brankár Štefan Vaško. Ten sa rozhodol skončiť s hádzanou a uprednostniť iné záujmy už pred aktuálnou sezónou. Trénerovi brankárov Marošovi Kolpakovi sa ho predsa len podarilo prehovoriť, aby pri neprítomnosti Marcosa Colodetiho vypomohol A-timu. Odmenou za to mu bola účasť na turnaji v Poľsku, ale aj na Final 4 Slovenského pohára v Bardejove. Následne pokračoval s dorastom. Ale potom, čo mládežnícke tímy ostali kvôli koronavírusu bez tréningov a bez zápasov, rozhodol sa definitívne skončiť. Obava je, že pandémia a s ňou súvisiace obmedzenia, môžu spôsobiť viacero takýchto rozhodnutí...
Aj bez pandémie ale Vaško nie je prvým a žiaľ ani posledným mládežníkom, ktorý sa rozhodol uprednostniť pred hádzanou inú kariéru či životnú púť. Nemyslíme si však, že ide iba o problém Tatrana. Bolo by dobré, pán Simonides, opýtať sa možno aj v ďalších slovenských kluboch, koľko mládežníkov im s hádzanou z rôznych osobných dôvodov končí a čo sa aj z najvyššej úrovne robí preto, aby deti mali záujem venovať sa športu aj profesionálne.
A keď už sme pri mladých talentovaných hráčoch. Prečo Tomáš Fech nehral proti Hlohovcu, ale aj v ďalších zápasoch, v ktorých ho údajne mal tréner nechať cynicky sedieť na lavičke? Zdôvodnenie je jednoduché a dokonca viackrát aj zverejnené – Tomáš bol zranený. Aj napriek zraneniu stehenného svalu však práve pre svoj mladý vek, ale i potenciál, bol súčasťou výpravy na duely Európskej ligy, ale aj domácej súťaže, a to s cieľom zžívať sa s kolektívom a zažiť atmosféru aj takých náročných zápasov, aké Európska liga ponúka. Na lavičke tak bol prítomný aj napriek tomu, že bolo jasné, že ho tréner v zápasoch využiť nemôže. Absentuje aj v nominácii slovenskej reprezentácie na Euro Cup.
K uvoľneniu JOSEFA Hozmana bolo poskytnuté takisto jasné vyjadrenie. Post pravého krídelníka je našťastie jedným z mála, snáď už iba spolu s brankárskym postom, kde klub problémy nemá. Dokonca na ňom vznikol pretlak. Portugalčan Nuno Santos je našťastie jedným z mála hráčov, ktorým sa počas celej sezóny zranenia vyhýbajú a ak chce po uzdravení práve spomínaný talentovaný Tomáš Fech dostať viac priestoru, po čom samotný pán Simonides volá, bolo by luxusom nechať v aktuálnej situácii Hozmana sedieť na lavičke. To, že sa to vyplatí, ukázal stredajší duel NHE, v ktorom Tomáš Fech zaznamenal šesť gólov, ale v drese Košice Crows si zahral aj Hozman. „Vyjadrenie, ktoré som si prečítal v článku, považujem za absurdné, keďže doteraz som bol zranený. Som rád, že napriek tomu som bol aj naďalej súčasťou tímu. Veľmi ma teší, že v zápase s Košicami som mohol opäť naplno naskočiť do zápasu a darilo sa mi aj strelecky,“ neskrýval prekvapenie nad zneužitím svojho mena samotný Tomáš Fech.
Ani tému tuniských reprezentantov, ktorá vŕtala pánovi Simonidesovi v hlave, ale zabudol sa na ňu opýtať, nemáme problém uviesť do súvislostí. Tuniský reprezentant Annouar Ben Abdallah prišiel na Slovensko na turistické víza, keďže v danom momente to bol jediný spôsob príchodu do Prešova. Doklady potrebné na skompletizovanie prechodného pobytu však nedokázal z Tuniska získať na diaľku. Skompletizoval ich v rodnom Tunise pred odchodom na majstrovstvá sveta. Po návrate z nich mu však vzhľadom na zhoršenie situácie v Európe, aj s platnými vízami, s ktorými odchádzal na šampionát, nebolo umožnené vrátiť sa naspäť do EÚ a doriešiť si prechodný pobyt. Ak ale pán Simonides pozná možné riešenia v imigračnej politike vzhľadom na súčasný stav, radi sa necháme poučiť...
Samostatnou kategóriou je potom spochybňovanie zranenie pivota Jiheda Jaballaha, ktoré je na úrovni bulvárnych médií bažiacich po senzáciách. Ani v tomto prípade ale nemáme problém poskytnúť kontakt aj na samotného hráča, aby si pán Simonides mohol dôvody odchodu overiť priamo uňho. Alebo je potrebné zverejniť jeho lekársku správu? Najsmutnejšie na dojme, ktorý sa snažil navodiť pán Simonides, je ale to, že nie je urážkou generálneho manažéra, alebo trénera, ale samotného tuniského reprezentanta, ktorý v Prešove odviedol kvalitné služby a teraz je od stola spochybňovaná jeho profesionalita a česť náznakmi, že radšej z tímu odišiel, ako by ďalej bojoval za klub, s ktorým má profesionálnu zmluvu!
Relevantnosť vyvodených záverov pána novinára je v konečnom dôsledku, na základe chýbajúcich odpovedí a viditeľných základných nedostatkov znalostí fungovania klubu, asi zbytočné akokoľvek ďalej komentovať. Najlepšou odpoveďou na, podľa neho nemodernú hádzanú, ale nech je fakt, že za menej ako 24 hodín zaznamenali hráči Tatran v Európskej lige a domácej súťaži spolu 73 gólov.
Na záver veríme, že tak ako bol uverejnený názor pána Simonidesa, tak bude v plnom rozsahu v denníku Šport zverejnená aj táto odpoveď na jeho (rečnícke) otázky.
Prešov