Hádzanársky šláger medzi Tatranom Prešov a Považskou Bystricou mal v drese víťazného (29:22) majstrovského Tatrana hneď niekoľko hrdinov. V útoku tím potiahol desaťgólový Jakub Kravčák a za výbornou obranou dominoval brankár Matúš Mitošinka. Azda najväčší aplauz však zožal iný gólman – Michal Shejbal, ktorý v drese zvyčajného konkurenta (aspoň na chvíľu) reštartoval kariéru a navyše presne v deň svojich 40. narodenín sa sám sebe postaral o málovídaný darček.
Na palubovku sa pritom bývalý slovenský reprezentant a dlhoročná opora konkurenčných Košíc dostal počas zápasu iba dvakrát. V poslednej päťminútovke vystriedal spoľahlivého Mitošinku na dva sedemmetrové hody a oba Martinovi Briatkovi aj Andrejovi Slobodovi kryl. „Ja som tú Považskú poznal. Veľakrát sme s nimi hnali. Tak strelu Martina (Briatku – pozn.) som čakal presne tam, kde išla a druhú som chytal polovysokú hore. Tá bola taká čerešnička a tie pocity z toho všetkého sú výborné. Myslím, že budem mať pekný večer. Hlavne, že to človeka baví, že je šťastný a že má potom dobrý pocit. Asi toto je hlavné, mať dobrý pocit z toho. Aj keď tá narodeninová oslava sa teda posunie,“ komentoval s úsmevom po zápase Michal Shejbal.
Bola to teda doslova oslava jubilea, akú nevymyslíš…. „Ešte minulý týždeň bol plán oslavovať doma s kamarátmi,“ začal vysvetľovať v dobrej nálade Shejbal a potom k vývoju udalostí dodal: „Potom sme si ale definitívne potvrdili, že pomôžem chlapcom. Tatran je dlhodobo v hádzanej značka. Myslím, že najlepšia na Slovensku. Každý chce hrať za Tatran. Ale ja som pred ôsmimi mesiacmi ukončil kariéru relatívne dobrým zápasom, čo sa týka môjho výkonu, proti Bojniciam. Bohužiaľ sme ho prehrali. Rozmýšľal som ale, či by som nemohol tým návratom niečo stratiť. Ja ako osoba, nie ako Tatran. Tak to bolo jediné, čo bolo vo mne tak na vážkach. A druhá vec, že som osem mesiacov nič nerobil. Ale vyskúšal som si tri tréningy a napokon to vyšlo tak, že stiahli dôchodcu,“ usmieval sa spokojný oslávenec.
Predbežne je s klubom dohodnutý iba na občasnú výpomoc v dôležitých súbojoch, aj to do doby, kedy sa na palubovky vráti Igor Čupryna. „Určite to nie tak, že by som chodil teraz na každý zápas. Ako toto ja jednoducho už nedám časovo. Ten čas venovaný športu chcem splatiť rodine a taká bola aj dohoda doma. Ale myslím si, že to ešte nebol posledný zápas,“ priblížil Shejbal, ktorý si nečakaný návrat na palubovku vychutnával. „Super, super, super to bolo. Musím povedať, že mi to chýbalo. Hádzanú mám rád a bol to výborný pocit. Neviem, aký by to bol pocit, keby sa náhodou nepodarilo zahrať tento zápas úspešne. Ale našťastie to vyšlo,“ dodal syn ďalšieho bývalého reprezentačného brankára Česko-slovenska Jiřího, ktorý si po prvom zápase v zelenobielom drese chvíľu zvykal na to, že o Tatrane hovorí ako o "svojom" tíme.
Z košického dresu bol totiž v Tatran handball aréne zvyknutý skôr na nevôľu publika. „Nemali ma tu radi. Jasné, bol som súper. Vypočul som si tu aj zopár „milých“, nie pekných slov. Ale teraz mi to fanúšikovia všetko vynahradili. Zrazu som bol takto vytlieskaný. Áno, to bolo krásne, to bolo fakt pekné a niektorí ľudia dokonca prišli za mnou, čo bolo tiež super,“ neskrýval spokojnosť bývalý brankár nemeckého Göppingenu, Essenu, rakúskeho Kremsu, ale aj ďalších klubov vo Švédsku, Švajčiarsku a Maďarsku, ktorý bol s nečakanou premiérou v drese najúspešnejšieho slovenského hádzanárskeho klubu spokojný. „Matúš chytal veľmi dobre celý zápas. Musím povedať, že druhý polčas bol z našej strany veľmi dobrý. Dostali sme málo gólov, takže obrana fakt šliapala. Potom sa chytila aj hala trošku. Tak už to bolo jednoduché. Dali sme nejaké rýchle góly, získali ľahké lopty. To bolo super. A tie dva zákroky? To bola čerešnička na torte tohto výborného výkonu celého mužstva, skvelého večera a darčeka, ktorý som si na 40-ku vysníval,“ zhodnotil výkon tímu z brankárskeho pohľadu.
„Áno, dá sa povedať, že to bol taký brankársky deň. „Šejby“ tam išiel na tie dve sedmičky a on keď sa tam dvojmetrový postaví na štyri metre, vyzerá ako medveď, tak to je ťažko obstreliť. Dal si pekný narodeninový darček,“ s úsmevom doplnil svoje hodnotenie Matúš Mitošinka, ktorý mimochodom sám oslavoval svoje 21. narodeniny iba pred dvoma týždňami (10.1.). Po zápase si pochvaľoval pocit, že mu v dôležitom zápase v prípade potreby kryl chrbát tak skúsený brankár akým Michal Shejbal bezpochyby je. „Som spokojný, že zavrel tie sedmičky a tiež s tým, že ja som zase zavrel bránu v hre. Navyše som vedel, že ma podrží ako Igor Čupryna. Naňho sa tiež môžem spoľahnúť. Sú to dve veľké mená, takže určite je to dobrý pocit,“ dodal gólman Tatrana.
Proti Považanom sa blysol aj ďalší stále mladý hráč – 22-ročný Jakub Kravčák, ktorý bol s 10 gólmi suverénne najlepší strelec duelu. „Myslím si, že v A-tíme som toľko gólov ešte nedal. Ale som rád, že to mohlo byť práve proti Považskej Bystrici. Snažil som sa do každej akcie ísť naplno a vyskúšať to jedna na jedna, keďže viem z minulej sezóny, z finále, že na nich platí, keď to je v dobrej rýchlosti. Všetko mi to nejak vychádzalo, tak som len robil to, čo vychádza a nemenil som to,“ odhalil zdanlivo jednoduchý recept
Podľa Kravčáka ide o dôležité víťazstvo. „Hlavne preto, že sme sa sami minulé dva roky presvedčili, že začínať finálovú sériu doma je veľmi dôležité v prípade piateho zápasu. Splnili sme svoj cieľ a môžeme byť radi,“ uviedla ľavá spojka tímu, ktorá si ale uvedomuje, že výsledok je potrebné potvrdiť aj v ďalších zápasoch. Najbližšie už v nedeľu 29. januára, opäť doma, proti Hlohovcu. “V piatok si dáme regeneračný tréning, trochu oddýchneme. V sobotu nás čaká ďalší tréning. Pripravíme sa na Hlohovec a poctivo to treba odrobiť aj v nedeľu,“ uzavrel Jakub Kravčák.
Lístky na súboj s Hlohovcom sú k dispozícii online na tomto linku: https://vipka.app/produkt/nike-handball-extraliga-tatran-presov-sporta-…