Po 17 rokoch sa skončila dominancia nášho Tatrana Prešov v najvyššej slovenskej hádzanárskej súťaži. Tej dominoval, stále neohrozene najúspešnejší klub histórie, od sezóny 2006/07. V rozhodujúcom piatom zápase sezóny ale uspel najčastejší vyzývateľ zelenobielych z Považskej Bystrice (26:22), v sérii triumfoval 3:2 na zápasy a po rokoch 1994, 2003 a 2006 sa tešia zo štvrtého titulu. Zverenci trénera Mareka Gernáta si naopak na krk zavesili strieborné medaily. Po prehratom finále sa hodnotilo ťažko, keďže prevládal smútok a sklamanie.
Marek Gernát, tréner Tatrana: „Dnes to bolo také, že domáci nám odskočili po našich technických chybách, ktorých sme urobili 8 či 9 v prvom polčase. Bolo tu v hale veľmi horúco a aj skúseným hráčom ako Oli Rábek, Sláva Kasatkin, či Hernandez sa lopty šmýkali. To sú veci, ktoré rozhodli prvý polčas. Stiahli sme to na dva, bolo to o gól. Dostali sme lacné góly a v druhom polčase zatvoril bránu. My sme nedali dve sedmičky, veľké otvorené uhly z krídel, pivota. Proste nemali sme sa čoho chytiť. Do toho domáci diváci, agresívna obrana Považskej, ktorá cítila šancu a my sme miestami boli akoby „vykapaní“. Chýbala mi tam energia. Bol to 89. zápas v sezóne a tým, že to tak dopadlo musíme hodnotiť, že tá sezóna bola zlá.“
Oliver Rábek, kapitán Tatrana: „Pocity sú ťažké. Urobili sme veľa chýb. Považská sa celý zápas držala na dva až štyri góly. My sme celý zápas doťahovali. Posledných 15 minút sme úplne odišli v hlavách, kopili chyby na chyby. Brankár Považskej zavrel bránu a pochytal všetko. Čisté lopty, alebo tie moje. Osobne so svojim výkonom som bol totálne zviazaný. Nevedel som sa rozbehnúť, Považská to dobre bránila. Vystupovali na mňa okamžite ako som zobral loptu. Nemali sme dobrý výkon, no snažili sme sa a bojovali sme. Jednoducho toto je šport, takto to je. Považská zažíva eufóriu, takže im gratulujem.“
Igor Čupryna, brankár Tatrana: „Ťažko komentovať posledný zápas. Snažili sme sa urobiť a dať zo seba všetko, ale zase sme urobili veľa technických chýb. Nešiel nám útok, aj Kovačinovi vyšiel zápas. Bojovali sme, ale nestačilo to. Škoda, no život ide ďalej a aj z tohto sa musíme poučiť. Som veľmi sklamaný, ale taký je dnešný šport. Považská ukázala v sérii dobrú hádzanú, takže im môžem len pogratulovať. My si musíme v hlavách rozobrať naše chyby, ktoré sme urobili.“
Lukasz Gogola, hráč Tatrana: „Pocity sú vskutku totálne zlé, pretože v druhej polovici zápasu sme mali šancu sa dotiahnuť na rozdiel gólu. Stratili sme ale loptu. Dlho sme v druhom polčase neskórovali a urobili z domáceho brankára majstra sveta. To bol problém. Nemali sme po zmene strán potrebnú disciplínu, robili sme zlé zmeny taktiky. Vskutku sa k tomu ťažko vyjadruje. Prehrali sme tu ale trikrát, z toho dvakrát po našich chybách o gól. Keď sme hrali na neutrálnej pôde vo finále pohára, vyhrali sme o 8 gólov. Doma sme ich tiež zdolali o 12 gólov, takže všetko je to iba problém v našej hlave. Gratulujem Považskej k titulu, aj k fanúšikom. Veľký rešpekt za skandovanie nášmu tímu na konci, toto pre mňa bolo neuveriteľné. Vskutku veľký rešpekt.“
Erik Fenár, hráč Tatrana: „Zápas sme prehrali vlastnými chybami a ťažko k tomu niečo povedať. Každý z nás je smutný. Každý chcel vyhrať, ale Považská, keďže vyhrala tri z piatich zápasov, asi bola lepšia. Ja im gratulujem k víťazstvu. Klobúk dole pred atmosférou, ktorú tu ľudia vytvorili. V prvom polčase sme doťahovali manko dvoch gólov, ale znova ako v každom zápase, po vlastných chybách a strate ľahkých lôpt, nepomohli sme brankárom, ktorí aj tak chytili dosť. Stalo sa to, čo každý zápas, problém jeden na jedného, prehrávame súboje. Ťažko k tomu ešte niečo povedať. Sklamanie je to veľké, chceli sme vyhrať, ale bohužiaľ. Nemali sme na to asi dostatok síl. Považská si to zrejme zaslúžila a ja im gratulujem k víťazstvu.“
Prešov