Prípravu našich hádzanárov v novom roku už s tímom nezačal chorvátsky kormidelník Slavko Goluža, ktorý ku koncu minulého roka po štyri a pol ročnej anabáze ukončil svoje pôsobenie na prešovskej lavičke. Hráčov ale ešte neprivítal ani nový kouč Radoslav Antl, ktorý má reprezentačné povinnosti. Zastúpil ho však druhý novic na lavičke Marek Gernát.
Aj keď tvrdenie o novicovi je v prípade tohto 50-ročného trénera trochu zavádzajúce. V trénerskom štábe 16-násobného slovenského majstra pôsobí tento bývalý hádzanár Tatrana už dlhých 13 sezón. Pozíciu trénera pri A-tíme si epizódne vyskúšal aj nedávno, keď zaskakoval za vtedy v karanténe sa nachádzajúceho trénera Golužu. Svoju doterajšiu trénerskú kariéru však doteraz spájal predovšetkým s mládežníckymi tímami. A to nielen pri žiackych a posledných sedem sezón aj dorasteneckých celkoch Tatrana, ale aj na lavičke kadetskej či juniorskej reprezentácie Slovenska. Mládeži ostane verní aj naďalej, zároveň však prikývol na ponuku nového trénera Antla a spolu s ním povedie A-tím slovenského hádzanárskeho šampióna. Dobrý dôvod sa s otcom úspešného slovenského hokejového reprezentanta Martina porozprávať o jeho novej úlohe pri tíme i súvisiacich očakávaniach.
Marek, ako sa vôbec tvoj príchod k A-tímu zrodil?
„Myslím si, že celá myšlienka bola v Radovi (Antlovi – pozn.). Dlhodobo sa poznáme, chodí k nám pravidelne na tréningy a vypomáha s dorastom. Takže keď prišla preňho možnosť viesť A-tím, kde sú potrebné nejaké licenčné veci a Rado si dorába najvyššiu A-licenciu, ale na medzinárodné zápasy treba aj Master coach-a, ktorého mám, tak ma oslovil s tým, aby pri ňom bol domáci tréner, ktorý tu pozná chlapcov. Máme tu totiž už 5-6 našich chalanov, ktorí sú v A-čku, trénujú s ním a dostávajú postupne príležitosť. Pevne verím, že do roka-dvoch budú ešte viac zastúpení. Takže to bola taká myšlienka pomôcť aj papierovo a ja som s tým nemal absolútne problém. Je to taká menšia výzva.“
Prekvapila ťa ale táto ponuka? Potreboval si vôbec nejaký čas na rozmyslenie, alebo si hneď prikývol?
„Cítil som, žeby niečo také mohlo prísť, čiže ma to neprekvapilo. Ale nemal som doteraz ambíciu posúvať sa k A-čku, keďže vyťaženosť vo vlastnej firme a s dorastom bola taká, že sa to akurát dalo zvládať. Prišla však táto možnosť a povedal som si, že asi prišiel ten správny čas. Nepremýšľal som a povedal som Radovi, že ak to mám byť, tak nech to nie je na štyri zápasy na papieri, ale chcel by som nabrať trochu skúseností aj pri mužoch. Je to predsa len niečo iné ako pracovať s mládežou. Beriem to ako výzvu.“
Spomínal si firmu, ktorej sa venuješ. Bude možné spojiť hádzanárske povinnosti s tými pracovnými?
„Vo firme sa venujeme rôznym veciam zameraným na šport a kultúru, no v týchto covid časoch je zatvorená a mám dostatočný priestor na to, aby som Radovi mohol pomôcť. Obzvlášť teraz, keď nás čakajú majstrovstvá Európy, kde je asistent. A ten január bude náročný aj pre mňa. Byť na všetkých tréningoch s dorastom, aj s A-tímom a všetko to vedieť skombinovať, dá zabrať.“
Aj ste si s hlavným trénerom už svoje kompetencie v rámci práce s tímom rozdelili, alebo to príde časom?
„Rado je jednoznačne hlavným trénerom a zodpovednosť bude na ňom. Prešli sme si čo chce hrať. V podstate sme si sadli. On dlhodobo vie, čo praktizujem na tréningoch – aký štýl obrany, alebo útoku, kde aj so Stanom Kolpakom (tréner staršieho dorastu – pozn.) preferujeme druhú vlnu, rýchly stred a ofenzívne typy obrany. Vedel, že to chceme hrať, robíme to, vyhovuje mu to a je zato, aby sa hral takýto štýl.“
Takže by to mala byť aj istá nadväznosť v tom, aby sa už mladí hráči pripravovali na prechod do A-tímu?
„Môže byť, že si takýmto spôsobom pomôžeme. Že tu vidím hráčov v staršom či mladšom doraste, ktorí sú perspektívni pre A-tím. Samozrejme ale, že tí hráči, keď majú 17 rokov sú perspektívni, no ešte nie sú pripravení. A treba byť veľmi opatrný a pracovať s nimi, pričom je tu po rozhovore aj so šéfom klubu, zámer tých chlapcov tam postupne dávať. Samozrejme oni potrebujú veľa času. Z pár minút „tajmingu“ v našej lige dostávať postupne väčší priestor a tí chlapci môžu postupne, v priebehu roka, vstupovať do medzinárodných zápasov napríklad v SEHA liga. Samozrejme ide aj o posty, lebo keď som krídlo, je to jednoduchšie sa dostať hneď do tých zápasov. Vidíme výborný príklad Tomáša Fecha, ktorý je príkladom pre všetkých chlapcov. Ale on je výnimočný...“
Ostávaš zároveň trénerom mladšieho dorastu, budú sa dať všetky povinnosti skĺbiť?
„Áno, tam sa nič nemení, budem viesť aj mladší dorast. Bude to náročné, ale vypomôžeme si s trénermi v klube, ak budem mimo. Takže budú to mať chlapci trošička ťažšie, lebo nebudem tu na každom tréningu a možno na nejakých zápasoch. Ale mali by sme to zvládnuť v rámci klubu.“
Ty v ňom pôsobíš už dlhú dobu. Ako hodnotíš aktuálny A-tím. Najmä z hľadiska avizovanej zmeny filozofie, respektíve spôsobu hry?
„Ako poznám Rada, on vnesie do kabíny pozitívnu emóciu a nadšenie. Ja si myslím, že keď toto zvládneme, toto bude alfa a omega celého úspechu. Lebo Rado je emocionálne založený, ide do toho a každý tréning, keď prišiel ku mne pomáhať, tak tam sa on rozdá. Šľape, ide na plné obrátky a ja verím, že to sa prenesie na hráčov. Nejaký systém je tu ale zaužívaný, nemôžeme urobiť hrubú čiaru a začať od nuly. Bude to postupné, ale ide o tú pozitívnu emóciu a aby to chlapcov bavilo. Program je veľmi náročný, najmä vo februári a marci.“
A aký je aktuálny hráčsky potenciál?
„Čo sa týka systému, musíme vychádzať zo somatotypov, ktoré tu sú. Nemáme tu žiadnych dvojmetrových obranárov, špecialistov na zatiahnutú nula – šestku. Čiže skôr sme za tie otvorené, ofenzívne obrany. Budeme chcieť, aby chlapci v tej obrane jazdili, makali, vysúvali a zasúvali sa. Bude to taký štýl behavej obrany, ktorý bude náročný. Ale myslím si, že by to chlapci mali zvládnuť. Jediným problémom môže byť počet zápasov a tam chceme, aby v našej lige dostávali viac priestoru naši mladí chalani. Piati – šiesti aby tam išli a odohrali 20-30 minút, podľa možností. Pretože vždy sa samozrejme chce vyhrať.“
Na jar je pred vami niekoľko výziev. Okrem domácej súťaže sa začne SEHA liga, ale čaká vás aj záver Európskej ligy, kde je stále šanca postúpiť...
„Áno, čakajú nás štyri náročné zápasy, z toho tri vonku. Je to vždy počas týždňa a bude to náročné. Najhoršie je, že tím nie je v januári pokope, keďže dosť hráčov je v reprezentačných výberoch a to je z hľadiska toho systému nie veľmi dobre. Lebo, keď tu chceme niečo meniť, potrebujeme na to čas. Ale naozaj si myslím, že v priebehu pol roka a letnej prípravy, sa v septembri môžeme baviť, že sme sa niekde posunuli.“