Novým trénerom hádzanárov Tatrana Prešov bude od začiatku roku 2022 Radoslav Antl st., ktorý tím povedie s Marekom Gernátom. Pre 43-ročného trénera je to návrat do klubu, v ktorého drese ešte ako hráč strávil podstatnú a najúspešnejšiu časť svojej kariéry. S novým trénerom sme sa po podpise zmluvy porozprávali.
Rado Antl má na svojom konte 11 titulov majstra Slovenska, deväť z nich získal v zelenobielom drese. Zvyšné dva pridal s košickými VSŽ. V drese Tatrana sa tiež dvakrát dostal do najlepšej 30-ky strelcov v prestížnej Lige majstrov. Okrem Tatrana pôsobil aj v japonskom klube Arako Kjušu, švajčiarskych kluboch Grasshopers a Amicitia Zürich, kde získal ďalšie dva majstrovské tituly, či maďarskom Egeri.
„Hlava“, ako znie prezývka šikovného ľavého krídla, sa za roky 2005 a 2017 stal najlepším hádzanárom Slovenska. Ako jeden z iba trojice hráčov má na konte účasť na všetkých piatich vrcholných podujatiach, na ktorých štartovali slovenskí reprezentanti v novodobej histórii. S národným tímom sa predstavil na troch majstrovstvách Európy a dvoch majstrovstvách sveta. V 191 zápasoch vsietil v národnom tíme 721 gólov a je jej najlepším kanonierom. S najcennejším dresom sa rozlúčil v januári 2018.
Ešte počas trvania hráčskej kariéry Antl presedlal na trénerskú stoličku. Najskôr sa v apríli 2018 stal asistentom vtedajšieho trénera slovenskej reprezentácie Heineho Ernsta Jensena. Následne viedol aj tím Košice Crows, v drese ktorého ešte občas vypomohol aj ako aktívny hráč. Aktuálne je stále asistentom reprezentačného trénera, tentoraz Petra Kukučku, s ktorým národný tím pripravujú na januárové domáce majstrovstvá Európy.
S akými pocitmi sa, aj keď v inej pozícii na akú si bol zvyknutý, do Tatrana vraciaš ?
„Áno, je to iná pozícia a iná zodpovednosť. Nedá sa to príliš porovnať. Chcem sa ale v prvom rade poďakovať pánovi Chmeliarovi za dôveru viesť takýto klub. Je to pre mňa, dá sa povedať ako mladého trénera, jedna obrovská výzva.“
Ako vlastne vzniklo tvoje trénerské spojenie s Tatranom?
„To je možno skôr otázka na pána Chmeliara. My sme spolu mali kontakt stále, aj keď som hral v Maďarsku či inde. Stretávali sme sa bežne, videli sme sa aj na dovolenke. Túto víziu mi predstavil on, ja som o nej porozmýšľal, zhodnotil pre a proti a po nejakom čase súhlasil. Takto naša spolupráca vznikla.“
S akými ambíciami nastupuješ na trénerskú pozíciu v Prešove?
„Tatran má vždy tie najvyššie ambície. Či už v slovenskej lige, alebo Slovenskom pohári. Uvidíme, aký mančaft sa nám podarí poskladať po lete. Aj osobne mám vždy len tie najvyššie ambície a do každého zápasu idem vyhrať, ale na druhej strane som realista. Keď hráte napríklad proti THV v Kieli, tak je tá šanca asi menšia. Ale spravíme maximum preto, či už v príprave, alebo na tréningoch, aby sme uspeli. Ambície ale budú stále najvyššie, také aké Tatran stále má.“
Aktuálne pôsobíš aj ako asistent trénera slovenskej reprezentácie, s ktorou v januári absolvujete domáce majstrovstvá Európy. Ako príchod na lavičku Tatrana ovplyvní tvoju pozíciu pri reprezentácii?
„Zmluvu so Slovenským zväzom hádzanej (SZH) mám do 30. júna 2022. Tú hodlám dodržať, s tým by nemal byť žiadny problém, no čo bude potom uvidíme, to by som nepredbiehal. Predbežne sme dohodnutí tak, že po tomto termíne končím. Samozrejme sa musím touto cestou poďakovať aj SZH, ktorý mi dal ako trénerovi šancu, či už pri Hainemu Jensenovi, alebo teraz Peťovi Kukučkovi. Dali mi takpovediac živobytie a robotu s regionálnymi centrami a vypomáhať s mládežníckymi kategóriami. Poďakovanie samozrejme patrí aj tímu Košice Crows, kde som pôsobil ako tréner rok a takisto som sa strašne veľa naučil pri práci s chlapcami o systematike, vedení či metodike.“
Z pozície asistenta slovenskej reprezentácie si zrejme mal za úlohu aj vnímať dianie v Tatrane a sledovať hráčov. Aký je teda tvoj pohľad na súčasný tím?
„Mám obrovskú výhodu, že v Prešove žijem. Hrával som tu osem a pol roka. Čiže celú štruktúru Tatrana, jeho ponímanie poznám. Je to obrovská výhoda oproti trénerom, ktorí prídu zvonku. Poznám hráčov, poznám pána Chmeliara, celý systém a zmýšľanie Tatrana. Nechcem hodnotiť, čo a ako bolo predtým, každý tréner má svoje ponímanie. Ale za seba môžem povedať, že chceme hrať modernú hádzanú, ktorá bude založená na rýchlosti, druhej vlne. Jednoducho behať a bojovať tak, ako je trendom vo svete. Ja som zástanca tohto smeru. Dá sa povedať, že obdivujem španielsku obranu 1-2-3, 3-3 obranu, proste otvorenú obranu. Aj keď to začne „šesť-nulkou“, skončí sa pri systéme 3-3, alebo osobnej obrane. Takže ja mám rád takýto španielsky systém.“
V tom prípade je samozrejme vždy otázkou mať na daný systém vhodných hráčov. Vidíš teda potenciál v súčasnom kádri, alebo môžeme očakávať jeho obmenu?
„Tak ako býva zvykom, tréner si donesie svoj realizačný tím, svojich ľudí a aj svojich hráčov. Tento polrok je súpiska uzatvorená, budeme pracovať s tým, čo máme. Ale vidím tu potenciál, pretože ak by som ho nevidel, isto by som do toho nešiel. Nie je to o tom vymeniť polovicu kádra. To určite nie. Možno to budú 2-3 príchody. Uvidíme kto odíde, kto ostane, prípadné zranenia... Má na to vplyv viacero faktorov. Ale jednoznačne potenciál vidím tu v Prešove na túto hádzanú, ktorá stojí strašne veľa síl. Potrebujeme ale, aby sme nemali v tíme 12-13 ľudí, ale širší mančaft. Ideálne by malo byť zhruba 18 hráčov, plus nejakých dorastencov. Pri tejto hre, ktorú chcem produkovať, je počet hráčov dôležitý.“
Okrem hráčov je tu aj otázka výberu realizačného tímu. S kým teda budeš spolupracovať v novom zložení?
„Najužšie budem spolupracovať s Marekom Gernátom. Je to človek, ktorému verím, s ktorým spolupracujem už roky, pretože pri práci pre zväz v rámci Regionálneho centra hádzanej chodím aj na jeho tréningy. Poznám ho roky-rokúce, poznám jeho filozofiu, aký je človek a aké má zmýšľanie. Preto som si ho vybral ako asistenta. Ďalším novým členom realizačného tímu bude Jozef Gaľan, ktorý posilní manažérsku zložku. Zvyšné obsadenie sa nateraz meniť nebude, uvidíme ako to celé bude fungovať a aký bude prístup. Prípadne zmeny prichádzajú do úvahy až v lete, ale zatiaľ som o ďalších nerozmýšľal. Uvidíme ako si to sadne a v lete si to pokojne rozoberieme a rozhodneme sa, či nejaké zmeny budú potrebné. Zatiaľ žiadne neplánujem.“
Na čo sa zameriaš v jarnej časti sezóny, kde k zápasom dvoch domácich súťaží (extraliga, Slovenský pohár) a Európskej lige pribudne aj SEHA liga?
„Program bude trochu nabitejší, hrať sa bude aj trikrát do týždňa. Takže to bude veľmi náročné. Slovenskú ligu a pohár treba jednoznačne vyhrať. Tam nie je o čom. Uvidíme v akom formáte príde SEHA liga a koľko zápasov prinesie. Pobijeme sa o čo najlepšie výsledky. A v Európskej lige sa ešte pokúsime o postup zo skupiny. Na to sú potrebné dve víťazstvá. Potrebovali by sme vyhrať vonku v Irune a Winterthure. Zbrane ešte neskladáme, ale celkovo vnímam tento polrok ako prípravu na to, čo začneme od leta. Lebo zmeniť celé obranné a útočné činnosti chce čas. Nedá sa to urobiť z týždňa na týždeň. Napríklad na porovnanie už spomínaný Kiel trénoval potajme rok novú obranu, pokiaľ ju vytiahol v bundeslige. Takže nemôžem prísť na začiatku januára a na jeho konci už hráme otvorenú obranu a nový systém celých 60 minút. Takto to nefunguje. Budeme sa samozrejme snažiť uhrať čo najlepšie výsledky, vyhrať čo sa dá, ale na druhej strane je to prípravný polrok na vysvetlenie chlapcom, čo a ako chceme hrať. Aká je filozofia, systém či metodika, aby sme od novej sezóny fungovali ako chceme.“
Okrem trénovania si v Košiciach občas vypomohol aj priamo na palubovke. Je šanca, že ťa, trebárs v prípade viacerých zranení, ešte takto uvidíme aj v prešovskom drese. Alebo príchodom na lavičku Tatrana je tvoja hráčska kariéra definitívne ukončená?
„Nerozmýšľam týmto smerom. V Tatrane je predsa len už iná kvalitatívna úroveň. Bol by som teda rád, keby som nemusel nastúpiť na palubovku. Ale zase platí - nikdy nehovor nikdy. Ak by nedajbože nastala situácia, že sa zrania naše krídla, buď tam niekoho posuniem, no keď nebude koho, tak možno dôjde aj na to. Ale bol by som nerád. Musela by to byť obrovská zhoda okolností, ktorá sa dúfam nikdy nestane.“
Ocitol si sa mimochodom aj v zaujímavej rodinnej situácii. O tvojich dvoch synoch, hádzanárskych nasledovníkoch, sa samozrejme vie. Osud to ale teraz zdá sa zariadil tak, že jedného syna – Rada ml. nateraz opúšťaš a nechávaš v Košiciach a naopak prichádzaš do Prešova, kde pôsobí mladší Marco, ktorý už tiež dostal zopár šancí ukázať sa aj v A-tíme. Ako to teda berú?
„Starší syn samozrejme nie je úplne nadšený. Ostáva ale v Košiciach a dokedy ho bude baviť hádzaná, dovtedy ju bude hrať. Do Tatranu si ale môže prísť hocikedy zatrénovať. Keď mu to otec dovolí. (smiech). No a na trénovanie mladšieho syna sa teším. Ale či aj on, to neviem povedať. (smiech) Myslím si však, že mám dosť skúseností, ktoré mu viem odovzdať. Verím, že to môže byť dobrá spolupráca a taká aj bude. A je na ňom, koľko si z nej zoberie.“
Už sme spomínali tvoje povinnosti aj pri slovenskej reprezentácii, ktorú už v januári čakajú majstrovstvá Európy. Ako teda bude vyzerať to skĺbenie dvoch funkcií?
„Nebude to jednoduché, ale aj to sme si prebrali pred dohodou a podpisom zmluvy. Je jasné, že musím byť aj v reprezentácii, ale musím sa venovať aj Tatranu. Preto ale mám aj asistenta, ktorému plne dôverujem a je mojou pravou rukou, takže v čase neprítomnosti povedie prípravu on. Výhodou je, že šampionát je v Košiciach, čo je blízko a vieme si prispôsobiť aj čas tréningov. Nie je to ale nejaké dlhé obdobie, hovoríme o týždni-dvoch. S chlapcami som to už prebral, sú s tým oboznámení. Tento čas vydržíme a potom sa už budeme naplno venovať spoločnej príprave.“