V utorok 17.11.2020 v skorých ranných hodinách skonal po krátkej chorobe vo veku 91 rokov člen Siene slávy slovenskej hádzanej a jedna z jej najvýraznejších osobností Ladislav Šesták.
Rodák z Michaloviec vypočul po absolvovaní bratislavskej Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, na ktorej študoval telesnú výchovu a filozofiu, prosbu Milana Ondroviča, aby mu ako hrajúci tréner aspoň na rok-dva prišiel pomôcť postaviť hádzanú v Prešove na pevné nohy. Napokon ich bolo sedemnásť. S tamojším Tatranom nielenže postúpil v päťdesiatom ôsmom do najvyššej súťaže, ale o jedenásť liet neskôr s ním po sérii piatich 2. miest – vždy za pražskou Duklou – získal historický prvý majstrovský titul. Ďalší oslávil už s hráčmi bratislavskej Červenej hviezdy (1973), pričom s ňou v nasledujúcej sezóne postúpil do semifinále EPM. Medzitým sa výrazne podieľal na dvoch strieborných medailách reprezentácie Československa, na svetovom šampionáte 1961 ju viedol s Karlom Strnadom, na olympiáde v Mníchove 1972 bol asistent Jiřího Víchu. Počas svojho pedagogického pôsobenia na telovýchovnej fakulty Univerzity v Salzburgu viedol štyri sezóny hráčov tamojšieho UHC (1992 – 96). Niekoľko rokov bol náčelníkom úspešného klubu ČH Košice. V roku 2004 bol vyznamenaný Striebornými kruhmi Slovenského olympijského výboru (SOV) a v roku 2011 bol uvedený ako jeden z prvých do Siene slávy slovenskej hádzanej (SSSH).
Celý svoj život zasvätil hádzanej a našej obci bude veľmi chýbať.
Česť Vašej pamiatke, pán Šesták