Právny rámec uvoľňovania hráčov do reprezentácie

Právny rámec uvoľňovania hráčov do reprezentácie

V poslednom období sa v hádzanárskych kruhoch rozoberá uvoľňovanie hráčov klubmi na reprezentačné sústredenia vrátane kvalifikačných zápasov. V tejto súvislosti uvádzame toto právne stanovisko vychádzajúce z príslušných zákonov.

Náhrada mzdy pri uvoľnení športového reprezentanta pre účely športovej reprezentácie

Právny rámec

Podľa ustanovenia § 29 zákona č. 440/2015 Z. z. Zákon o športe:

1. Športová reprezentácia je účasť športového reprezentanta na významnej súťaži vrátane prípravy na túto súťaž podľa plánu prípravy schváleného národným športovým zväzom.

2. Športovým reprezentantom je občan Slovenskej republiky, ktorý bol nominovaný ako športovec za člena športovej reprezentácie národným športovým zväzom alebo inou športovou organizáciou, ktorej toto oprávnenie vyplýva z medzinárodných športových pravidiel, predpisov alebo rozhodnutí.

3. Práva a povinnosti športového reprezentanta upravuje predpis športovej organizácie podľa odseku 2.

4. Súčasťou športovej reprezentácie sú aj členovia realizačného tímu a iné osoby nominované národným športovým zväzom alebo inou športovou organizáciou, ktorej toto oprávnenie vyplýva z medzinárodných športových pravidiel, predpisov alebo rozhodnutí.

5. Ak pravidlá, predpisy alebo rozhodnutia medzinárodnej športovej organizácie alebo organizátora významnej súťaže určujú, že športovú reprezentáciu má zabezpečovať právnická osoba, ktorá nie je národným športovým zväzom, úlohy súvisiace so zabezpečením športovej reprezentácie plní táto právnická osoba.

6. Člen športovej reprezentácie je povinný rešpektovať záväzky športovej organizácie, ktorá ho nominovala za člena športovej reprezentácie, súvisiace s používaním a zhodnotením jeho osobnostných práv, ak sa nedohodnú inak. Toto obmedzenie trvá najviac do uplynutia jedného roka odo dňa jeho poslednej účasti na významnej súťaži.

7. Príprava podľa plánu prípravy schváleného národným športovým zväzom a účasť športového reprezentanta na významnej súťaži a účasť člena realizačného tímu na významnej súťaži sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme,14 na ktorý sa poskytuje pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas.

 

            Bod 14 v odseku 7 vyššie citovaného § 29 Zákona o športe odkazuje na ustanovenia § 136 a § 137 Zákonníka práce.

            Podľa ustanovenia § 136 Zákonníka práce:

1. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času.Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak tento zákon, osobitný predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak.

2. Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie. Náhrada mzdy od zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom pomere, mu nepatrí.

3. Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u tohto zamestnávateľa za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve a na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady po dohode so zamestnaneckou radou.

             Podľa ustanovenia § 137 Zákonníka práce:

1. Verejná funkcia, občianska povinnosť a iný úkon vo všeobecnom záujme je na účely tohto zákona činnosť, o ktorej to ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

2.  Výkon verejnej funkcie na účely tohto zákona je plnenie povinností vyplývajúcich z funkcie, ktorá je vymedzená funkčným obdobím alebo časovým obdobím a obsadzovaná na základe priamej voľby alebo nepriamej voľby alebo vymenovaním podľa osobitných predpisov.

3.   Zamestnancovi, ktorý vykonáva verejnú funkciu popri plnení povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, môže byť z dôvodu výkonu verejnej funkcie poskytnuté pracovné voľno v rozsahu najviac 30 pracovných dní alebo zmien v kalendárnom roku, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

4.  Občianska povinnosť je najmä činnosť

             a)         svedka, tlmočníka, znalca, iných osôb predvolaných na konanie na súde alebo inom  štátnom orgáne alebo orgáne územnej samosprávy,

            b)         pri poskytnutí prvej pomoci,

            c)         pri povinných lekárskych prehliadkach,

            d)         pri opatreniach proti prenosným chorobám,

            e)         pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti,

            f)          pri izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení,

            g)         občana, ktorému vznikla branná povinnosť a v období krízovej situácie je povinný vykonať mimoriadnu službu alebo v čase vojny alebo vojnového stavu alternatívnu      službu,

            h)         pri mimoriadnych udalostiach,

            i)          v prípadoch, keď je fyzická osoba povinná podľa osobitných predpisov poskytnúť osobnú pomoc,

           j)          pri povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch.

5.         Iný úkon vo všeobecnom záujme je najmä

            a)         darovanie krvi a aferéza,

            b)         darovanie ďalších biologických materiálov,

            c)         výkon funkcie v odborovom orgáne,

            d)         činnosť člena zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka,

            e)         účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní,

            f)          činnosť člena volebných komisií vo voľbách, ktoré vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky a v referende a činnosť člena orgánov na ľudové hlasovanie o            odvolaní prezidenta Slovenskej republiky,

            g)         činnosť člena horskej služby alebo inej organizovanej záchrannej skupiny počas osobnej účasti na záchrannej akcii,

            h)         činnosť vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre hospodárske veci a zástupcu pre zdravotné veci, oddielového vedúceho, vychovávateľa, inštruktora,              prípadne zdravotníka v tábore pre deti a mládež,

            i)          činnosť člena poradného orgánu vlády Slovenskej republiky,

            j)          činnosť člena rozkladovej komisie,

            k)         činnosť sprostredkovateľa alebo rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní,

            l)          činnosť registrovaného kandidáta pri voľbe do Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky a do orgánov územnej samosprávy.

 

Okrem vyššie uvedeného podľa ustanovenia § 44 zákona o športe:

1. Športovec má nárok na dovolenku.

2. Športovec má nárok na dovolenku za kalendárny rok najmenej v rozsahu 20 kalendárnych  dní.

3.  Za každý mesiac trvania zmluvného vzťahu má športovec nárok na 1/12 dovolenky za      kalendárny rok.

4. Čerpanie dovolenky určuje športová organizácia tak, aby si športovec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a v období mimo súťažného obdobia určeného predpismi športového zväzu. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy športovej organizácie a oprávnené záujmy športovca.

5. Športová organizácia môže určiť športovcovi čerpanie dovolenky, aj keď ešte nesplnil    podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že športovec tieto   podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do     skončenia zmluvného vzťahu založeného zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu.

6. Ak športovec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku z dôvodu, že športová    organizácia neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky vo vykonávaní športu na strane     športovca, športová organizácia je povinná poskytnúť športovcovi dovolenku tak, aby sa            skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.

7. Športová organizácia nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď je športovec uznaný    za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, a na obdobie, počas ktorého je           športovec na materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke. Pri ostatných prekážkach vo   vykonávaní športu na strane športovca môže športová organizácia určiť športovcovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.

 8. Ak športovec nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo       rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú   dovolenku mu športová organizácia poskytne po skončení materskej dovolenky alebo      rodičovskej dovolenky.

9. Ak športovec nemôže vyčerpať dovolenku z dôvodu, že bol uznaný za dočasne pracovne neschopného pre chorobu alebo úraz, ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka,        nevyčerpanú dovolenku mu športová organizácia poskytne po skončení dočasnej pracovnej      neschopnosti športovca.

10. Ak bol športovec v priebehu dovolenky uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz alebo ak ošetruje chorého člena rodiny, dovolenka sa mu prerušuje. To neplatí, ak športová organizácia určí čerpanie dovolenky na čas ošetrovania chorého člena rodiny na žiadosť športovca. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku.

11. Na krátenie dovolenky sa primerane použijú ustanovenia Zákonníka práce,21) ak sa        športovec a športová organizácia nedohodnú inak.

12. Za dovolenku patrí športovcovi mzda.

13. Dovolenka sa má poskytovať najmenej v rozsahu týždňa ako sedem po sebe nasledujúcich   kalendárnych dní.

14. Na prekážky na strane športovca vo vykonávaní športu sa primerane vzťahujú niektoré ustanovenia Zákonníka práce o prekážkach v práci na strane zamestnanca.22)

15.       Ak ide o dôvody neprítomnosti podľa predchádzajúceho odseku, ktoré zasiahli do času,           na ktorý športová organizácia určila vykonávanie športu, športová organizácia je povinná          ospravedlniť túto neprítomnosť. Poskytnutie mzdy upraví zmluva o profesionálnom vykonávaní športu.

16. Tehotná športovkyňa má právo odmietnuť vykonávanie športu, ak podľa lekárskeho posudku      vykonávanie športu obmedzuje život alebo zdravie počatého dieťaťa. Za obdobie, kedy tehotná športovkyňa nevykonáva šport z dôvodu tehotenstva, nemá nárok na mzdu ani          náhradu mzdy, ak sa športová organizácia a športovkyňa nedohodnú inak.

17. Na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa primerane vzťahujú ustanovenia        Zákonníka práce.23)

             Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že zatiaľ čo ustanovenie § 29 ods. 7 sa vzťahuje výlučne na  športového reprezentanta (občan Slovenskej republiky), tak ustanovenie § 44 ods. 14 sa vzťahuje na športovca bez ohľadu na jeho občianstvo.

            Podľa prvej vety ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o športe - Mzda športovca vykonávajúceho šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za mzdu podľa Zákonníka práce.17)

 

            Bod 17 v odseku1 vyššie citovaného § 36 Zákona o športe odkazuje na ustanovenia § 118 Zákonníka práce.

            Podľa ustanovenia § 118 ods. 1 Zákonníka práce - zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

            Podľa ustanovenia § 118 ods. 2 Zákonníka práce - mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Záverečné stanovisko

Keďže zamestnávateľ (športová organizácia) poskytuje mzdu len za vykonanú prácu, tak počas trvania prekážok na strane zamestnanca – športového reprezentanta tento zamestnanec nepracuje, a preto nemá právo ani na túto mzdu. Do úvahy tak prichádza poskytovanie tzv. náhrady mzdy. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že účasť športového reprezentanta (občan Slovenskej republiky) na aktivitách podľa ustanovenia § 29 ods. 7 Zákona o športe sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme podľa ustanovenia § 136 ods. 1 Zákonníka práce, na ktorý je zamestnávateľ povinný poskytnúť pracovné voľno (na nevyhnutne potrebný čas – tento čas je v prípade SZH upravený v smernici SZH – Uvoľňovanie hráčov pre reprezentačne družstvo bod 4).

Pracovné voľno podľa citovaného ustanovenia poskytne v uvedenom prípade bez nároku na náhradu mzdy. To však nebráni tomu, aby sa zamestnávateľ – športová organizácia dohodla so športovým reprezentantom na tom, že mu túto náhradu mzdy poskytne. 

Autor: 
TP
Zdroj: 
TP
Dnes je: Pondelok 24.02.2020
Meniny má: Matej

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

predpredaj

PREDAJ PERMANENTIEK


Kontakt na predajcu:

Ing. Marián Estočko
(FARMAKOL, ul. Hollého 3)
tel. +421 51 7724 673

Čas predpredaja: 
08.00 - 16.00 hod.