● Začiatkom júna minulého roku ste prijali ponuku majiteľa prešovského Tatrana Miloslava Chmeliara a stali ste sa trénerom slovenského šampióna.
Naplnili sa vaše očakávania? „Čo sa týka domácich súťaží, tak áno. Teším sa, že sme vyhrali extraligu a získali Slovenský pohár. Na druhej strane ma mrzí, že sme neuspeli v európskych súťažiach.“
● Čo najviac Tatranu chýbalo, aby naplnil svoje ambície aj na medzinárodnej scéne?
„Aby boli všetci hráči zdraví. Žiaľ, stále sme sa borili s chorobami a zraneniami. Nebyť toho, sezóna by určite vyzerala úplne inak.“
● Necelé tri sezóny ste viedli v bundeslige TV Grosswallstadt. Je zásadný rozdiel v práci s priemerným bundesligovým tímom a špičkovým slovenským?
„Zápas v Nemecku je spoločenská udalosť. Všetky bundesligové sú veľmi ťažké, čo o slovenských extraligových, žiaľ, neplatí. Všetci hráči najvyššej nemeckej súťaže sú špičkoví, práca s nimi – najmä čo sa motivácie týka - je oveľa jednoduchšia. V Prešove som pracoval s dobrým kolektívom, v porovnaní s inými slovenskými je to úplne iný level. Užíval som si to. Medzi Tatranom a bundesligovými tímami je síce istý rozdiel, no určite nie priepastný.“
● Prešov pôsobil aj počas práve skončenej sezóny v piatich rôznych súťažiach, občas hral až tri zápasy za týždeň. Považujete to za správne?
„Je to veľmi ťažké, ale k Tatranu to už roky patrí. Všetci si na to zvykli, ja časom tiež. Je to veľmi náročné, obzvlášť cestovanie. Ísť autobusom takpovediac na otočku do Skopje či Nového Sadu dá človeku zabrať.“
● Prekvapilo vás, s akou prevahou ste vyhrali finálovú sériu play-off s Hlohovcom?
„Nie. Mali sme o súperovi dostatok poznatkov a boli sme naň veľmi dobre pripravení. Najdôležitejšie bolo, že sme mohli striedať všetkých hráčov, takže v každom z troch súbojov sme dokázali udržať vysoké tempo hry.“
● Ste vôbec prvý, kto sa stal majstrom Slovenska aj ako hráč, v deväťdesiatom štvrtom s Trnavou, aj ako tréner, teraz s Prešovom. Aké sú vaše pocity?
„Úžasné. Prišlo mi to na um už v súvislosti so Slovenským pohárom, ktorý som v roku 1993 získal ako hráč s Trnavou a v tejto sezóne ako tréner s Prešovom. Povedal som si vtedy, že by to bolo krásne zopakovať aj s majstrovským titulom. Vyšlo to a som šťastný. Oto viac, že som prvý v histórii, čo som netušil. Aspoň v niečom som priekopník...“
● Zmluvu s Prešovom máte ešte aj na nasledujúcu sezónu. Naplníte ju?
„To v túto chvíľu neriešim. Nie je to v mojej kompetencii. Teraz odcestujem na dovolenku a po nej uvidíme, či zostanem koučom Tatrana, alebo nie.“
● Ak áno, čo považujete za najdôležitejšie zmeniť, aby bolo mužstvo v nasledujúcej sezóne úspešnejšie?
„Musíme sa posilniť tak, aby sme zvládli naše účinkovanie v európskej pohárovej súťaži. To bude prvoradý cieľ.“
TOMÁŠ PETRO
Kto je Peter Dávid
Narodil sa 17. apríla 1966 v Malackách a je odchovanec tamojšej hádzanej.
Hrával za Strojár Malacky (1976 – 1984), Tatran Stupava (1984 – 1985), Duklu Praha
(1985 – 1987) a Lokomotívu Trnava (1987 – 1995), s ktorou sa stal v roku 1994
majstrom Slovenska. V roku 1995 odišiel do Nemecka, kde hral za Kirchzell (1995 –
2001) a Werratal (2001 – 2003), v ktorom sa stal po skončení hráčskej kariéry trénerom
a s ktorým postúpil z tretej ligy do druhej. V roku 2005 sa stal koučom v tom
čase treťoligového družstva žien HSG Sulzbach, s ktorými postúpil až do bundesligy.
V januári roku 2008 prijal ponuku Michaela Rotha z TV Grosswallstadt a stal sa jeho
asistentom. V novembri 2010 sa stal prvým trénerom TV a bol ním až do konca sezóny
2012/2013. Od februára 2012 do júna 2013 viedol mužskú reprezentáciu Slovenska,
v sezóne 2014/2015 bol kouč Tatrana Prešov, s ktorým získal titul i Slovenský pohár.
„NAJ“ V TÍME MAJSTRA (PODĽA KRÍDELNÍKA RADOSLAVA ANTLA)
...VÄČŠÍ MANEKÝN: „Vasja Furlan a Oli Rábek, tí stoja najčastejšie pred zrkadlom. Najmä z Oliho sa stále smejeme, aký je nagélovaný.“
...VÄČŠÍ ZABÁVAČ: „Jednoznačne Andy Petro. Stále niečo trepne. Navyše vkusne a trefne.“
...VÄČŠÍ SPACHTOŠ: „Oliver Rábek. Len čo sa zatvoria dvere na autobuse, už spí a zobudí sa až keď dorazíme do mesta, v ktorom hráme. Nepozná ani cestu, po ktorej sme už išli stokrát. Ani Budapešť ešte nevidel...“
...VÄČŠÍ KARTÁR: „Po Peťovi Tumidalskom prevzal štafetu Kubo Hrstka. Jednoducho neprehráva. Už sa ho aj pýtame, ako to má s manželkou doma, či je všetko v poriadku, keď má v kartách toľké šťastie...“
...VÄČŠÍ JEDÁK: „Dominik Krok. Dáte mu tri litre polievky, zje ju, dáte mu vedro polievky, aj to vyprázdni.“
...VÄČŠÍ KÁVIČKÁR: „Sú rôzne partie, no asi Sláva Sadovyj.“
...VÄČŠÍ PIVÁR: „Tu som aj ja v popredí, ale v porovnaní s Andym Petrom som len mladší dorastenec. V pohode ustojí aj 15 - 20 pollitrákov.“
...VÄČŠÍ FRFLOŠ: „To ste všetky otázky šili na Andyho Petra? Frfle v jednom kuse. Na tréningu, v šatni, v autobuse, na pive... Vždy si nájde čosi, čo mu prekáža.“
...VÄČŠÍ LENIVEC: „Keď sa nám nechce, tak všetci sme leniví. Ale asi Ďuro Urban. Ak príde na tréning, tak vždy zožne potlesk.”
ZASLÚŽILI SA O TITUL
● MAJITEĽ: Miloslav Chmeliar.
● GENERÁLNY MANAŽÉR: Branko Benko.
● ASISTENT MANAŽÉRA: Marián Huňady.
● OBCHODNÝ MANAŽÉR: Rastislav Mihok.
● MARKETINGOVÝ MANAŽÉR: Marián Estočko.
● ADMINISTRATÍVNY PRACOVNÍK: Štefan Tokarčík.
● REALIZAČNÝ TÍM - TRÉNER: Peter Dávid (1966).
● KONDIČNÝ TRÉNER: Peter Onuščák.
● TRÉNER BRANKÁROV: Maroš Kolpak (1971).
● LEKÁR: MUDr. Peter Klein.
● MASÉRI: Igor Zrelák a Štefan Benko.
HRÁČI : JAKUB KRUPA /29 0 7/, SVETISLAV VERKIČ /24 0 4/, MATEJ VERNARSKÝ /22 0 4/, MAROŠ KOLPAK /10 0 1/, OLIVER RÁBEK /26 93 3/, MICHAL KOPČO /29 84 2/, JAKUB HRSTKA /27 142 4/, DOMINIK KROK /31 128 5/, DAINIS KRIŠTOPANS /21 87 6/, VJAČESLAV SADOVYJ /33 84 2/, ALEXANDER RADČENKO /34 32 8/, LUKÁŠ URBAN /32 86 3/, VASJA FURLAN /26 55 1/, RADOVAN PEKÁR /29 23 9/, TOMÁŠ URBAN /27 131 3/, TOMÁŠ ČÍP /29 139 4/, RADOSLAV ANTL /33 124 8/, ANDREJ PETRO /34 93 3/, JURAJ URBAN /12 16 3/, MILOŠ ŠARPATAKY /6 5 1/, RICHARD WILGA /8 11 1/, ĽUBOŠ ŠARPATAKY /5 11 1/
● VYSVETLIVKY: Z - počet ligových zápasov 2014/2015, G - počet gólov, T - počet titulov majstra Slovenska s Tatranom.
Prešov