Každoročne si 8. mája nepripomíname iba Deň víťazstva nad fašizmom, ale už 17-ty rok aj udalosť, ktorá úzko súvisí s bývalým úspešným reprezentačným brankárom a dnes trénerom gólmanov nášho klubu Marošom Kolpakom. Práve 8. mája 2003 vyniesol Európsky súdny dvor rozhodnutie v prospech hráča vtedajšieho tímu z nemeckého Östringenu, ktoré ovplyvnilo životy nielen mnohých profesionálnych športovcov, ale aj ľudí v rôznych ďalších profesiách. Rozhodnutie súdu je dodnes známe ako tzv. Kolpakovo pravidlo (Kolpak ruling).
Odchovanec hádzanárskeho Tatrana a prešovský rodák Maroš Kolpak (narodený 23. marca 1971) začínal v materskom klube s hádzanou v desiatich rokoch. Neskôr pôsobil aj v Košiciach, s ktorými získal majstrovský titul. Následne v roku 1997 odišiel zo Slovenska okúsiť hádzanársky chlebík do Nemecka, kde sa upísal vtedy druholigovému tímu TSV Baden Östringen. V jeho drese (postupne s názvami SG Kronau/Östringen a terajší Rhein-Neckar Löwen), strávil drvivú väčšinu svojho 14-ročného nemeckého pôsobenia, počas ktorého vypomáhal aj v kluboch SVH Kassel a ASV Hamm, ktorému podobne ako Östringenu pomohol s postupom do Bundesligy. Medzitým však musel vybojovať boj, ktorý zmenil nielen športový svet. Bolo to v čase, keď sa Slovensko dostalo na „čakačku“ vstupu do Európskej únie. Samotný súdny proces sa naťahoval dlhých šesť rokov. „Prípad vznikol tak, že sme boli v klube TSV Baden Östringen traja cudzinci z krajín mimo Európsku úniu. Mali sme všetci platné zmluvy, víza atď. Riešili sme ale problém, ktorý sme mali v klube, že sme nemohli hrať všetci. Nemecký hádzanársky zväz blokoval nás hráčov, keďže chcel ochrániť svojich domácich hádzanárov a zabrániť, aby bolo v tímoch veľa cudzincov. Na zápasy bundesligy tak mohli nastupovať iba dvaja cudzinci, takže jeden z nás musel stále sedieť a nehral. Na základe toho sa klub snažil situáciu riešiť. Podal návrh, ale klub ako taký sa mohol obrátiť iba na športový súd. Podanie im zamietli, ale po porade so mnou a s právnickou kanceláriou bolo jasné, že musíme ísť na civilný súd. V tomto prípade som ale návrh musel podávať ja, do čoho sme sa pustili. Bolo jasné, že proces bude dlhý, keďže sme museli prejsť všetky štácie od najnižšieho súdu až po Najvyšší súd, kde som bol osobne a kde mi sudca povedal, že de facto som vyhral, ale rozhodnúť nemôžu a musia to posunúť na Európsky súdny dvor. Až po jeho vyjadrení nemecký Najvyšší súd potvrdil toto rozhodnutie,“ vysvetlil Maroš Kolpak ako vznikol súdny spor medzi ním a Nemeckým zväzom hádzanej, týkajúci sa slobodného pohybu osôb a rovnosti pracovných príležitostí občanov z pridružených krajín Európskej únie (EÚ), ktorého vyústením bolo rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu. To zmenilo pracovné podmienky v EÚ pre tisícky ľudí s občianstvom krajín, ktoré majú s úniou asociačnú dohodu.
„Vedel som, že ak to rozhodnutie bude pozitívne v môj prospech, že ovplyvní šport. Nie iné oblasti,“ dodal pre klubovú stránku Tatrana Maky, ako znie prezývka tohto 71-násobného bývalého kapitána slovenskej reprezentácie. Pravidlo sa stalo precedensom. Ten úplne zmenil trh so športovcami v EÚ. Zo športu predovšetkým rugby a kriket. Do jednotlivých líg mohli začať voľne prestupovať Juhoafričania, alebo hráči z karibských ostrovov, keďže väčšina týchto krajín má s úniou potrebné dohody. Pravidlo sa ale premietlo aj do mnohých ďalších oblastí života. Kolpaka dodnes teší, že dalo ľuďom slobodu. „Bolo pozitívne, že v športe mohli hrávať v neobmedzenom počte aj zahraniční hráči z krajín, kde boli potrebné zmluvy podpísané. O to viac ma ale teší, že sa pomohlo týmto rozhodnutím aj iným ľuďom v iných oblastiach. Keď o nich bol záujem a dostali pracovnú zmluvu, tak mohli slobodne pracovať. Bolo to teda dobré rozhodnutie, keďže sa netýkalo iba športu, ale aj ľudí v oblastiach kultúry, vedy, medicíny atď. Verím tomu, že to pomohlo množstvu ľudí. Niekde som čítal, že sa to týkalo zhruba 176 štátov. To som si predtým neuvedomoval. Keď ale sú zmluvy podpísané, mali by sa dodržiavať a každý by mal mať rovnaké práva. Je dobré, keď sa človek môže slobodne rozhodnúť na základe asociačných zmlúv, keď máme takéto práva, aby si ľudia boli rovní. Dáva to ľuďom viac príležitostí zamestnať sa,“ myslí si jeden z historicky najlepších slovenských brankárov, ktorý sa v rokoch 1996 a 1997 stal najlepším hádzanárom Slovenska.
Ako ale Maky dodáva, jeho športový život rozhodnutie Európskeho súdneho dvora príliš neovplyvnilo. “Pravidlá Nemeckého hádzanárskeho zväzu nás limitovali v tom, že môžu byť maximálne dvaja cudzinci, ktorí majú zapísané v registračnom preukaze A (Ausländer – cudzinec). Môj klub mal záujem na tom, aby sme hrali všetci traja, hoci po troch-štyroch mesiacoch jeden z cudzincov odišiel a my sme ostali dvaja a hrávali sme pravidelne. Preto ma to nelimitovalo a ani po úspešnom rozsudku som nemal žiadny problém. A aj keby som na súde neuspel, až tak by ma to zrejme aj tak neovplyvnilo. Iba by mi ostalo v registračnom preukaze A. Verím ale, že napriek tomu by som sa svojimi výkonmi presadil a hral som hádzanú ďalej. Takto všetko bežalo tak ako predtým a ja som nič nepocítil,“ zdôraznil Kolpak a nezabudol pripomenúť, že férovo sa správal aj Nemecký hádzanársky zväz. „Neriešil náš klub, ani mňa osobne. Aj zväz vedel, že skôr, alebo neskôr k tomu príde. Snažili sa síce brániť. No na ihrisku, alebo v živote v Nemecku som nepocítil, žeby bol niekto proti mne,“ dodal.
Na rozhodnutie podľa neho skôr čakali samotní športovci, vrátane zástupcov ďalších športov. „Veľa športovcov čakalo, ako dopadne tento proces a hoci sa chceli tiež súdiť, nikto nechcel začínať od nuly. Preto čakali na naše rozhodnutie, keďže vedeli, že kladný záver bude aj pre nich precedensom. Volali mi aj futbalisti z Francúzska či Španielska. Všetci čakali na toto rozhodnutie. Ale poďakoval mi zaňho vtedy len jeden poľský hádzanár,“ dodal Kolpak
8. máj 2003 teda ovplyvnil životy mnohých ľudí a dodnes sa naňho nezabúda ani v zahraničí. Aj na prešovský klub, v ktorom dnes Maroš Kolpak pôsobí ako tréner brankárov, sa z času na čas ozvú zahraniční žurnalisti so žiadosťou o sprostredkovanie rozhovoru. Záujem bol v nedávnej dobe najmä v súvislosti s Brexitom, keď sa špekulovalo, či práve toto pravidlo nedokáže zvrátiť odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Z Veľkej Británie sa napríklad ozvalo popredné médium zaoberajúce sa kriketom (https://www.thecricketer.com/Topics/countycricket/maros_kolpak_ruling_county_cricket_championship_handball_brexit_cotonou_agreement_slovakia_germany.html).
Najnovšie si na výročie spomenuli až z ďalekej Indie, kde o Kolpakovom pravidle píše The Times of India (https://timesofindia.indiatimes.com/sports/more-sports/others/kolpak-ruling-made-a-big-impact-on-european-sports-maros/articleshow/75720724.cms?fbclid=IwAR2ZLJBTWo8azbLdIWqxZJ1ngK9-Q5RCgZFWHrK-fZg_wF5C42PR2enAGAQ).
No a na svojho bývalého dlhoročného hráča si spomenuli aj v klube Rhein Neckar Löwen, kde mu nedávno venovali hneď prvý diel veľkého návratu do histórie klubu, ktorý v súčasnosti patrí medzi hádzanársku špičku Európy. (https://www.rhein-neckar-loewen.de/historische-loewen-loewen-historie-teil-1-maros-kolpak-und-der-weg-vom-dorf-zum-spitzenklub-375693?fbclid=IwAR3-1V_Ao5iGNocnkP6GBL8urpMQ-f1B9S4t1aRsCu3lRWkwjRdOBb9OFCM).
Prešov