Napriek obrovskému záujmu slovenských médií o rozhovor, som sa rozhodol viac nereagovať.
Napriek obrovskému záujmu slovenských médií o rozhovor k tejto téme preregistrovania hádzanárskeho klubu Tatran Prešov do môjho rodinného sídla v Ľuboticiach, som sa rozhodol viac nereagovať. Avšak po následnej reakcii mesta Prešov plnej klamstiev a výmyslov som to zmenil. K tomu naposledy. Tatran Prešov nikdy nežiadal mesto o finančnú podporu. Zhruba 300 tisíc euro, ktoré radnica ročne rozdeľuje za posledných 10 rokov medzi mládežnícke športy na ich činnosť, je podľa určitého kľúča. Ja som nehovoril o hruškách, ja som hovoril o jablkách. Hokej dostáva okrem dotácie na činnosť mládeže aj príspevok na elektriku a plyn. My sme to ani nežiadali, len sme poukázali na to, že my nosíme tituly a oni hrajú len druhé ligy. Nech zverejnia za to obdobie, koľko dostal mládežnícky hokej a futbal, vrátane ľadohodín.
Hala na Baštovej ulici – ďalšie klamstvo. Za túto športovú halu sme zaplatili, nie jednu slovenskú korunu, ale približne jeden a pol milióna korún. V tej dobe predávajúci platili daň z prevodu nehnuteľnosti a to z vyššej ceny, buď znaleckej, alebo kúpnej. Túto sumu sme poukázali mestu a mesto prostredníctvom daňového úradu štátu. Škoda, že zabudli spomenúť parkovisko pred halou na Baštovej ulici, ktoré sme vybudovali pred osemnástimi rokmi za jeden milión Sk a po veľkom naliehaní z mesta sme ho otvorili aj mimo hádzanárskych zápasov. Hneď na druhý deň tam mesto osadilo parkovací automat a dodnes vyberá z nášho parkoviska parkovné.
Do „ruiny“ na Baštovej v roku 2002 sme preinvestovali približne 60 miliónov Sk. Športová hala bola postavená na násypoch bývalej vodnej priekopy a po celom obvode mala statické poruchy. Aj keď zákon vyžaduje archivovať účtovné doklady desať rokov, aj po osemnástich rokoch sú účtovné doklady k dispozícii. Po určitej dobe hala nevyhovovala z kapacitných dôvodov podmienkam Európskej hádzanárskej federácie. Výhodne sme ju predali. Výhodne, ale nie pre Tatran, ale pre VÚC. Za 1,3 milióna eur. Hotelová akadémia Prešov, jedna z najväčších stredných škôl v Prešovskom kraji, ako jediná nemala telocvičňu. Žiaci v lete cvičili na parkovisku a v zime chodili na prechádzky. Dnes halu využíva HoA aj na komerčné účely a zarobí na svoju réžiu.
Mestskú halu len kvôli 5,5 ha parkovacích plôch sme na 25 rokov zobrali do správy. Ak by bol v Prešove vhodný pozemok, postavili by sme novú halu, presne takú, akú si hádzaná vyžaduje. Dnes má mesto zrekonštruovanú a modernú halu, ktorú využíva aj pre svoje potreby a nestojí ho to ani cent. Nech zverejnia, ak majú také presné informácie, koľko ich prevádzka haly ročne stála a zopár foto v akom stave bola. Pracovníci mestského úradu znova zavádzajú. Pýtam sa: “Akých 40 tisíc euro ročne započítaného protinájmu? Za 40 tisíc nenatriete ani kovovú konštrukciu haly. V zmluve s mestom Prešov sme sa zaviazali na rekonštrukciu a modernizáciu preinvestovať 1,5 milióna eur. Aj sme ich preinvestovali, a to už v priebehu prvého roka. Nie 40 tisíc ani nie 1,5 milióna, ale podstatne viac. Všetky práce a rozpočty na rekonštrukciu aj keď to nebola naša povinnosť, dávali sme vždy odsúhlasiť príslušnému odboru mestského úradu. O akých štyridsaťtisíc teda hovoria, keď do starej „haraburdy“ sme vrazili skoro 3 milióny eur. Aké zvýhodnené nájmy mesta Prešov? Hala na Baštovej nikdy nebola s mestom v nájomnom vzťahu, halu na Nábrežnej sme kúpili od fyzickej osoby a v Mestskej hale započítavame prestavanú investíciu.
Čo má spoločné FARMAKOL s.r.o. ako minoritný spoločník v Tatrane Prešov, že ho spomínajú. FARMAKOL okrem vkladu do základného imania v živote ani jedným eurom neprispel na činnosť hádzanej. Akurát si potrebovali kopnúť do deväťpercentného spoločníka spoločnosti FARMAKOL, MUDr. Chudíka. Spoločnosť ŠOVAR, keď viete čítať medzi riadkami, má niečo spoločné s Tatranom. Sú to personálne prepojené právnické osoby. Hotel, ktorý je spomínaný, by mal dosť parkovacích miest aj na vlastnom pozemku, pred hotelom, aj na prenajatom parkovisku v blízkosti objektu hotela. Pozemok, ktorý sme chceli prenajať, je vzdialený dvesto metrov od budúceho hotela a parkovisko by malo dvadsaťkrát väčšiu kapacitu ako je potreba hotela. V Prešove nenájdete takého idiota ako som ja, ktorý by ročne platil nájom pozemku, vybudoval na ňom parkovisko za 250 tisíc euro, zaviazal sa nevyberať parkovné, po dvoch rokoch im parkovisko odovzdal do majetku a ešte aj vybetónoval základ na parkovací automat, aby mesto mohlo vyberať parkovné ako na Baštovej ulici. Uráža ma to!
Na Delni sme chceli vybudovať pre ľudí športový komplex s hotelom, vonkajšími bazénmi a veľkým parkoviskom, slúžiacim aj pre návštevníkov prírodného kúpaliska. Môžete byť kľudní, po tomto rozhodnutí mestského zastupiteľstva, žiadne športovo-relaxačné zariadenie pre ľudí nebudeme realizovať. Výpis z uznesenia mestského zastupiteľstva, ktoré hovorí o tom, že po dvoch rokoch máme vybudované parkovisko vrátiť do majetku mesta, prikladáme k prípadným potrebám denníka Korzár.
Text k foto. Preberanie mestskej haly v roku 2010
Prešov