Na oficiálnej webovej stránke nášho hádzanárskeho klubu pokračujeme v rozhovore s majiteľom Tatrana Prešov Miloslavom Chmeliarom. V druhej časti rozprávania sa pozrieme aj na vysnívanú métu 20-ky majstrovských titulov i ďalšej budúcnosti klubu. Samozrejme neobídeme ani jeho ambície pred blížiacim sa štartom novej sezóny, ktorý je na programe už v sobotu 30. augusta zápasom na palubovke Nových Zámkov.
Druhú časť rozhovoru ešte začnime návratom k pôsobeniu trénera Ratka Djurkoviča, ktorý prišiel pred začiatkom uplynulej sezóny, no na lavičke vydržal len do marca, kedy ho nahradil Rado Antl. Ako s odstupom hodnotíte angažovanie a pôsobenie čiernohorského trénera v Prešove?
Ratko je fantastický človek a skvelý tréner. Už dlho som nepoznal tak skutočne ľudsky dobrého človeka. Hráči ho mali radi, páčili sa im jeho náročné tréningy. Priniesol ale balkánsku školu, dlhé postupné útoky, no dnešná hádzaná je najmä o rýchlosti a aj pri našom kádri a našich podmienkach sme sa nevedeli presadiť. Po dvoch-troch zlých výsledkoch som nemohol vymeniť polovicu mužstva a aj keď mi to bolo veľmi ľúto, musel som konať. Chcem podotknúť, že vzájomné spoluprácu sme korektne ukončili. Bolo to ťažké rozhodnutie, ale nevyhnutné. Dohrali sme sezónu a získali majstrovský titul, s čím sme veľmi spokojní. Od novej sezóny je káder vyskladaný inak. Noví tréneri si vybrali hráčov sami, po skúškach a konzultáciách s nimi.
Kam majú zmeny kvalitatívne tím v novej sezóne posunúť?
Osobne si myslím, že mužstvo je na túto sezónu dobre vyskladané. Je kombináciou mladých hráčov so skúsenejšími, slovenských hráčov so zahraničnými hráčmi. Niektoré posty sú nie zdvojené, ale strojené, či dokonca zastúpené až štyrmi hráčmi. Na ľavej strane máme napríklad Urbana, Kravčáka, Valenta a Tureka. Na pravej Bogdaniča, Slavuljicu, Hernándeza a čakáme na príchod doliečeného Polanského. Máme štyroch pivotov, štyri vyrovnané mladé krídla, skúsenú brankársku dvojicu a ak treba, stále je pripravený Igor Čupryna, ktorý bude mať v budúcej sezóne ako tréner brankárov na starosti žiacke kategórie, pričom Maroš Kolpak ostane pri mužoch a dorastencoch. Je to podľa mňa dobre vyskladané a záleží už len od trénerov ako to s hráčmi dokážu skĺbiť. V príprave sme zaznamenali lepšie aj horšie výsledky, ale boli tam objektívne príčiny, keď nám v Zubří chýbali štyria zranení hráči základnej zostavy, preto sme aj posledný prípravný zápas nehrali. Verím ale, že sa všetci hráči dajú do poriadku a budú nominovaní na prvý ostrý zápas v Nových Zámkoch.
Čo očakávate od sezóny 2025/26?
Na Slovensku chceme, čo sa týka mužov, vyhrať všetko – ligu, pohár, aj Československý pohár, ktorý sa má hrať v auguste 2026. V Európe chceme podávať čo najlepšie výkony a predvedenou hrou urobiť dobré meno Tatranu aj slovenskému športu. V mládežníckych kategóriách bude mať Stano Kolpak so staršími dorastencami, aj po odchode Kroka, veľmi dobré družstvo. Vrátila sa dvojica z dánskej ligy – Jakub Turek a Martin Tabačko, ktorí si prišli dokončiť maturitný ročník. Do našich radov sme získali Jakuba Valenta, ktorý odolal zahraničným ponukám, z čoho sa veľmi tešíme. Je to talentovaný hráč, ktorý už vo svojich 16-tich rokoch dokázal strieľať množstvo gólov v extralige. Prišli aj reprezentanti z mladšieho dorastu. Tím by mal byť kvalitný a očakávame titul aj v tejto kategórii. Marek Gernát, ktorý svoju prácu robí veľmi poctivo a zodpovedne, pripravuje hráčov v mladšom doraste na posun do staršej kategórie. Aj v tejto kategórii očakávame dobré umiestnenie a v žiackych kategóriách verím, že aspoň v jednej kategórii sa nám podarí získať majstrovský titul. Také sú naše očakávania a uvidíme ako sa naplnia, ale každé medailové umiestnenie bude pre nás úspechom.
Sezóna môže priniesť aj jubilejný 20-ty seniorský majstrovský titul. Je to méta, ktorá láka?
Áno, veľmi láka. Takýto úspech sa hocikomu v kolektívnych športoch na Slovensku len tak skoro nepodarí. Ako som už hovoril, méta 20 titulov bola tá, ktorú by som chcel dosiahnuť. Verím, že v krátkom čase nájdem nasledovníkov, ktorí by pokračovali v nastúpenom trende. Snáď takí hádzanárski zanietenci ako Rado Antl či Marek Gernát raz prevezmú klub a potiahnu ho s našou podporou ďalej. Zatiaľ to ale nie je otázka dňa, Rado potrebuje dosiahnuť úspechy v trénerskej kariére, ale verím, že možno príde aj doba, kedy si to vyskúšajú v podobe vlastníkov klubu tak, aby hádzaná v Prešove vo všetkých kategóriách pokračovala. Podmienky sú výborne nastavené, neviem o nikom v Európe, kto má k dispozícii dve haly výlučne pre sedem hádzanárskych družstiev tak, ako je to v Tatrane.
Je za tým snaha aj o rozvoj mládežníckej hádzanej, ktorý ste spomínali aj na začiatku rozhovoru?
Jednoznačne. Našim cieľom je, aby Tatran nebol len o mužoch, ale aby sme vychovávali hráčov pre A-tím aj pre reprezentáciu. Damián Mitaľ, Erik Fenár, Marco Antl, Janko Krok, ktorý ale teraz odišiel študovať na vysokú školu, no je to hráč pre slovenskú extraligu. Aj z toho som rád, že každým rokom dokážeme zapojiť do A-tímu aj nejakého hráča z dorastu. Po ročnej pauze zavinenej zranením sa takto vracia aktuálne 21-ročný Dávid Turek, prišiel ďalší veľký slovenský supertalent – spomínaný 17-ročný Jakub Valent, takže to sú mená, ktoré majú kvalitu a perspektívu na dobrú budúcnosť v slovenskej hádzanej.
Veľmi si v tejto súvislosti cením aj prácu mládežníckych trénerov – od Stana Kolpaka, Mareka Gernáta pri doraste, Adama Dvorščáka pri žiakoch, takisto Maroša Čoreja či Eda Schwarzbachera. Adam Dvorščák je pre mňa veľké prekvapenie. Aj keď musel skončiť s aktívnou hádzanou už v dorasteneckom veku, dokázal s mladšími aj staršími žiakmi vybojovať počas dvoch rokov tituly. Vytvoril si vlastný realizačný tím a ukázal, že vynikajúci hráč nemusí byť jedinou cestou k tomu, aby bol niekto výborným trénerom. Rovnako ako ostatní tréneri v štruktúrach Tatrana to robí so srdcom a odovzdáva tomu všetko. Poďakovanie samozrejme patrí aj členom realizačných tímov a všetkým ľudom, ktorí sa podieľali na dobrých výsledkoch klubu počas minulej sezóny.
Na záver – čo by vás teda v práve štartujúcej sezóne potešilo najviac?
Hlavne si želám, aby sa nám už vyhýbali zranenia – tých bolo minulú sezónu, ale aj teraz v príprave, až priveľa. Aby teda všetky naše družstvá odohrali sezónu v zdraví, získali to, čo sme si pred sezónou predsavzali a aby ich hra bavila ľudí. Chcem, aby fanúšikovia odchádzali zo zápasov s pocitom, že videli kvalitnú hádzanú. Aby sa o Prešove hovorilo doma aj v zahraničí tak ako v predchádzajúcich rokoch. To je pre mňa najväčšia odmena.
Prešov