Už v posledný augustový víkend otvorí hádzanársky klub Tatrana Prešov novú kapitolu svojho pôsobenia, keď sa zápasom v Nových Zámkoch začne sezóna 2025/26. Ešte pred jej štartom sme sa pozhovárali s s konateľom spoločnosti Miloslavom Chmeliarom a okrem krátkeho návratu k uplynulej sezóne sme sa zamerali najmä na výzvy pre budúcu sezónu. Rozhovor sme rozdelili do dvoch častí, v tej prvej sa pozrieme napríklad aj na európsku hádzanársku scénu.
Ako s odstupom času hodnotíte sezónu 2024/25?
Keď sa na ňu pozriem spätne, hodnotím ju ako úspešnú. Vo všetkých piatich kategóriách vypísaných Slovenským zväzom hádzanej získal Tatran Prešov medailové umiestnenie. Muži sa stali majstrami Slovenska, mladší žiaci takisto. Starší a mladší dorast skončili na druhom mieste a starší žiaci obsadili tretiu priečku. To je skvelá vizitka celej práce v klube.
Jeden z titulov, konkrétne ten pri staršom doraste, navyše ušiel veľmi tesne...
Áno. Po siedmich rokoch sme v tejto kategórii nezískali titul, hoci hráči odohrali výbornú sezónu. Rozhodli prakticky dva zápasy a v nich dva góly proti Trebišovu, kde pôsobilo množstvo ukrajinských hráčov. Celkové skóre sme mali možno o sto gólov lepšie, ale prehrali sme jeden jediný zápas v Trebišove o sedem gólov, kde ale pre zranenie nehral Krok. Doma sme potom vyhrali “iba“ o päť gólov, kde zase chýbal z rovnakého dôvodu Damián Mitaľ. Som presvedčený, že keby obaja nastúpili, dokázali by sme náskok zmazať a získali by sme ôsmy titul v rade. Ale aj druhé miesto má svoju hodnotu, navyše chlapci v podstate dve sezóny neprehrali ani jeden zápas a v tejto sezóne prehrali jediný, no stálo ich to titul. Ale taký je šport, treba sa tešiť nielen z víťazstva, ale aj celkového umiestnenia a z toho, že vychovávame hráčov do prvého tímu.
Pristavme sa aj pri ňom a pozrime sa najskôr na Európsku ligu, v ktorej sme účinkovali ešte na jeseň, no proti silným súperom sa nám nepodarilo bodovať. Bol to z Európskeho pohára krok opäť na vyšší level?
Európska liga je veľmi náročná súťaž. Stále hovorím, že nám viac vyhovoval starší model Ligy majstrov, keď ešte nebola uzavretá. V skupinách C a D boli majstri Grécka, Fínska či Turecka – mužstvá, ktoré sme vedeli poraziť a získavali sme body. Dnes je Európska liga úplne iný level a je v nej problém získať vôbec nejaký bod. Skoro v každej skupine je jedno nemecké, škandinávske či francúzske družstvo a treba mať šťastie na dobrý žreb, aby sme niečo uhrali. Musím zdôrazniť, že aj oveľa silnejšie tímy majú v tejto súťaži problémy. Napríklad dlhodobo tretí najlepší klub v Maďarsku z Tatabánye dáva možno päťkrát toľko peňazí do hádzanej ako my, a predsa v Európskej lige tiež ťažko zbiera body. Nie je to súťaž pre Tatran, resp. ktoréhokoľvek účastníka zo Slovenska. Ale inú možnosť nemáme. Do nižšej súťaže nás na základe koeficientu nepustia. Tak musíme hrať túto súťaž a tešiť sa z každého zápasu, že tu príde kvalitné družstvo a že môžeme vidieť kvalitné zápasy.
Keď už sme pri Európskej lige, poznáme už vyžrebovanie nového ročníka, aj keď ešte nepoznáme kompletné presné zloženie skupiny. Čo ale hovoríte na atraktivitu tímov, ktoré sa v nej s nami ocitli?
Možno podľa názvu ľuďom, ktorí nesledujú hádzanú pravidelne, sila tímov veľa nehovorí. Ale je potrebné povedať, že nemecký Hannover hral do posledných kôl o titul v Bundeslige a je dnes jedno z najsilnejších mužstiev sveta. Fredericia bola v sezóne 2023/24 druhá v dánskej lige a v Lige majstrov dokázala poraziť aj veľkokluby ako napríklad Pick Szeged. To hovorí samo za seba. Možno niektorí zo švédskych tímov nám je výkonnostne najbližší, no poznáme kvalitu švédskej hádzanej. My môžeme veriť, že pri troche šťastia natrafíme na súpera, s ktorým dokážeme uhrať dobrý výsledok. Veď v minulosti sme vyhrali vonku proti silnému Silkeborgu, vtedy druhému mužstvu dánskej ligy, či doma zdolali dvojnásobného víťaza Ligy majstrov a rekordného francúzskeho majstra Montpellier o osem gólov. Takže nikdy nehovor nikdy, ale Európska liga je veľmi kvalitná súťaž. Hádzaná je šport, ktorý má v Európe cveng a vo viacerých krajinách patrí medzi najpopulárnejšie športy vôbec.
Ako je na tom v porovnaní s tým úroveň slovenskej ligy a či jej kvalita v poslednej sezóne, v ktorej naša cesta za titulom nebola jednoduchá, predsa len stúpa?
Ťažko ju hodnotiť. Väčšina klubov funguje v amatérskych podmienkach, trénujú dvakrát-trikrát do týždňa. Keď vyhrávate zápasy o 15–20 gólov, ťažko povedať, že súťaž ide výkonnostne hore. Dokázali sme síce v minulej sezóne prehrať s Bojnicami, ale taký je šport a dúfam, že sa to v tejto sezóne nezopakuje. Chýba nám však konfrontácia, akú prinášala kedysi SEHA liga. Mužstvá sa nehlásia, okrem nás a Považskej Bystrice, do európskych klubových súťaží. Preto je pre nás kľúčové, aby sme hrávali európske súťaže, aj keď sú náročné.
Trochu teraz zdanlivo odbočíme, ale môže aj hádzanej na Slovensku v spomínanej popularite pomôcť úspech kadetskej reprezentácie dievčat do 17 rokov, ktorá nečakane, no zaslúžene získala titul majsteriek Európy?
Určite sa dostala do povedomia širokej športovej verejnosti na Slovensku, ktorá možno dovtedy mládežnícku hádzanú nesledovala. Iste to je jeden obrovský úspech, ktorý, bodaj by som nemal pravdu, ale myslím si, že tak skoro sa na Slovensku nezopakuje. Ale ako hovorím, je to krásny úspech hádzanej a slovenského športu. Ja myslím, že všetky úspechy v danom športe dokážu naštartovať aj iné kluby, možno aj ďalších reklamných partnerov a tento úspech veľmi pomohol slovenskej hádzanej a môže pomôcť aj klubom. Ak budú také úspechy, ako dosiali slovenské kadetky do 17 rokov, bude aj väčší záujem divákov, ktorý vie generovať väčší záujem reklamných partnerov, a tým pádom bude v tomto športe aj viac peňazí. Ale treba na tom samozrejme pracovať.
V druhej časti nášho rozhovoru sa pozrieme aj na blížiacu sa historickú métu 20-ky majstrovských titulov, ambícií klubu, ale aj jeho ďalšej budúcnosti.
Prešov