Po hodnoteniach uplynulej hádzanárskej sezóny Tatrana Prešov z pohľadu všetkých trénerov jednotlivých tímov na záver komplexne zanalyzujeme predchádzajúci ročník aj s majiteľom klubu Miloslavom Chmeliarom. V dvoch častiach rozhovoru sa obzrieme nielen za sezónou, v ktorej si Tatran prinavrátil majstrovský titul, ale pozrieme sa už aj na nadchádzajúcu sezónu, ktorej príprava sa začala v pondelok 8. júla.
Najskôr sa pristavme pri všeobecnom hodnotení odohranej sezóny, ktorú si neskôr rozoberieme podrobnejšie. Aké teda je to ohliadnutie sa za uplynulým hádzanárskym rokom?
„Z pohľadu výsledkov, ktoré sme dosiahli, vyzerá sezóna 2023/24 úspešná.
Muži získali majstrovský titul, vybojovali Slovenský pohár, dostali sa medzi posledných osem najlepších družstiev v tretej najvýznamnejšej európskej pohárovej súťaži, kde skončili v boji o postup do semifinále. Starší dorastenci aj starší žiaci získali majstrovské tituly, mladší dorastenci a mladší žiaci získali medailové umiestnenia. Takže z pohľadu výsledkov bola sezóna úspešná.“
Čo sa týka A-tímu to ale zároveň bola možno trochu iná sezóna oproti tým predchádzajúcim. Priniesla totiž menej zápasov, nehrala sa Európska liga, ale Európsky pohár EHF a nehrala sa žiadna iná súťaž, akými predtým boli SEHA liga, alebo česká extraliga. Aká bola sezóna z tohto pohľadu?
„Z hľadiska toho, čo sme dosiahli, bola sezóna úspešná. Ale zo športového hľadiska to bola vskutku sezóna, akú sme tu za posledných 20 rokoch ešte nemali. V sezónne sme nehrali súbežne so slovenskou extraligou nejakú inú ligovú súťaž. Po zániku spoločnej česko-slovenskej súťaže HIL sme dve sezónny popri slovenskej extralige účinkovali aj v českej extralige a dvakrát sme ju vyhrali. Nasledujúce dve sezóny sme účinkovali v ešte kvalitnejšej maďarskej súťaži, v ktorej sme dvakrát skončili tretí za Veszprémom a Szegedom. V roku 2010 vznikla nadnárodná ligová súťaž SEHA, v ktorej Tatran absolvoval všetky ročníky. V sezóne 2022/23 sme popri SEHA lige znovu účinkovali v českej extralige. Sezóna 2023/24 bola zvláštna v tom, že som napočítal, že sme odohrali o 36 ligových zápasov menej ako napríklad v sezónne 2022/23. Navyše, tých 36 zápasov to neboli zápasy s Modrou, či Pezinkom. Myslím si, že to bola iná „paľba“ a tie zápasy boli oveľa náročnejšie ako v slovenskej extralige. Na jednej strane hovorím o sezóne, že bola úspešná, ale na druhej strane hovorím, že je taká zvláštna, lebo tých zápasov bolo málo. Úroveň tých zápasov navyše nebola najvyššia, vyhrávali sme veľkými gólovými rozdielmi. Povedal by som skôr, že po tých 20 rokoch to bola taká pohodová, oddychová sezóna.“
Pomohlo to nejak výkonnosti tímu?
„Pomohlo to asi tak, že sme prvýkrát v histórii slovenskej extraligy prehrali o 13 gólov. Toto sa nikdy nestalo odkedy som pri hádzanej v Prešove. Možno tomu pomohol ten minimálny počet zápasov. Toto som povedal skôr tak trochu na odľahčenie. Je ale fakt, že o 13 gólov Tatran nikdy v slovenskej extralige neprehral, a to bol hlavný dôvod, prečo som sa prvýkrát za 18 rokov, kedy sme získali majstrovský titul, netešil. Profesionálne družstvo, fungujúce v profesionálnych podmienkach, v ktorom ani jeden hráč nepracuje, žije z hádzanej, prehrá síce s kvalitným súperom z Považskej Bystrice, v ktorom ale sú všetci hráči zamestnaní, alebo študenti, na hanbu o 13 gólov. To vo mne doteraz rezonuje, je to pre mňa nepochopiteľné a radšej na to nechcem myslieť.“
Už keď sme pri finále s Považskou Bystricou, ktoré musela rozhodnúť až päťzápasová séria. Aký bol z vášho pohľadu celý extraligový ročník, pretože až do finále sme ani raz neprehrali…
„Slovenská extraliga nemala takú kvalitu, na akú bol Tatran po minulé sezóny v rôznych súťažiach zvyknutý. Základnou časťou sme celkom jednoznačne prešli bez straty bodu. V play off sme vyhrali 3:0 na zápasy a každý očakával, že aj finálová séria skončí 3:0 pre Tatran. Videli ste sami, séria sa natiahla na päť zápasov aj vďaka nedisciplinovanosti niektorých hráčov. Nemôžu predsa dvaja hráči vo finálovom zápase dostať 3x po štyri minúty. Nikdy som nezažil, aby jeden hráč, ktorý môže byť maximálne 3x vylúčený, bol vylúčený 4x, ako sa to stalo Davidovičovi. Hráme posledný zápas, posledné minúty a z 9 gólov súper stiahol na 5. Aj tou hernou nedisciplinovanosťou sa stalo to, čo aj v piatom finále.“
Vyhrali sme aj Slovenský pohár, kde to možno očakávané finále sa vďaka žrebu hralo prakticky už v semifinále a vo finále sme narazili na ŠKP Bratislava, ktoré nás ale aj v extralige dokázalo trápiť…
„Bol som osobne na finálovom zápase Slovenského pohára v Topoľčanoch a odchádzal z neho sklamaný. S finálových súperom z Bratislavy, ktoré v ligovej súťaži skončilo medzi poslednými družstvami tabuľky, sme mali obrovské problémy. Hoci sme Slovenský pohár po 18-ty krát počas môjho pôsobenia v Tatrane získali, okamžite po zápase, bez rozlúčenia, sme z Topoľčian odišli. Ale ok. o 10 rokov sa nikto nebude pýtať, či Tatran vo finále vyhral o 5 či 10 gólov.“
Hrali sme aj Európsky pohár EHF, tretiu najvýznamnejšiu európsku pohárovú súťaž. Dostali sme sa až do štvrťfinále. S tým panuje spokojnosť, alebo sa dalo ísť ďalej?
„Túto súťaž sme hrali dobre. S Lovosicami sme vyhrali doma, aj vonku. Potom 3. a 4. kolo sme odohrali v domácom prostredí s islandskými družstvami. Po dohode, kde sme im kompenzovali časť ich nákladov, súhlasili s odohraním odvetných zápasov v Prešove. Ani my sme sa nemuseli komplikovane presúvať na Island. Postúpili sme cez nich ďalej, pritom Hafnarfjördur napokon vo finále islandskej ligy vyhral práve nad Aftureldingom a stal sa majstrom. Paradoxné navyše je, že celý Európsky pohár napokon vyhral iný islandský tím - Valur, ktorý skončil v lige za oboma tímami, ktoré sme v pohári vyradili. Vo štvrťfinále pohára s Ferencvárosom Budapešť sme mali dobrú východiskovú pozíciu pred odvetou, pretože v Budapešti sme prehrali len o tri góly a v odvete doma sme si verili. V odvetnom zápase sme sa na konci prvého polčasu dotiahli, ale v závere bol šťastnejší súper. Ak by sme cez Ferencváros postúpili, myslím si, tak by sme v tejto súťaži boli išli ďalej. Ale bohužiaľ, taká je hádzaná, taký je šport. Verím, že v novej sezónne to bude lepšie a posunieme sa ďalej.“
Základné ciele teda boli splnené. V európskych pohároch sa podarilo aj pekne zaplniť Tatran handball Arénu a pekné návštevy boli aj na finále. Teší, že minimálne na tieto zápasy boli návštevy vysoké?
„Hádzaná je v Prešove dlhodobo jeden z najpopulárnejších športov, ale zase by som tie návštevy nepreceňoval z toho dôvodu, že ľudia si zápasy vyberali Keď sme hrali v minulosti doma 40 zápasov v sezóne, tak si diváci radšej vybrali s kvalitnejšími súpermi. Bolo to hlavne o menšej ponuke a o kvalite súperov. V minulej sezónne boli situácie, kedy sme hrali doma len 1-2 zápasy v mesiaci oproti 4-6 zápasom v mesiaci v minulých sezónach. Navyše v súťažiach riadených EHF sa len Európsky pohár EHF hrá v každom kole vyraďovacím systémom. Zápasy sú tým pádom pre divákov zaujímavejšie a atraktívnejšie. Len pre zaujímavosť v sezónne 2023/2024 sme oproti sezónne 2022/2023 kvôli menšej ponuke zápasov predali o polovicu vstupeniek menej.“
V druhej časti rozhovoru s majiteľom Tatrana M. Chmeliarom sa dostaneme aj k hodnoteniu mládežníckych kategórií, ale pozrieme sa tiež na zmeny pred nadchádzajúcou sezónou.
Prešov