V druhej časti rozprávania so súčasným trénerom nášho tímu Ratkom Djurkovičom o účasti na olympiáde v Sydney v roku 2000 sa už pozrieme priamo na hádzanárske palubovky a prešovský lodivod prezradí aj svojich aktuálnych favoritov na medaile na práve prebiehajúcom šampionáte v Paríži.
Dejiskom olympijskému turnaja v Sydney bola pred 24 rokmi hala The Dome s kapacitou 10-tisíc miest. Prostredie v Austrálii ale bolo špecifické, keďže u protinožcov nie je hádzaná tradičný šport. „Pred prvým zápasom, na ktorom bolo zhruba 5 000 ľudí, sa hlásateľ opýtal, kto je na hádzanej prvýkrát. Zdvihlo sa 4 500 rúk,“ vyťahuje spomienku Djurkovič. Austrálčania si ale k hádzanej našli cestu. V Sydney sa predstavilo 12 mužských tímov, ktoré bojovali v dvoch skupinách. Medzi nimi boli aj zverenci dnes už legendárneho trénera Veselina Vujoviča. „Volali sme sa FR (Federálna republika) Juhoslávia, ale bol to spoločný výber Srbska a Čiernej hory. Bol to veľmi dobrý tím. Kuriózne je, že vtedy sme nemohli používať tak ako dnes 16 hráčov, ale na lavičke ich v zápase mohlo byť iba 14. My sme pritom prípravu začali s 24 hráčmi a po troch kolách eliminácie bolo jasné, že tí, čo ostali, musia byť dobrí v tom, čo robia. Bol to boj o miesta,“ poznamenal Djurkovič, ktorý v tomto boji uspel a zahral si pod piatimi kruhmi.
S ním boli v tíme boli aj také hádzanárske mená ako Arpad Šterbik, Dejan Perič, či Ratko Nikolič. Spoločne napokon neboli ďaleko od jednej z medailí, keď výber Juhoslávie sa prebojoval až do semifinále. „S odstupom môžem povedať, že to bol silný tím. Mali sme dobrý turnaj. Skončili sme nešťastne na 4. mieste, čo spätne považujem za úspech,“ hodnotí dnes Djurkovič. Podčiarkuje to aj fakt, že jeho tím vo štvrťfinále dokázal poraziť Francúzov (26:21) v zostave s Richardsonom či Anquetilom i viacerými vychádzajúcimi hviezdami. Pre krajinu galského kohúta to znamenalo konečné 6. miesto a doteraz najhoršie umiestnenie v olympijskej histórii organizátorov aktuálneho šampionátu. „Pre Francúzov to bol štart budovania nového tímu. Vtedy boli bratia Bertrand a Guillaume Gilleovci, či Fernandez ešte mladí. V ďalších sezónach už ale ukázali svoju veľkosť a rok po olympiáde vyhrali domáce majstrovstvá sveta. Dominovali potom na ďalších olympiádach a šampionátoch a stal sa z nich jeden z najlepších tímov všetkých čias,“ podotkol Djurkovič, ktorý si zo spomínaného svetového šampionátu vo Francúzsku odniesol štyri mesiace po olympiáde bronz.
Po zdolaní Francúzov mala FR Juhoslávia pod piatimi kruhmi dve šance na zisk olympijskej medaile. Ani v jednom však napokon neuspela. Najskôr nedokázali Vujovičovi zverenci oplatiť Rusom prehru (25:27) zo základnej skupiny a v semifinále podľahli neskorším víťazom (26:29). Za kratší povraz ťahali aj v súboji o bronz so Španielmi (22:26), ktorých neskôr na spomínaných majstrovstvách sveta vyradili vo štvrťfinále „Boli sme blízko. Boli to náročné zápasy. Ako vždy, rozhodovali detaily. Ale prehrať s neskoršími olympijskými víťazmi z Ruska nebolo hanbou. Boli lepší, zdolali nás dvakrát. V skupine, aj v semifinále. Dali sme do toho sto percent, ale nedokázali sme ich zdolať. Platí to aj proti Španielom, ktorí mali v kádri hviezdy ako Urdangarín, Ugalde, Barrufet, Masip, Dušebajev – veľkí hráči. Nie je mi ľúto, ak viem, že sme odovzdali všetko a prehrali sme,“ podotkol hádzanár, ktorý v čase olympiády pôsobil v rodnom Cetinje.
Aj keď Djurkovič olympijskú medailu nezískal, účasť na najväčšom športovom sviatku podľa neho dodala jeho športovej kariére väčšiu hodnotu a považuje ju za vrchol snaženia sa športovcov. „Kto sa dostane na olympiádu, je odvtedy slávny. Obzvlášť, ak tam niečo dosiahne. Ľudia vás spoznávajú, samozrejme najmä vo vašej krajine. Nás zrazu poznali ľudia v obchodoch, na ulici, v reštauráciách. Bolo to perfektné. Oko prižmúrili aj policajti pri nejakom priestupku, majiteľ kaviarne vás pozval na kávu. Ľudia chceli váš podpis, či dres,“ spomína 49-ročný Čiernohorec. Dôležité podľa neho je v takýchto momentoch kariéry uvedomiť si jedno. „Nereprezentuješ iba v národnom drese na ihrisku, ale aj na ulici. Musíš sa správať slušne, byť zdvorilý. Ľudia od teba očakávajú, že sa s nimi porozprávaš. Niekedy to je náročné, ale je to súčasť práce. Keď si „hore“, je to časť toho všetkého a musíš to akceptovať,“ zdôraznil Djurkovič.
Bývalý hráč tímov ako Metaloplatika Šabac, Partizan Belehrad, Bidasoa Irun, či Pick Szeged si pri návrate k olympiáde v Sydney spomenie aj na ďalšiu zaujímavosť, ktorú na nej zažil. „Ako to na veľkých turnajoch býva, organizátori chceli priniesť niečo špeciálne. Na turnaji tak skúšali novú loptu, ktorá bola asi o číslo väčšia ako normálne. Bola ako lopta na malý futbal a mali sme s tým neuveriteľný problém. Aj hráči s veľkými rukami ju nevedeli poriadne kontrolovať. Museli sme používať na streľbu aj dve ruky. Po olympiáde už o tejto lopte nikto nepočul... zmizla,“ prezradil jednu z kuriozít nový tréner Tatrana, ktorý na turnaji zaznamenal v piatich zápasoch dva góly.
V týchto dňoch popri tréningoch s novými zverencami v Prešove samozrejme aktuálne sleduje aj dianie na olympijskom hádzanárskom turnaji v Paríži, ku ktorému však má jednu pripomienku. „Čo sa týka organizácie, nepáči sa mi zvláštny čas zápasov. Nie je úplne normálne, aby sa zápasy hrali o 9. hodine ráno. Ako sa hráči na taký zápas majú pripraviť? Vstávať o piatej, či šiestej? Určite to ide vymyslieť lepšie, lebo hráči sú zvyknutí hrať neskôr a na večerné zápasy. Aj preto možno niektorým zápasom chýbala lepšia kvalita. To je z mojej strany mínus pre organizátorov,“ začal hodnotenie 49-ročný kormidelník, no dodal, že videl aj kvalitné zápasy.
V zápasoch základných skupín si v prvom týždni turnaja našiel aj svojich favoritov. „Najviac sa mi zatiaľ pozdávali výkony Dánska. Prekvapením je Egypt, ktorých favorizujem na najvyššie pozície. Naopak viac som očakával od Španielov. V úvodných zápasov ma sklamali domáci Francúzi, ktorí v týchto dueloch neukázali nič. Dobre tímy majú Nóri, Švédi. Ale uvidíme čo prinesie druhá časť súťaže. Všetko je otvorené,“ skonštatoval Djurkovič, ktorý na titul tipuje Dánov. V ich tíme vidí aj najväčšie hráčske osobnosti turnaja – Mathiasa Gidsela a Simona Pytlicka.
Medzi medailistami by si podľa Djurkoviča zaslúžili byť Egypťania. „Sú vedení skvelým trénerom Juanom Carlosom Pastorom. Sú fyzicky perfektne pripravení. Majú dobrú rotáciu, dvoch veľmi dobrých brankárov a hrajú trochu inú hádzanú. Tréner priniesol trochu viac taktickej prípravy. Fyzicky sú vždy zdatní, ale Pastor tomu dodal taktickú tvár. Páči sa mi ako hrajú,“ ocenil zástupcov afrického kontinentu.
Ako to napokon dopadne sa ukáže od stredy, kedy sa začínajú štvrťfinálové stretnutia. Na Egypťanov čakajú Španieli. Dáni sa predstavia v severskom derby proti Švédom. Domácich Francúzov vyzvú Nemci a Nórsko si zmeria sily so Slovinskom.
Prešov