Dnes tu máme záverečnú, štvrtú časť rozprávania s generálnym manažérom klubu Miroslavom Benickým. Tentoraz sme zaostrili pohľad na mládežnícku základňu Tatrana, ktorá dominuje na domácej scéne, no z pohľadu fanúšikov nemá dostatok priestoru v prvom tíme.
Tatran má dlhodobo najlepšie mládežnícke výbery na Slovensku. Aj preto možno fanúšikovia očakávajú ešte väčšie zapojenie mladých hráčov do tímu. Dočkajú sa ho?
„Tatran Prešov je dlhodobo úspešný aj v domácich mládežníckych kategóriách, na čo sme samozrejme hrdí. Treba si ale uvedomiť, že je obrovský rozdiel medzi konkurenciou a náročnosťou domácej súťaže a to nielen v mládežníckych, ale aj seniorských kategóriách. Takisto je rozdiel medzi náročnosť dorasteneckých výberov a prechodom k seniorom. Tatran má v starších dorastencoch konkurenciu dorasteneckých klubov ako je napr. ŠKP Bratislava, ktorá následne – a to nie je kritikou, ale prirodzeným javom, z tých kvalitných dorastencov v prvoligovej konkurencii, nedokáže túto kvalitu preniesť medzi seniorov a pokračovať ďalej. Byť úspešní v doraste negarantuje a nezabezpečuje výstavbu úspešného kádra medzi seniormi.“
„Takže áno, v rámci Slovenska máme v Tatrane úspešné mládežnícke kategórie, ale nielen u nás, ale aj v iných športoch je prechod od dorasteneckých do seniorských súťaží veľmi zložitý. Celkovo o stave hádzanej na Slovensku vypovedajú aj nelichotivé výsledky seniorskej reprezentácie v posledných rokoch. Nechcel by som kritizovať a hodnotiť slovenskú reprezentačnú hádzanú, ale aktuálne výsledky hovoria sami za seba. Slovensko nedisponuje hádzanárskou silou, ktorú malo pred zhruba desiatimi rokmi, keď bolo na majstrovstvách sveta. Po generačnej obmene, ku ktorej došlo a odišla skupina hráčov, ktorá buď ukončila kariéru, alebo výkonnosť išla vekom prirodzene dole, tak náhrada za nich v danom momente nie je adekvátna na všetkých postoch. Aj v Tatrane sme hľadali perspektívnu alternatívu napríklad na post pravej spojky. Ale Slovensko momentálne nemá hráča vo veku 22-23 rokov, ktorý by spĺňal medzinárodné kritériá a mal dnes viditeľný potenciál. Čo sa týka ďalších postov tak to, čo sa dá zobrať v perspektívnom veku ako Dávid Michalka, či Tomáš Rečičár, ktorý je našim odchovancom, tu je.“
Ako klub plánuje vlastných odchovancov viac začleniť do A-tímu?
„Dorastenci dostávajú na európske hádzanárske pomery veľký priestor. V minulom, ako aj predminulých ročníkoch, boli aktívne zapájaní do ligových zápasov A-mužstva. V kombinovanom zložení aj so seniorskými hráčmi dostali príležitosť nielen štyria dorastenci (Fech, Kravčák, Magdolen, Vasiľ), ktorí sú zapojení aj do tréningového procesu tímu, ale aj ďalších sedem hráčov. Čo sa týka ich ďalšieho zapájania, chceme v ňom pokračovať aj v ďalšej sezóne. Zámerom je, aby boli prítomní aj na čo najväčšom počte tréningov A-mužstva, kde ale budeme ako doteraz zohľadňovať aj ich mimohádzanárske, predovšetkým školské povinnosti. Určite s nimi ale počítame, záležať však bude od nich a ich postupného vývoja, v akej miere môžu zasiahnuť a participovať v A-mužstve.“
S ktorými mládežníkmi počíta klub v budúcej sezóne?
„Počítame s dorastencami, ktorí dostali priestor v prvom tíme aj v ostatných ročníkoch. V práve ukončenej sezóne mali možnosť nastúpiť vo viacerých zápasoch extraligy a minutáž zbierali aj v SEHA lige. Netreba zabúdať, že reč je o stále ešte mladých hádzanároch ročník 2001, 2002, ktorí na sebe musia pracovať na každom tréningu a ich presun do mužskej hádzanej musí byť postupný. Ich priestor pri prvom mužstve bude skrz tréningovú fázu a od ich nasadenia, prístupu a výkonnosti bude záležať, aký priestor si postupne vybojujú. Avšak naše očakávanie aj očakávania fanúšikov musia byť reálne a nesmieme predbiehať postupný vývoj týchto chlapcov. Je prirodzené, že každý chlapec musí čakať na svoju príležitosť a musí veľmi tvrdo pracovať, aby dokázal byť v konkurencii hráčov, ktorí sú skrz vek mentálne a fyzicky vyspelejší.“
Zaznievajú hlasy, že mladým treba dať čo najviac priestoru na palubovke....
„To, či dostávajú dorastenci dostatok herného priestoru sú veci subjektívne a pocitové. Nasadzovanie dorastencov musí byť postupné a takto to funguje na európskej úrovni aj v iných kluboch. V prípade, ak je niektorý hráč výnimočný talent, tak miesto medzi seniormi si postupne prirodzeným spôsobom vybojuje. A v hádzanej, kde je deficit kvalitných výnimočných talentov, je nemiestna myšlienka, že by niekto umelo dusil talentovaného mladého hráča, ako sa o tom hovorí v hokeji, kde vraj majú mať prednosť deti bohatých rodičov a podobne.“
Načrtli sme európsky rozmer. Ako je na tom teda Tatran v porovnaní s trendom v zahraničí čo sa týka zapájania mladých hráčov?
„Hráči, ktorí majú 17 až 19 rokov sa síce v malom počte nachádzajú na súpiskách mužstiev v SEHA lige či Ligy majstrov, ale ich reálne nasadzovanie na zápasy je skôr výnimkou než pravidlom. To, že na súpiskách figurujú, je motiváciou pre chlapcov, aby videli, že sú v klubových štruktúrach. Ale štatistiky ukazujú, že či je to Tatran Prešov alebo iné kluby, že sa tieto ročníky ešte ťažko presadzujú v seniorskej hádzanej. V dnešnej dobe sa v hádzanárskych kluboch bavíme o mladom hráčovi vo veku 21 – 23 rokov, ktorý ešte stále prechádza hádzanárskym vývojom. No my na Slovensku častokrát pociťujeme krivdu, keď rozprávame o 17- až 19-ročných chlapcoch, stále dorastencoch a hovoríme o tom, že by mali mať väčší priestor nielen v domácich súťažiach, ale aj tých medzinárodných.“
„V tomto smere uvediem ako príklad sériového fínskeho majstra Riihimäki Cocks. Okrem štyroch Fínov bolo ich mužstvo poskladané z legionárov, na čom ani nie je nič prehnane divné. Keby sme nepovedali aj to, že v Riihimäki trénuje hádzanú viac ako 500 detí. Je to v podstate taký mládežnícky kolos. A tento Cocks, ktorý investuje nemalé prostriedky do mládeže, v danom momente nebol schopný na súpisku postaviť viac ako štyroch Fínov, navyše z toho iba dvaja boli ich odchovanci. Aj to ukazuje, že aj tí, ktorí veľa času, prostriedkov a úsilia investujú do výchovy mladých, nemajú okrem dobrého pocitu, že tie deti sa hýbu a venujú sa športu, v rámci profesionálneho športu garanciu úspechu. To sú fakty.“
„No a my tu častokrát porovnávame neporovnateľné. Očakávať, že sa z niekoľko sto detí, ktoré sa na Slovensku venujú hádzanej vykľuje množstvo profesionálnych hráčov je prehnané. A je mi to ľúto, lebo ten dopad znášajú tie deti, od ktorých sa v prehnanej miere očakáva, že z nich zrazu budú platné posily pre seniorské výbery. Všetko ale chce svoj čas a trpezlivosť.“
Prešov