Popri sérii rozhovorov s generálnym manažérom klubu vám na klubovej stránke prinášame aj prvú časť rozhovoru s majiteľom Tatrana Miloslavom Chmeliarom. Aj s ním sme sa porozprávali na podobné témy postavenia Tatrana v Európe či zloženia kádra, ale rozobrali aj aktuálne otázky.
Začnime aktuálnou témou. Koncom minulého týždňa boli vyhlásení najlepší hádzanári Slovenska. Zo štyroch hráčov, ktorí v predčasne skončenej sezóne hrali v tíme Tatrana, uspel iba Martin Straňovský ako najlepší hráč extraligy. Čo na výsledky ankety hovoríte?
„V prvom rade si myslím, že nie je správne a objektívne, aby fanúšikovia vyberali najlepších hráčov na jednotlivé posty. To, čo bolo v minulosti, že každý klub mal dva hlasy, hodnotili funkcionári zväzu, reprezentační tréneri a pod., bolo podľa mňa objektívnejšie. Čo si človek môže pomyslieť o tom, že Vlado Guzy je najlepšia pravá spojka, keď na tomto poste nehral. Lukáš Urban má zase 24 rokov, ale už tri roky patrí k jedným z najkomplexnejších hráčov. Hrá útok – obrana, kde veľmi dobre bráni a dokáže hrať 60 minút hore-dole. Na post najlepšej strednej spojky sa ale nedostal. Oliver Rábek je jediný slovenský hráč, ktorý to dokáže zdvihnúť z 12 metrov a buchnúť. Nie je ale najlepšia ľavá spojka. A keď sa Martin Straňovský stane najlepším hráčom extraligy, pritom nie je najlepším na svojom poste, to sú extrémy, ktoré sú ťažko pochopiteľné pre človeka, ktorý do toho trochu vidí. Aj ľudia na zväze by sa mali zamyslieť, či tú anketu robiť takýmto spôsobom ako ju robili doteraz, alebo sa vrátiť k spôsobu ako sa robila kedysi, keď mali hlavné slovo reprezentační tréneri, zväzoví funkcionári, zástupcovia a tréneri jednotlivých klubov.“
Poďme ale k téme, ktorú sme rozobrali v nedávnom rozhovore s generálnym manažérom Miroslavom Benickým a to je postavenie Tatrana v hádzanárskej Európe. Aké je teda podľa vás?
„Postavenie Tatrana v hádzanárskej Európe je niekde v strede. Určite nepatríme k absolútnej špičke, ale keď berieme hodnotenie európskych pohárov a SEHA ligy sme niekde v takom dobrom strede. Vybudovať na Slovensku družstvo, ktoré by konkurovalo tým najlepším, je v našich podmienkach nemožné. A to nielen v hádzanej, ale aj iných kolektívnych športoch. Takže ja som rád, že za 19 rokov, čo som pri prešovskej hádzanej, sme jediné klubové mužstvo, ktoré robí nejaké meno slovenskej hádzanej v európskom meradle a že Tatranu Prešov ten stred patrí.“
Fanúšikovia ale majú zvyčajne vždy vyššie očakávania. Často pritom spomínajú aj na hádzanársku minulosť....
„Možno je divák v súčasnosti náročnejší a bol zvyknutý na iný štýl hádzanej ako presadzuje tréner Goluža. V minulosti sa menej bránilo, bolo viac protiútokov. Boli zápasy, keď sme ich odohrali aj 75 a z tohto počtu musí padnúť aj 50 gólov. Tréner Goluža sa zameriava viac na defenzívu a padá aj menej gólov. Ale na druhej strane musím povedať, že kedy predtým získal Tatran 14, resp. v tejto sezóne 9 bodov v Lige majstrov. Predtým sme boli vždy na chvoste a keď sa nám podarilo získať nejaký bodík, tak sme boli radi. Dostávali sme aj väčšie prídely, čo sa teraz málokedy stáva. Na druhej strane, dokážeme častejšie bodovať a dnes Tatran dokáže takmer všetky špičkové mužstvá na domácej palubovke raz za čas poraziť. Takže vôbec by som nesúhlasil s tým, že tá hádzaná bola v minulosti lepšia. Možno bola pre diváka, zvyknutého na rýchlu hádzanú, atraktívnejšia. Ale z pohľadu výsledkov má naša hádzaná progresívny trend.“
Dá sa očakávať, že príchodom hráčov z Južnej Ameriky či Afriky príde aj zmena herného štýlu opäť k útočnejšiemu poňatiu hry?
„Hráči z týchto krajín sú horkokrvnejší a agresívnejší. Ich snahou bude hrať rýchlo dopredu, dávať góly a víťaziť. Myslím si, že ten výber bol po rokoch, kedy gro tímu tvorili hráči z Balkánu, správny a aj pre divákov to bude oživenie a aj naša hra sa dostane opäť niekde inde. Uvidíme čo zmena prinesie.
Aký teda podľa vás bude káder v nasledujúcej sezóne?
„Káder by mal byť vyváženejší. Máme kompletne obsadené posty dvoch sedmičiek. Na každý post dvoch hráčov, plus na post ľavej spojky štyroch hráčov – Rábeka, Grzentiča, Kroka a Rečíčára, ktorí vedia podľa potreby zahrať aj iný post. Veľa som síce v diskusiách čítal, že nám chýba druhý pivot. Ja sa ale pýtam čo s Romanom Carapkinom, ktorý je náš najlepšie brániaci hráč z celého mužstva a veľmi ľahko behá dopredu. Preto ho nechceme využívať len v obrane, ale na 10-15 minút môže, popri skúsenom pivotovi prichádzajúcom z Tuniska, hrať aj v útoku. Roman je teda využiteľný ako druhý pivot, keďže na tom jeho pôvodnom poste na ľavej strane, kde vyrastal, máme obrovský pretlak. Roman sa už ale pomaly na tento post preorientoval, ja som z jeho výkonmi spokojný a v poslednej sezóne zaznamenal obrovský progres. Oproti niektorým lepšie zaplateným hráčom, ktorí tu už nie sú, by nechal srdce na ihrisku a za to si ho veľmi cením a som rád, že v Tatrane ostal.“
Hľadať za výraznými zmenami pokus o zmenu filozofie hádzanej, alebo je to aj ekonomická otázka a táto zmena pomôže klubu aj v aktuálnej situácii spôsobenej koronakrízou?
„V neposlednom rade je samozrejme potrebné pozerať sa aj na ekonomické hľadisko. Jednoducho prichádzajúci hráči sú lacnejší ako Európania, nie sú tak nároční a nemyslím si, že budú kvalitatívne horší ako tí, ktorí z Prešova odišli. Ale tu ani tak o peniaze nejde, keďže Tatran je ekonomicky silná spoločnosť. Je však tiež pravda, že mi je ľúto vyhadzovať peniaze na hračku, ktorá ma pomaly, ale isto prestáva baviť. Je to proste tak. Nemám nástupcu a komu to odovzdať. Keby to bolo pred 20 rokmi, hnal by som to do šialených rozmerov a nakupovali by sme hráčov. Takže nie je to o peniazoch, ale myslím si, aby všetko malo nejakú únosnú mieru a chcem, aby sa hádzaná hrala, aby na ňu ľudia chodili. Aby sme boli majstri Slovenska, pričom v európskych pohároch či SEHA lige je to aj o šťastí. Pokiaľ by sme v minulej sezóne dali aj 300-tisíc eur viac do hádzanej, do Final 4 SEHA by sme nepostúpili. Taký je fakt a realita. Sú tam tímy, ktoré majú vyárendované miesta a prebiť sa tam je problém.“
Je teda úspech závislý aj od nákladoch, ktoré tímy dávajú na hádzanú?
„Tie je podľa mňa ťažko porovnávať. Pretože treba brať do úvahy životné náklady v tej ktorej krajine. Za povedzme 3 000 eur a byt, ktorý máme pre každého hráča vrátane platenia energií k dispozícii my, sa na Slovensku dá slušne žiť. Vo Francúzsku je pri päťtisícovom plate bez bytu na tom, vzhľadom na životné náklady, hráč oveľa horšie. Takže ťažko povedať. V každom prípade ale u nás je 19 rokov finančná stabilita. Nestalo sa, aby desiateho nemali hráči peniaze na účte.“
Prešov