Včera sme vám na našom klubovom webe priniesli prvú časť rozhovoru s generálnym manažérom Miroslavom Benickým na tému legionárov v tíme. Dnes v rozhovore pokračujeme jeho druhou časťou.
Zvykne sa hovoriť, že legionár musí byť lepší ako domáci hráč. Spĺňajú aktuálni nováčikovia v tíme toto nepísané pravidlo?
„V prvom rade každý jeden hráč, ktorý sem prichádza je buď juniorský, alebo seniorský reprezentant svojej krajiny. Sú to krajiny, ktoré sa zúčastňujú vrcholových medzinárodných podujatí, najmä majstrovstiev sveta, keďže na svojich kontinentoch patria medzi popredné celky. Už z tohto pohľadu spĺňajú určité hádzanárske kritériá a kvality, ktorých je na Slovensku nedostatok. My nemáme veľký počet takýchto slovenských hráčov. Napríklad na pozícii pivota. S medzinárodnými skúsenosťami disponuje trebárs Michal Kopčo, ktorý ale má platnú zmluvu vo Francúzsku, alebo Slaninka, ktorý pôsobí vo Švajčiarsku. Okrem iných faktorov, aj vzhľadom na ich platné zmluvy, nie je vždy možné týchto hráčov angažovať. Zároveň mať za každú cenu v tíme iba Slováka nie je zárukou, že budeme hádzanársky úspešní.“
Nie sú ale legionári finančne náročnejší?
„Začnem tradičným klišé, že zahraničný hráč by mal ukázať niečo viac ako domáci hráč. Keďže na väčšine postov nie je doma konkurencia veľmi vysoká, tak väčšina prichádzajúcich chlapcov je v ich veku s porovnateľnými Slovákmi lepšia. Čo sa týka ich finančných podmienok, musím povedať, že Tatran Prešov nie je miliardársky klub a ani žiadne bundesligové mužstvo, ktoré si môže hráčov dovoliť preplácať. Takže určite zohľadňujeme aj finančnú stránku. Ťažko porovnávať predstavy slovenského hráča s legionárom, ale môžem to povedať takto – legionári určite nepredstavujú niekoľkonásobok zárobku slovenského hráča. Ak si niekto myslí, že tu legionári chodia za nejaké obrovské peniaze, tak sa mýli. U nás zohľadňujeme pomer cena – výkon a ich podmienky nepresahujú úroveň slovenských hráčov. Títo legionári prichádzajú do Prešova predovšetkým, aby sa ukázali, naučili hádzanú, vyskúšali a ukázali sa v európskych súťažiach.“
Ak to teda zhrnieme, oplatí sa legionár z ekonomického hľadiska klubu viac?
„Legionári sú obľúbeným terčom kritiky, ktorá však nie je vždy oprávnená. Fanúšikovia väčšinou vidia a očakávajú iba A – výkon. Nevidia však B - cenu. To je jeden z častých rozkolov pri hodnotení legionárov. Nielen náš, ale všeobecne v športe. Často sa kritizujú legionári, pretože prevláda názor, že všetci sú preplatení a zarábajú viac ako domáci hráči. A za také peniaze by mohol hrať aj Slovák. Konkrétne napríklad slovenská hádzaná momentálne nedisponuje pravou spojkou vo veku do 25 rokov, ktorá by podala výkon nášho, dnes už bývalého, hráča Afanou Gatineho v súlade s finančnými podmienkami, za ktoré v klube pôsobil. Ale to fanúšik zvyčajne nevidí, keďže ide o vnútorné procesy.“
Keď sme už načrtli tému odchodov. Fluktuácia legionárov je vyššia ako u slovenských hráčov. Vyplatí sa to klubu?
„Vo väčšine prípadov môžeme byť z obchodného hľadiska, ktoré pre klub nemôže byť zanedbateľným, spokojní. Samozrejme, nepodarí sa každý prestup, ale väčšina prestupov sa vydarila, hráčov posunula vpred a ich výkony bolo pre klub prospešné. Spomenúť môžem hráčov z poslednej sezóny. Muňoz prestúpil do nemeckého Fuchse a od novej sezóny bude vo Francúzsku. Titouan Gatine, aj keď pôsobil v systéme Paríža St. Germain, pred účinkovaním v Tatrane hrával v jej štruktúrach fakticky v piatej súťaži, dnes pôsobí vo francúzskom prvoligovom Chartres. Bez ohľadu na subjektívne pocity boli hráči pre Prešov užitoční, ale platí to aj opačne. Na kritiku na ich účet a účet vedenia, že predáva hráčov je aj druhý pohľad a to ten, kam hráči odchádzajú. Ak by nespĺňali kvalitatívne kritériá, asi by ich neangažovali kluby, do ktorých prestupujú.“
Z radov fanúšikov sa často ozývajú hlasy, aby Tatran dal väčší priestor vlastným odchovancom, alebo aspoň Slovákom. Prečo je ale trend v posledných sezónach skôr opačný?
„Úspech negarantujú ani legionári, ale štatisticky sa dokazuje, že aj u nás v najpopulárnejších športoch, či je to futbal, alebo hokej sa len veľmi ťažko dosiahne úspech s čisto domácou základňou. Futbalový Slovan Bratislava, s cieľom byť úspešný aj na medzinárodnom poli, sa tiež vydal touto cestou a má v kádri iba zopár Slovákov. V klubovom športe by nemala byť prvoradá debata o národnosti. Mala by to byť debata o kvalite a výkone. Súhlasím s názorom, že pokiaľ sú výsledky, tak je jedno kto je strojcom úspechu. To isté platí v hokeji, ktorý má na Slovensku nespornú tradíciu. Kluby, ktoré chcú konkurovať a byť úspešné, musia vystužiť svoje kádre o zahraničných hráčov. Aj v posledných rokoch majstrovstvá Banská Bystrica, popri kvalitných Slovákoch, siahla po povolenom počte legionárov, aby sa priblížila stanoveným cieľom. V našich najpopulárnejších športoch, futbale a hokeji, navyše máme ďaleko väčšiu bázu klubov produkujúcich hráčov, napriek tomu slovenské kluby, ak chcú byť úspešné, musia siahnuť po legionároch. Zoberme si potom na porovnanie slovenskú hádzanú, ktorá má veľmi úzku základňu, nemá v posledných rokoch úspechy a prepadla sa v medzinárodnom renkingu. Tak ak sa vo futbale musia popredné slovenské tímy spoliehať na zahraničných hráčov, tak nemôžeme predsa v hádzanej, kde je tá základňa veľmi malá, očakávať, že dokážeme vyskladať úspešné konkurencieschopné mužstvo zo slovenských hráčov.“
Pokračovanie rozhovoru s M. Benickým na ďalšie témy prinesieme v najbližších dňoch.
Prešov