PREŠOV. Množstvo fanúšikov, veľký počet gólov, dlhotrvajúci potlesk na adresu víťazného tímu, to len dokresľovalo výbornú atmosféru v TATRAN handball arene počas i po skončení oboch
úvodných prípravných duelov hádzanárov Tatrana Prešov s HCB Karviná.
Pochopiteľne, priaznivci trinásťnásobného majstra republiky boli zvedaví na prácu nového kormidelníka prešovského Tatrana okrem tradičných tvárí i na trojicu novicov zelenobielom. Odchovanca Záhrebu, prichádzajúceho z RK Dubrava, Bruna Butoraca. Jeho krajana, chorvátskeho gólmana Maria Cvitkoviča, získaného zo švédskeho HIF Karlskrona a českej spojky Michala Kasala, aj zo skúsenosťami z FC Barcelona, naostatok hráča španielskeho BM Granollers. Akurát štvrtý do kvarteta, chorvátsky reprezentačný pivot Ante Babič, v čase zápasov s Karvinou cestujúci z MS 21 v Alžírsku do Prešova.
Trojica nových hráčov sa na prvý raz predstavila v dobrom svetle. Brankár Cvitkovič odchytal druhý polčas prvé duelu a prvý druhého, v ktorom už ukázal naznačil svoje možnosti v novom klube. „V tom prvom polčase mnou ešte lomcovali pocity v novom prostredí. Bol to prvý zápas a na spolupráci s obranou to bolo ešte cítiť. Partia v Tatrane je ale dobrá, problémy v komunikácii nie sú. Napokon, v druhom zápase to aj z mojej strany bolo lepšie. Ako sa ale vraví, stále je čo zlepšovať. Na to je vlastne celé prípravné obdobie. Aj mňa prešovskí fanúšikovia príjemne prekvapili ako mužstvo prijali, ako ho povzbudzovali i za pekné akcie odmenili. Musím však povedať, že vo švédskom HIF Karlskrona ľudia tiež za mužstvom stáli.“
Najviac potlesku sa ušlo počas oboch duelov s Karvinou chorvátskej ľavorukej spojke Brunovi Butoracovi, strelcovi celkovo pozoruhodných osemnástich gólov. „Naozaj, nešlo iba to, vyhrať oba zápasy. Predovšetkým sme museli plniť to, čo od nás vyžadoval tréner Goluža. Konkrétne úlohy sme dostali na činnosti v obrane i v útoku. Hlavne v tímovom poňatí,“ povedal ambiciózny ľavoruký hráč, použiteľný na pravom krídle i na poste pravej spojky. Nuž a na tomto poste odohral prvé zápasy v drese Tatrana. „Iste, pravá spojka, to je môj dominantný post. Nemám však problém, v prípade potreby zahrať aj na pozícii pravého krídla. Ak sa tu spomínajú diváci, tak takéto prostredie, aké vytvorili tí prešovskí už počas prípravných stretnutí, také sme niekedy nemali ani na ligových súbojoch v chorvátskej Dubrave. Takže na prvý raz, z kontaktov s prešovským publikom mám veľmi dobrý pocit.“
Michal Kasal na svojich 209 centimetrov upútal okrem gólových zásahov aj dobrým pohybom, sľubnou prácou v obrane, kde zblokoval viaceré strelecké pokusy svojich krajanov, v útočnej fáze aj viacerými vtipnými prihrávkami do streleckých pozícií spoluhráčom. Avšak pri jeho jednej akcii v druhom zápase hľadisko zahučalo. Michal v plnom behu napriahol, čoby len napriahol, ale vypálil z vyše pätnástich metrov a i taký skúsený brankár, ako Nemanja Marjanovič v karvinskom drese kapituloval... „Útok sme doteraz veľmi netrénovali, takže tréner Goluža nám vravel, že ten ho v oboch zápasoch zaujímať príliš nebude. Dôraz položil jednoznačne na obranu. Záťaž z predošlých nebolo možné nepostrehnúť. V druhom zápase sme ju už pociťovali mnohí. Napriek tomu sme ale boli lepší v obranných činnostiach a rýchlymi kontrami sme Karvinčanov ubehali i rozstrieľali. Samozrejme, hlavne noví hráči sme sa chceli prešovskému publiku predviesť v čo najlepšom svetle. Čo sa mňa týka, trochu som bol nervózny. Predsa len, na príprave, kde sa všetko len ladí, prišlo toľko ľudí. Myslím, že z ich ohlasov, to na začiatok bolo celkom dobré. Nuž a ak narážate na ten môj ďalekonosný pokus, keď sa mi otvoril priestor, tak som ho využil. Som rád, že divákom sa to páčilo.“ Pri rozlúčke s M. Kasalom sme ešte utrúsili, vraj po takýchto výsledkoch vám tréner dopraje trochu víkendového voľna. Dočkali sme sa výstižnej reakcie. „To určite! Už zajtra dopoludnia (rozumej v sobotu) nás čaká beh na atletickom ovále v Prešove...“