Tatran vykročil za obhajobou Slovenského pohára.
PREŠOV. Po roku sa vo finále Slovenského pohára v hádzanej mužov stretli rovnakí súperi. V ére slovenskej samostatnosti už štrnásťnásobný držiteľ, z toho jedenásty raz v rade,
Tatran Prešov hrá o cennú trofej s MŠK Považská Bystrica. Tak ako pred rokom, aj tentoraz zvíťazil doma obhajca desaťgólovým rozdielom. Prešovčania ale útok na pätnáste pohárové prvenstvo neodštartovali dobre. Po dvoch minútach prehrávali 0:2, po piatich 1:3, no zakrátko skóre obrátili, ale výraznejšie v prvom polčase súperovi odskočiť nedokázali. V druhom to už vyzeralo inak. Tatran, tak ako v nedeľnom extraligovom dueli s Malackami (45:18), aj v utorkovom prvom finále SP hral bez trojice českých reprezentantov, Hrstku, Čípa i Kasala, ktorí zdolali v utorok v štvrťfinále ME v chorvátskom Varaždíne aj silných Macedóncov skvelým obratom v závere stretnutia. Avšak aj bez maródov Rábeka, Kroka a Ľ. Šárptakyho.
Kapitán Pekár síce na súpiske bol, ale do hry po zranení ruky ešte nezasiahol.
V šestnásťčlennej finálovej nominácii tak figurovali viacerí hráči širšieho seniorského kádra, ale aj niektorí dorastenci. Samotný zápas však odtiahla podstatná časť základnej zostavy. Strelecky znovu vynikol s dvanástimi gólmi Butorac, výborne mu znovu sekundovali, s ôsmimi presnými zásahmi L. Urban, či piatimi Vučko. Na desaťgólový rozdiel pečatil zase v samom závere dvojgólový Kríž.
Žeby Babič vyplašil Čípa?
Podstatný útok na konečný dvojciferný gólový rozdiel sa začal krátko po zmene strán. Základ položil prvými tromi skvelými zákrokmi brankár Čupryna a potom to už predovšetkým pričinením už spomenutých úspešných zakončovateľov šlo. Tromi gólmi sa v zápase prezentoval aj chorvátsky pivot v službách slovenského majstra Ante Babič, v dvoch ostatných zápasoch Tatrana však hrajúci na nezvyklom poste pravého krídla. Ľudia v hľadisku sa čudovali, kam ho do zostavy zaradil, pravda z núdze, tréner Tatrana Prešov S. Goluža. Babič proti Malackám v extraligovom stretnutí dal sedem gólov, v prvom pohárovom finále Považanom tri. Okrem toho ale bol jedným z dôležitých pilierov prešovskej obrany. Keď sme sa A. Babiča po zápase s Považskou Bystricou pýtali, kde nabral tie ťahy na pravom krídle, vysmiaty od ucha k uchu vyriekol: „Nikde! Predstavte si, že tréner Goluža je mojím prvým trénerom v doterajšej kariére, ktorý to s mnou riskol na tomto poste. Dovtedy, ani ako žiačik či dorastenec som na tomto poste nehral. Sám som teda prekvapený, ako som to na tom krídle, ako pravák hrajúci cez ruku, zvládol. Teraz len neviem, neviem, či som náhodou neotriasol pozíciou ľavorukého Tomáša Čípa, ktorý má tento post v Tatrane vyárendovaný...,“ s dávkou zveličenia podpichol stále usmiaty A. Babič.
Sľubný, avšak ešte nie rozhodujúci
Na margo samotného prvého finálového duelu o Slovenský pohár „vyučený“ pivot zaskakujúci na pravom krídle povedal. „Ten slabší vstup do zápasu ťažko nejako vysvetliť. Na tri góly hostí sme ale odpovedali, no stále sa nám nedarilo náskok výraznejšie zvýšiť. Cez prestávku nám tréner dohovoril a po nej sme na ihrisku všetci už zabrali. Veľmi nám pomohol v bráne výborný Igor Čupryna i presné strelecké zásahy spoluhráčov. Škoda, že stále nemôžeme hrať v optimálnom zložení. Aj keď tréner Goluža musel improvizovať, úlohu sme splnili. Desaťgólový náskok pred odvetou je sľubný, ale určite nie ešte rozhodujúci. Tak ako doma v druhom polčase, ak nie ešte lepšie, musíme hrať aj v odvetnom stretnutí (30. januára) v Považskej Bystrici. V takom prípade, myslím, do Prešova sa vrátime so Slovenským pohárom.“