Rok 2017 zakončil ako najlepší strelec nadnárodnej SEHA Gazprom League (79 gólov) i domácej Slovnaft handball extraligy (111 gólov). Jeho výkony ho vyniesli nielen do nominácie
najlepších zostáv BEST 7 nadnárodnej súťaže za mesiace september, október i november, ale zabezpečili mu aj nomináciu do prípravného kempu chorvátskej reprezentácie pred domácimi majstrovstvami Európy (14. – 28. januára). S 23-ročným pravým krídelníkom hrajúcim aj na poste spojky Brunom Butoracom sme sa porozprávali nielen o týchto témach, ale aj o jeho hádzanárskych začiatkoch.
Bruno, ako si sa vôbec dostal k hádzanej?
„S hádzanou som začínal ako sedemročný. Začal som v klube RK Pavleki. Je to taký malý klub, ktorý som navštevoval na základnej škole. Potom som prišiel do Medveščaku Záhreb, ktorý bol vtedy druhým najlepším tímom chorvátskej ligy. Tam som bol dva roky, no a potom som sa už presunul do RK Záhreb. Po troch rokoch som odišiel do RK Dubrava, ktorý sa v chorvátskej lige zvyčajne pohybuje na 3. – 4. mieste.“
Zdedil si vzťah k hádzanej po niekom v rodine?
„Áno, hádzanú hrali mama aj otec. Tato hral v Nemecku, ale nie na top úrovni, hrával štvrtú ligu. Mama hrala v chorvátskej lige.“
Takže hádzanársku kariéru si mal takpovediac predznačenú, alebo si sa venoval aj iným športom?
„Hrával som síce futbal a skúšal som aj hokej. K hádzanej som sa dostal ako k poslednému športu, ale napokon som ostal práve pri nej.“
Pôsobenie v Tatrane Prešov je tvojim prvým zahraničným angažmánom. Ako si si za polrok zvykol v Tatrane?
„Je tu super. Prešov je výborný klub. Hráme SEHA ligu, európske poháre. Máme výborného chorvátskeho trénera, super sú ale aj všetci chlapci, s ktorými si rozumiem. Sú to navyše aj výborní hráči. Máme medzi sebou nielen reprezentantov Slovenska, ale aj Ukrajiny, Česka a Chorvátska.
Ako si si zvykol na život na Slovensku?
„Pre mňa síce ostane najlepším mestom Záhreb, ale na Slovensko som si zvykol v pohode. No je mi tu trochu zima. (smiech) Preto viac času trávim doma pozeraním televízie. Ale veľa času nemáme, keďže okrem toho samozrejme máme náročný zápasový program a veľa cestujeme. Po Slovensku päť-šesť hodín, do Chorvátska desať, do Skopje aj pätnásť. A na Island ani nehovorím. (smiech)
Mal si vôbec čas spoznať aj krásy Slovenska, navštíviť niečo v Prešove?
Práveže zatiaľ nie. Ale po Novom roku sa chystám do Tatier.
Zvykneš sa lyžovať?
„Nie, to nie. Ale rád si pozriem, ako to ide iným a urobím si selfie na Instagram.“ (smiech)
Poďme späť k hádzanej. Počas pôsobenia v Tatrane si sa dostal do všetkých troch nominácii BEST 7 najlepšej sedmičky SEHA Gazprom leaugue a si najlepším strelcom celej súťaže. Ako hodnotíš tieto úspechy?
„Som tomu síce rád. Nečakal som to, ale pre mňa osobne to až tak veľa neznamená. Vzdialila sa nám totiž priečka vo Final 4 súťaže, čo je pre nás podstatnejšie. Na individuálne úspechy sa potom zabudne.“
Tvoje úspechy ale zrejme zarezonovali aj u vás doma. Dostal si pozvánku na zraz širšieho kádra Chorvátska pred domácimi ME. Čo to pre teba znamená?
„Je to super. Dozvedel som sa to necelý týždeň pred zrazom, pôvodne som plánoval stráviť počas sviatkov viac času s rodinou. Ale repre je repre. Je to samozrejme česť. Myslím si, že na majstrovstvách Európy nebudem, ale tréning s takými hráčmi ako Duvnjak, či Vori, to sú nenahraditeľné skúsenosti.“
Aký teda máš program?
„Reprezentačný zraz máme najprv od 21.do 24. decembra. Po krátkom voľne cez sviatky pokračujeme od 26. decembra až do Nového roka. V tomto termíne som si síce pôvodne kúpil s kamarátom výlet do Lisabonu, ale zrejme to budeme musieť preložiť. Po Novom roku sa už začína záverečná príprava na šampionát. Ja ale počítam s tým, že 8. januára začnem prípravu opäť v Prešove.“
Ako prežiješ vianočné sviatky?
„Budem doma s rodinou. Spoločne s rodičmi i starými rodičmi. Máme spoločný obed, babka potom robí koláče. Na to sa už veľmi teším.“
FOTO: Viktor Zamborský
Prešov