Finálová play – off séria o titul hádzanárskeho majstra Slovenska medzi mužmi Tatrana Prešov a HK Topoľčany vrcholí. Obhajca titulu a jeho už deväťnásobný držiteľ z Prešova vedie na zápasy dva nula. K zisku jubilejnej najcennejšej slovenskej trofeje chýba
prešovským hádzanárom spraviť už len jeden krok.
PREŠOV. Traduje sa, že práve posledný krok býva najťažší. Tretí zápas finálovej série (hranej na tri výhry) sa hrá v prešovskej TATRAN handball arene zajtra od 18 hodiny. Favorit vyhral prvý zápas doma i druhý v Topoľčanoch. Jeho priaznivci aj preto veria, že Tatran si aj do tretice so súperom poradí, a že do klubovej vitríny pribudne desiaty majstrovský titul.
Osudný šmyk cestou na tréning
Úradujúci majster prišiel pred finále o svojho hlavného trénera. Peter Hatalčík, ako sme už informovali, mal nepríjemnú haváriu. Na piatkový tréning, deň pred druhým finálovým duelom v Topoľčanoch sa vybral na bicykli. Zhruba v polovici trasy z jeho prešovského bydliska do TATRAN handball areny však pri odbočovaní z cesty na cyklochodník pred mostom na rieke Torysa dostal šmyk. Pád mal pre trénera prešovských hádzanárov nepríjemné následky. S vážne poraneným členkom i kolenom ho previezli do prešovskej nemocnice. V sobotu za P. Hatalčíka na lavičke Tatrana v Topoľčanoch zaskočili prešovskí mládežnícki tréneri M. Gernát a S. Kolpak. Kým prešovské mužstvo hralo o titul v búrlivom prostredí topoľčianskej haly, tréner Hatalčík ľahol na operačný stôl.
Šliapol do pedálov a spadol
„Moji zverenci sa už chystali na zápas v Topoľčanoch, ja skoro v tom istom čase na operáciu členka,“ zvestoval nám po jej absolvovaní P. Hatalčík z nemocničného lôžka. „Počasie nebolo na bicykel práve ideálne, schyľovalo sa opäť k dažďu. To som už ale bol v sedle. Vravel som si v duchu, že trochu šliapnem do pedálov a do haly to stihnem. Pridal som a dopadlo to zle. Po šmyku nasledoval pád, ktorý si to odniesol najmä môj členok a koleno. V sobotu, v čase topoľčianskeho zápasu mi v Prešove členok operoval MUDr. Patrik Mikuš. Predo mnou je však ešte vyšetrenie magnetickou rezonanciou silno opuchnutého a krvou podliateho kolena. Druhý finálový zápas som teda nevidel. Pri treťom, a tiež dúfam, že rozhodujúcom, by som rád bol. Samozrejme, ak mi to lekári dovolia a niekto ma do haly dopraví. Ak sa nič mimoriadne neudeje, v čo verím, po desiatich rokoch by som si rád vychutnal s Tatranom jubilejný desiaty titul, osobne s ním môj druhý.“