DOBOJ. Majiteľ Tatrana Prešov Miloslav Chmeliar nevynechal ani jeden z doterajších Medzinárodných TV turnajov hádzanárskych šampiónov v Doboji v Bosne a Hercegovine. Aj jeho zarazili
niektoré veci, ktoré sa tam tento rok udiali.
Po roku znovu druhí
„V prvom rade sa musím poďakovať organizátorom turnaja, že nás naň znovu pozvali. Právo opätovnej účasti totiž majú iba jeho víťazi. Nuž a Tatran Prešov skončil pred rokom druhý, keď vo finále nevyhral na slovinským Gorenje Velenje. Tým, že sme v Doboji opäť štartovali, mal náš tím týždňovú kvalitnú prípravu. Nielen čo sa týka samotných zápasov, ale aj podmienok na tréningy, možnosti regenerácie v parádne vynovenom hoteli iba kúsok od haly, v ktorej prebiehali turnajové zápasy. Tým, že Tatran dvakrát Medzinárodný TV turnaj šampiónov vyhral, dvakrát hral vo finále, u jeho organizátorov sa veľmi dobre zapísal, čo si naozaj vážime,“ povedal okrem iného na margo turnaja v Doboji M. Chmeliar. Pôvodne mali v Doboji štartovať aj Slovinci z Velenje. Napokon ale svoju účasť odriekli a nahradil ich klub Derventa z usporiadajúcej krajiny. „Neviem prečo Gorenje Velenje odrieklo, ale stalo sa tak až po tom, ako boli zverejnení účastníci i miesto kvalifikačnej skupiny o postup do skupinovej fázy Ligy majstrov. Ako je známe, jej dejiskom bude 3. – 4. septembra 2016 TATRAN handball arena a práve Gorenje a Tatran sú najväčšími kandidátmi na zisk jedinej postupovej miestenky. V semifinále bude hrať 3. 9. Velenje s fínskym Cocks a Prešov s luxemburským Differdange. V nedeľu štvrtého septembra víťazi týchto stretnutí zohrajú rozhodujúci zápas o postup. Tatran však pozvanie na 48. ročník turnaja neodmietol a i keď sa stalo mnoho nečakaného spravil rozhodne dobre. V Maglaji, kde odohranie zápasu s miestnym klubom podmienili organizátori turnaj v Doboji, mali sme ho pod kontrolou. Všetko sa zvrtlo v druhej polovici prvého polčasu, kedy sa po viacerých sporných verdiktoch rozhodcov na ihrisku priostrilo. Do vzniklej šarvátky sa zapojili hráči oboch mužstiev. Veľa nechýbalo, aby do nej nezamiešali aj niektorí diváci. Neviem čo si domáci nekorektnou hrou chceli dokazovať. Za stavu 18:11 pre nás v prebiehajúcej 28 minúte tréner Trtík stiahol mužstvo i ihriska. Nik z nás nemohol tušiť, že takáto škvrna poznačí priateľský zápas. Napokon však miestni organizátori stretnutia pozvali realizačný tím našej výpravy na drink, kde počas asi dvojhodinového sedenia nám mnohé v súvislosti s tamojšou komunitou vysvetlili a rozišli sme sa na rozdiel od samotných aktérov na ihrisku, podaním rúk. Prvý turnajový zápas s belgickým majstrom sme síce vyhrali, avšak nepodali náš štandardný výkon, dosť sme sa trápili. Tréner Izvidaču pre tamojšiu televíziu vyhlásil, že Tatran je iba papierovým favoritom, čo sa malo ukázať na ihrisku. Nuž a Prešov Ljubuški, aktuálneho majstra BaH vyprášil o dvanásť gólov... Po tomto štvrtkovom stretnutí večer sa bolesti trénera R. Trtíka vystupňovali až napokon v piatok nadránom musel do nemocnice a nasledovalo operácia prasknutého slepého čreva. Práve v čase, kedy sme hrali o postup do finále s majstrom Srbska. Ten po dohode hráčov odkoučovali hrajúci kapitán Pekár a brankár Bražnyk. Do finále sme postúpili, ale na prvenstvo, za ktorým sme do Doboja šli, už nedosiahli. CSM Bukurešť mal vyšperkovaný káder skúsenými hráčmi, na lavičke trénera z Macedónska, ktorý aj so svojim krajanom a asistentom zároveň, sa posúvajú inde, tam sú kvalitné kádre i dobré peniaze, keďže v macedónskych kluboch je konkurencia španielskych trénerov silná. Rumuni v zostave s hráčmi zo Španielska či Srbska, mali dobre vyskladané mužstvo. Na rozdiel od nášho, jeho hráčov netrápili vzniklé zranenia v priebehu turnaja, či iné staršieho dáta. Chceli sme turnaj vyhrať, ale aj okolnosti sa podpísali pod to, že sme skončili druhí.“
Prešov