V druhej časti posezónneho rozhovoru s majiteľom klubu Miloslavom Chmeliarom sme sa rozprávali o novej výzve v podobe českej extraligy, zmene na poste generálneho manažéra, ale i cieľoch pred novou sezónou.
Ako bolo avizované a napokon už aj oficiálne potvrdené, Tatran Prešov bude od budúcej sezóny opäť účinkovať v českej extralige. Hovorilo sa aj o slovinskej ceste, čo ale napokon rozhodlo v prospech „návratu“ do českej súťaže?
„Česká extraliga je nám bližšia tým, že sme žili v spoločnom štáte. Aj tým, že sme kedysi spolu hrávali. Ale bližšia aj čo sa týka vzdialenosti. Gro mužstiev je na Morave, čo je 260 až 300 kilometrov. Čiže osem mužstiev na Morave, to z hľadiska vzdialenosti nie je pre nás ďaleko. Predsa len do Slovinska je to všetko cez 700 kilometrov. Možno aj to teda zohralo úlohu. Ale v neposlednom rade aj to, že porovnávať sa s Čechmi, ktorí na klubovej úrovni za posledné roky urobili obrovský progres a ich reprezentačné družstvo mužov pravidelne a úspešne účinkuje na podujatiach ako sú majstrovstvá sveta a majstrovstvá Európy. Hrať s „väčším“ bratom bola vždy pre mňa výzva."
Čo musel Tatran splniť, aby vôbec mohol českú súťaž hrať?
„Aby s nami Česi vôbec mali ochotu hrať, museli sme niečo českej strane ponúknuť. Aby to pre nich bolo vôbec niečím zaujímavé. Síce vedia, že odohrajú po dva kvalitné zápasy a na Prešov bude veľa ľudí zvedavých aj v Čechách. Ale na druhej strane, prečo by to mali robiť. Preto sme museli ponúknuť nejakú kompenzáciu, aby sme v tej súťaži vôbec mohli účinkovať. A keď to tak na hrubo zoberiem, so všetkým, ak v tom nepočítam prémie hráčov za vyhraté zápasy a prípadné víťazstvo v súťaži, tak nás mimo to bude česká súťaž stáť okolo 100-tisíc eur v jednom ročníku.“
V rámci novej sezóny zmena nastáva napríklad aj na poste generálneho manažéra, kde Miroslava Benického od začiatku júla nahradí nová tvár – Stanislav Pupík. Ako padla voľba naňho?
„Miro Benický odviedol kus dobrej roboty v Tatrane Prešov. Aj keď je rodený Prešovčan, jeho život je od 15-tich rokov spojený so Slovinskom a Balkánom. Má tam rodinu a vedel som, že ho tu donekonečna neudržíme. Za odvedenú prácu mu chcem ešte raz poďakovať. Tak ako on pomohol Tatranu, tak si myslím, že sa aj vďaka nám dostal do povedomia hádzanárskych kruhov a aktuálne o jeho služby prejavil záujem špičkový slovinský hádzanársky klub Pivovarna Laško Celje. Na druhej strane sme my potrebovali nájsť niekoho zapáleného, kto hádzanej rozumie, rozpráva cudzími jazykmi a je mu jasné, čo je EHF, čo je prestup a iné veci. Myslím si, že v prípade Stana Pupíka to bude dobrá voľba. Je to slušný chlapec. Bol výborný hádzanár, plynule rozpráva anglicky a nemecky, robí hráčskeho agenta pre jednu zahraničnú agentúru a je v obraze. Má dokonca aj najvyššiu trénerskú licenciu, čiže v určitých fázach aj v tomto smere môže byť nápomocný. Myslím si, že po pár dňoch sa do toho dostane a bude tú robotu robiť tak dobre, ako ju robil Miro Benický.“
Pristavme sa ešte pri predchádzajúcom ročníku, ktorý ešte stále bol popretkávaný rôznymi obmedzeniami, týkajúcimi sa aj fanúšikov. Na jeho konci sa už ale mohli konečne vrátiť do hľadiska prakticky bez obmedzení. Ako sa na to pozeráte v súvislosti s budúcou sezónou a aj našim účinkovaním v českej súťaži?
„Predsa len tie dva roky poznačené pandémiou zanechali na všetkých, nielen prešovských športoch, ale celoslovensky a celosvetovo, veľké stopy. Diváci sa ale postupne dostávali do hľadiska a ja dúfam, že sa to ešte zlepší. A to aj českými mužstvami, keď tu príde Dukla Praha, Plzeň, Karviná, či Zubří...to sú zápasy, na ktoré sa pamätníci a fajnšmekri hádzanej pamätajú. A to budú súboje, ktoré vychádzajú z tej česko-slovenskej rivality.“
Do tímu sa postupne vracajú staronové tváre ako Igor Čupryna, ale i Lukáš Urban. Ostáva napokon aj Pavel Hernandez. Môže aj to divákov pritiahnuť do hľadiska, keďže ide medzi fanúšikmi o obľúbených hráčov?
„Nemyslím si, že to bude len o tom. Česká extraliga je zaujímavá novinka, návrat tých hráčov, ktorí prídu, noví tréneri a hra, ktorú forsírujú. Viac vecí, keď sa skĺbi dokopy, tak si snáď divák nájde cestu do haly. Určite je to cieľ, preto to robíme. Chceme ľuďom priniesť radosť.“
A aký je ten herný, či výsledkový cieľ pre budúcu sezónu? Čo uspokojí majiteľa Tatrana?
„Začnem od tých najmenších. Samozrejme žiacke a dorastenecké tituly. Minimálne si trúfame v dorasteneckých kategóriách získať a obhájiť majstrovské tituly. Tie predsezónne ciele budú v Tatrane predstavené pri prvom stretnutí s hráčmi na plánovanom obede. Ale samozrejme mojim cieľom, okrem dobrých výsledkov dorasteneckých tímov, je zisk Slovenského pohára a majstrovského titulu. V českej extralige a európskom pohári chceme dosiahnuť čo najlepšie výsledky a umiestnenie. Hovoriť o nejakých konkrétnych priečkach a cieľoch ale zatiaľ nebudem.“
Ďakujem za rozhovor.
Prešov