Okrem Igora Čuprynu sa s prešovským dresom po treťom finálovom stretnutí Niké handball extraligy lúčil aj slovinský legionár Nino Grzentič. Ten v prešovskom klube strávil dve sezóny. Žiaľ, nevyhýbali sa mu počas nich ani zranenia. Z tohto dôvodu presedel na lavičke aj finálovú sériu proti Považskej Bystrici. „Bohužiaľ som nebol schopný v záverečných zápasoch nastúpiť pre moje zdravotné problémy. Napriek tomu som veľmi rád, že som mohol byť súčasťou tohto tímu a chlapcom želám všetko najlepšie v nasledujúcich rokoch. Som rád, že svoje pôsobenie v Tatrane môžem zakončiť ziskom majstrovského titulu. Samozrejme ma tiež veľmi potešil darček, ktorý som po zápase dostal. Bol som tu dva roky, stretol množstvo veľmi dobrých ľudí, veľa som sa toho naučil a z Prešova si odnášam veľa zážitkov a skúseností. Chcel by som sa za to poďakovať klubu, trénerovi, všetkým, ktorí pracujú v klube, ale najviac mojim spoluhráčom,“ zdôraznil 28-ročný hráč.
Podobne ako Igor Čupryna aj Nino Grzentič si po poslednom zápase v prešovskom drese prevzal z rúk kapitána Olivera Rábeka a majiteľa klubu Miloslava Chmeliara zarámovaný dres s číslom 55, ktoré v Tatrane nosil a na ňom podpisy všetkých spoluhráčov. Vybrať ale meno jedného z nich, ktorý mu bude chýbať najviac, nedokázal. „Je ťažké povedať len jedno meno. Každý hráč je špeciálnou osobnosťou. Chýbať mi budú všetci. Myslím si, že som tu stretol viacero dobrých kamarátov na celý život. Chlapci z tejto šatne mi budú chýbať, pretože sme si užili dosť zábavy a nikdy sa nehádali. Pokúsim sa preto ešte túto atmosféru nasať, pokiaľ som stále tu,“ zdôraznil.
O niečo konkrétnejší už bol pri vybratí zápasového zážitku, na ktorý mu z Prešova ostanú najkrajšie spomienky. „Zápas, na ktorý budem asi najviac z môjho pôsobenia spomínať, je duel so Sportingom Lisabon v tejto sezóne Európskej ligy. Mali sme celý rok veľký problém so zraneniami. Aj proti Sportingu sme hrali možno s dvoma náhradníkmi, neboli sme favoritom, napriek tomu sme dosiahli víťazstvo, ktoré sme už ako tím tak potrebovali. To je teda zápas, na ktorý budem asi najviac spomínať,“ uviedol slovinský legionár.
Zároveň dodal, že už počas sezóny, ale aj pri rozlúčke, ho mrzela neprítomnosť divákov. „Všetkým fanúšikom, ktorí nás podporovali, patrí veľké poďakovanie. Žiaľ, v tomto roku s nami pre koronu nemohli byť. Keď tu ale boli, bola tu vždy výborná atmosféra a poďakovanie teda patrí aj im,“ dodala ľavá spojka, ktorá bude pokračovať vo svojej kariére vo Švajčiarsku.
Ninovi v jeho novom pôsobisku želáme veľa šťastia!