Novým organizačným manažérom hádzanárskeho klubu Tatran Prešov sa stal Adrián Lichtig. Vo funkcii koncom augusta nahradil Milana Lozáka, s ktorým klub predtým ukončil spoluprácu. Nový organizačný manažér má za sebou hektické úvodné dni v novej funkcii, ktorej sa ujal tesne pred štartom nového ročníka extraligových súťaží.
„Rozbeh je brutálny. Prišiel som tesne pred začiatkom sezóny a je toho na poslednú chvíľu vskutku veľa. Je množstvo požiadaviek, ktoré je potrebné spracovať a zároveň všetko začínam takpovediac na kolene. Je to zatiaľ množstvo telefonátov, otázok a zisťovania ako to funguje. Postupne si už ale začínam vytvárať agendu a kontakty, takže rozbieha sa to rýchlo, no zároveň tak, že som tu od rána do večera,“ skonštatoval Adrián Lichtig k „zábehu“ v novej funkcii, keď vhupol takpovediac do rozbehnutého vlaku a v priebehu dvoch týždňov zažil krst ohňom v podobe dvoch premiérových domácich zápasov v slovenskej i českej extralige. „Bolo potrebné rýchlo riešiť všetky podstatné veci, aby sme mohli odohrať prvý domáci zápas a odštartovať ligu. Nasledoval duel českej ligy a opäť to je niečo nové. Takže v priebehu dvoch týždňov skúšame a pripravujeme sa aj na slovenskú aj na českú ligu. Je to také prvotné oťukávanie, ale do ďalších zápasov už budem ostrieľanejší a veci pôjdu jednoduchšie,“ skonštatoval.
Nový organizačný manažér má 50 rokov. Doteraz pôsobil ako štátny zamestnanec. V Policajnom zbore SR prešiel rôznymi funkciami, no po viac ako 30 rokoch sa rozhodol odísť do výsluhového dôchodku. „Prehupol som do niečoho iného, ale systém je ten istý. Nároky a zodpovednosť sú veľké. Je to pre mňa výzva. Celý život som veľkým športovým fanúšikom a to nielen hádzanej, ale aj futbalu, či hokeja a pravidelne už dlhé roky chodievam na zápasy nielen doma, ale aj v rámci Európy. Keď sa naskytla možnosť ujať sa tejto funkcie a byť priamo zainteresovaní v dianí v klube, povedal som si, že to vyskúšam,“ uviedol k svojej novej pozícii Lichtig, no zároveň po úvodných zaťažkávacích týždňoch s úsmevom dodal. „Po vyše 30 rokoch som si vydýchol od stresujúcej práce a myslel som si, že sa to skľudní. No musím úprimne povedať, že aspoň spočiatku je to v rámci toho zaúčania, v tej rýchlosti ako sa veci dejú, opäť stresujúce. Ale to súvisí aj s tým, ak človek veci berie zodpovedne. Myslím si ale, že to bude každým dňom lepšie a lepšie,“ vyslovil nádej do ďalšej práce.
Pôsobenie v športovom klube si pritom Adriána Lichtiga takpovediac našlo. Ako spomenul, je totiž celoživotným športovým, ale najmä prešovským fanúšikom. „Od piatich rokov ma otec brával na futbal, ktorý na ihrisku fotil a ja som sedel s dedom na tribúne. Tak som začínal s futbalom. Na hádzanú som začal chodiť do starej haly na Baštovej ulici, kde hrala ešte staršia generácia hráčov. Za hádzanou som absolvoval ako fanúšik množstvo výjazdov. Z tých najpamätnejších to boli zápasy v slovinskom Maribore či Celje, nemeckom Magdeburgu, Mannheime, Kasseli. Bol som aj na záverečnom turnaji Final 4 SEHA ligy v srbskom Novom Sade, odkiaľ som si odbehol aj na futbal do Belehradu na Crvenu zvezdu, na ktorý prišlo 60-tisíc divákov a aj pre mňa to bol zážitok. Bol som tiež vo Veszpréme, keď sme hrali maďarskú ligu, no pomerne často som chodieval aj na českú ligu,“ prezradil o sebe nový organizačný manažér.
Ako vôbec najzaujímavejší však označil hádzanársky výjazd do rumunskej Konstance na zápas osemfinále Pohára víťazov pohárov v roku 2009. Za ten naj ho pritom považuje napriek tomu, že po ňom prežíval sklamanie. Po jasnej domácej výhre 33:25 (19:12) bol totiž Tatran už takpovediac jednou nohou v štvrťfinále európskej pohárovej súťaže, ale čo zažili zverenci trénera Rastislava Trtíka priamo v Rumunsku si vraj vie predstaviť len málokto. Čo-to naznačilo už správanie rumunských fanúšikov v Prešove, pre ktorých výtržnosti museli zápas dokonca prerušiť. „Po problémoch v Prešove do Rumunska nešiel žiaden náš fanúšik. Pôvodne sa do Konstance chystal autobus, ale po fyzických potýčkach zo strany rumunských fanúšikov sa množstvo ľudí zľaklo a nevycestovalo. S výnimkou nášho jedného auta, v ktorom sme štyria vycestovali za mužstvom skoro 1 400 km,“ zaspomínal si na výjazd Lichtig, ktorý spolu s hráčmi zažil rumunské peklo. „To, čo sa dialo v Prešove, pokračovalo aj v Rumunsku. Videli sme tam železné zábrany, vodné delá okolo haly. Aby sme boli chránení, tak nás zobrali hráči na zápas radšej autobusom. Fanúšikovia sa vešali po sieťach, opľúvali našich hráčov. Nás štyroch strážilo asi 20 usporiadateľov. Bolo to ostré…,“ vrátil sa k tomu, čo sa dialo mimo ihriska. Nebolo to ale napokon ďaleko od toho, čo sa udialo aj priamo na palubovke, kde búrlivej atmosfére podľahli rozhodcovia a s nimi napokon po nepostupovej prehre 20:31 aj prešovskí hráči. „Ten zápas nebol regulárny a kto tam bol, to aj videl. Ale urobiť sme s tým nevedeli nič,“ mrzí aj po rokoch prehra Adriána Lichtiga, ktorý si preto vo svojej novej funkcii organizačného manažéra želá, aby nikdy podobné problémy v prešovskej Tatran handball aréne riešiť nemusel.
Prešov