Symbióza skúsenosti a mladosti v Tatrane fungovala
Neprajníci prešovskej hádzanej, ktorá reprezentuje aj slovenskú na klubovej úrovni v prestížnych európskych súťažiach, sa nádejali predčasne. Tatran Prešov, ktorý v ostatnom čase
prenasledovalo
množstvo zranení i odchodov hráčov, napokon šesťgólové manko z prvého finále o Slovenský pohár v Hlohovci zmazal a hoci stále nekompletný, doma vyhral o jedenásť gólov.
PREŠOV. Tatran Prešov sa tak stal víťazom Slovenského pohára celkovo dvadsiaty raz, v ére samostatnosti, trinásty raz, z tohto obdivuhodne po desiaty raz v rade.
Po Rábekovi do Kataru šiel Božič
Úspech prešovský hádzanárov je o to cennejší, že ho získali v zložitom období. Pogány a Peskov sú na listine maródov dlhodobo, po operácii je Ľ. Šárpataky, M. Šárpataky sa zase nešťastne zranil pred pohárovým finále. Radčenko a Petro už hosťujú v maďarskom Egeri, kde už zarezáva aj Antl. Najnovšie do Kataru, konkrétne do klubu Al Rayyan, odišiel brankár Božič. Hrstka, Sadovyi, Rábek síce nastúpili, no zďaleka neboli zdravotne fit a tak vlastne svojou prítomnosťou azda trochu zaskočili súpera. Táto trojica síce na súpiske figurovala, no naplno predviesť svoje herné schopnosti tentoraz nemohla. Tréner Tatrana Prešov R. Trtík tak dal znovu šancu mladíkom z klubovej liahne. Nuž a najmä Rešovský, Tribus, Kríž sa veru činili. Hlohovec mal z prvého zápasu náskok šiestich gólov. Z viacerých strán sme sa dozvedali, akú má Sporta šancu „dať Prešov konečne dole.“ Tie stúpli aj tým, že DK SZH nezasadla, nedala možnosť Kopčovi, ktorý po dvoch zápasoch hodlal podať žiadosť o odpustenie zvyšku trojzápasového trestu. To všetko hralo proti hádzanárskemu suverénovi ostatných rokov z východu krajiny. Obhajca pohárovej trofeje potvrdil aj napriek tomu i dvom predošlým prehrám v Hlohovci a v extralige v Topoľčanoch, že nad Prešovom sa dá občas za určitých okolností vyhrať, ale nie vyhrávať. Sportu Hlohovec zdolal Tatran Prešov aj s piatimi dorastencami v zostave presvedčivým spôsobom. A to je už veru čo povedať. Sila čerstvého víťaza Slovenského pohára dozaista ešte stúpne, ak sa zhruba do dvoch týždňov do zostavy vrátia uzdravení hráči.
Zomkol sa tím i publikum
Okrem M. Šárpatakyho v predohrávanom extraligovom stretnutí s Modrou, deň pred finálovou pohárovou odvetou, ošetroval klubový lekár Peter Klein aj skúseného, pri neúčasti M. Kopča kapitána Tatrana Prešov Radovana Pekára. Bojovník na pohľadanie proti Hlohovcu nastúpil, patril predovšetkým k pilierom obrany, za ktorou skvelo zachytal Igor Čupryna a nakoniec ako prvý z tímu víťazov dvíhal cennú trofej nad hlavu. „Nebola to jednoduchá obhajoba,“ tvrdil uťahaný, no s docieleným spokojný R. Pekár. „Prvý zápas v Hlohovci, v ktorom sme urobili dosť veľké manko, nás všetkých veľmi mrzel. Zároveň však, aspoň ja osobne určite som veril, že ho doma, s podporou našich vynikajúcich fanúšikov ho dokážeme zmazať. Počas mojej dlhoročnej kariéry som zažil mnohé zvraty. Neraz sme zlikvidovali zdanlivo nedostižné, inokedy, prišli sami o vypracovaný viacgólový náskok. V športe sa stávajú všakovaké veci. Nám do kariet hralo v odvete už tradične skvelé domáce prostredie. Nastúpili sme s omladeným kádrom, zo skúsenejších nie všetci mohli hrať v odvete naplno, iní zase vôbec. O to viac si vážim, akým spôsobom mužstvo zabralo, dokázalo sa zomknúť a čeliť na ihrisku nielen súperovi. Vyhrali sme štýlom, ktorým sme azda presvedčili, že Tatran je stále najlepším slovenským hádzanárskym klubom.“
Skúsený Pekár vyzdvihol mladíkov
Skúsený R. Pekár zložil poklonu vytrvalo povzbudzujúcemu prešovskému publiku, mužstvu za to, že sa prezentovalo v odvete predovšetkým ako jednoliaty tím. „Museli sme sa vysporiadať s viacerými hendikepmi. Napríklad, neúčasťou skúsených pivotov. Petro je v Maďarsku, Kopčo mal trojzápasovú stopku po vylúčení v Hlohovci. Zaskočili mladíci Rešovský s Tribusom a alternoval som tam aj ja. Na ihrisku sme museli dať zabudnúť na predošlé problémy. Sústredili sme sa predovšetkým na vlastné taktické zámery, ktorými sme chceli v odvete vyrukovať. Podarilo sa, čo je zároveň prísľubom do ďalších zápasov v tejto časti sezóny. Na adresu mladíkov musím povedať, že sa mi s nimi na ihrisku spolupracuje ozaj dobre. Hlavne v obrane, kde som s nimi častejšie ako v útoku. Vidno na nich, že chcú, nemajú nijaké maniere, vedia sa prispôsobiť, sú učenliví, dajú si poradiť. V zápase idú na maximum, čo je i mne veľmi sympatické. Ak v nasadenom kurze vydržia, majú pred sebou sľubnú budúcnosť. Zároveň je to dôkaz, že v Tatrane vedia mládeži vytvoriť výborné podmienky a pracovať s ňou na vysokej úrovni.“
Oslavy pohára neskôr, už zajtra s Brestom
Na dlhšie trvajúce oslavy zisku Slovenského pohára v TATRAN handball arene času nemajú. Tatran Prešov čaká už zajtra od 18. hodiny zápas základnej časti nadnárodnej SEHA Gazprom ligy s bieloruským HC Meškov Brest. „V kabíne si dáme jedno pivko, aby sme trochu vyplavili adrenalín. Väčšie oslavy môžu byť až keď naplníme ďalšie klubové ciele v nadnárodnej lige i slovenskej extralige. Aktuálne bude dôležité po dvoch zápasoch v rade doma s Modrou a Hlohovcom dobre zregenerovať a rovnako kvalitne ako na finálovú pohárovú odvetu sa pripraviť aj na zápas s Meškovom Brest.“
Skandovaný potlesk pre odchádzajúceho Antla
V zajtrajšom stretnutí SEHA Gazprom ligy už v zostave Tatrana Prešov nebude figurovať Rado Antl. Od včerajška je do konca sezóny už oficiálne hráčom maďarského prvoligového Egeru. „S pánom Chmeliarom som mal dohodu na odohranie oboch zápasov o Slovenský pohár za Tatran. Som rád, že finále napokon dopadlo dobre Prešov a teraz sa už môžem naplno venovať práci v Maďarsku. V Egeri som už trénoval, na zápas s Hlohovcom pricestoval po kvalitnej záťaži pred jeho začiatkom, takže som rád aj zato ,že som vôbec prežil. Svojou troškou som k úspechu prispel, hoci obvyklý počet gólov som nestrelil.“ Kto však hádzanej rozumie videl, že kus roboty odviedol v obrane. „Pravda, desať gólov som nedal, ale ako vravíte, robil som tentoraz tú čiernu robotu v obrane, ale i na súperovom bránkovisku. Odchádzam, no chlapcom budem držať palce naďalej. Verím, že to čo majú, do konca sezóny si určite uhrajú.“