Tretím finálovým zápasom proti Považskej Bystrici a radosťou po zisku 15. majstrovského titulu v ére samostatnosti Slovenska, sa skončila sezóna hádzanárov Tatrana Prešov. Posledný duel sezóny sa niesol aj v znamení rozdávania rôznych ocenení.
Poslednému finálovému zápasu predchádzala milá slávnosť. Za umiestnenie v ankete o najlepších hádzanárov Slovenska za rok 2018 si ocenenia od Slovenského zväzu hádzanej prevzala trojica hráčov Tatrana – Martin Straňovský ako najlepšie ľavé krídlo, Oliver Rábek ako najlepšia ľavá spojka a Lukáš Urban ako najlepší hráč Slovnaft handball extraligy za rok 2018. Už o deň skôr si cenu z ankety ako Talent roka 2018 v extralige (do 20 rokov) – Cenu Rudolfa Horvátha v Bratislave prevzal 17-ročný krídelník Tatrana Tomáš Fech. „Chcem poďakovať všetkým, ktorí mi dali svoj hlas. Vďaka patrí celej mojej rodine, kamarátom, spolužiakom, spoluhráčom v klube i reprezentácii, bez ktorých by som toto ocenenie určite nezískal. Poďakovanie patrí aj všetkým trénerom, od tých mládežníckych, cez dorasteneckých trénerov Mareka Gernáta a Stanislava Kolpaka, až po trénera A-tímu Slavka Golužu, ktorý mi dal šancu trénovať a hrať s našimi mužmi,“ povedal k oceneniu Tomáš Fech, ktorý cez víkend pomohol starším dorastencom k bronzu na Československom pohári, tiež mu ale patrí zlatá medaila z extraligy.
Z rozdávaním ocenení sa pokračovalo aj po samotnom finále, ktoré prinieslo majstrovské oslavy s jubilejným 15. slovenským titulom. Celkovo to bol, vrátane federálnych prvenstiev, už 18. titul klubu a 13-ty v rade za sebou. Z hráčov súčasného kádra Slavka Golužu ich má vo svojej zbierke najviac Dominik Krok, ktorý sa tešil už z deviatej zlatej medaily. Okrem nej si prevzal aj cenu pre hráča sezóny v hlasovaní fanúšikov na sociálnych sieťach. To síce ovládol Nikola Kosteski, ktorý sa fanúšikom za dôveru poďakoval, ale keďže v tíme nepôsobil dlho, rozhodol sa cenu presunúť na druhého v hlasovaní fanúšikov – Dominika Kroka. „Potešila ma priazeň fanúšikov, ktorí nielen mne, ale všetkým nám dali hlasy, lebo sme jeden tím. Som rád, že nás podporujú v každom zápase. Teší ma tiež, že mi dali toľko hlasov, aj keď osobne, ak by som mohol, tak by som tú cenu posunul ešte ďalej – buď Brunovi Butoracovi, Kubovi Hrstkovi, alebo Igorovi Čuprynovi, lebo boli tu v tejto sezóne lepší hráči ako ja. Napriek tomu ďakujem a veľmi si to cením,“ uviedol Krok.
Odchovanec bardejovskej hádzanej si po zranení zahral len v úplnom závere play-off, no zlatá medaila mu právom patrí. „Viac by mala hriala, keby som mohol v stopercentnom stave zasiahnuť do semifinále aj finále. Bohužiaľ sa stala nehoda, ktorú už nevrátim späť. Urobil som však všetko preto, aby som sa mohol vrátiť, aj keď to nebolo na 100 percent. Ďakujem trénerovi, že mi dal priestor na konci zápasu aspoň na päť minút, ktoré som si na palubovke užil s Kubom Hrstkom a Tomášom Čípom, lebo sme hrali spolu osem rokov a sú pre mňa ako bratia. Je mi teda ťažko, že odchádzajú, ale život ide ďalej a máme tu ďalších skvelých spoluhráčov,“ dodal Krok.
Záverečný ceremoniál sa niesol aj v duchu lúčenia sa. Okrem spomínaného Kosteskeho, ale aj Martina Kríža, sa s tímom lúčila tiež trojica Jakub Hrstka, Tomáš Číp a Bruno Butorac, ktorým majiteľ Tatrana Miloslav Chmeliar odovzdal zarámované pamätné dresy. Českí krídelníci sa lúčili s klubom po ôsmich rokoch a s ôsmim titulom. „Ja som si posledný zápas užil naplno. Nič viac sa nemôžem priať ako sa rozlúčiť s domácim publikom s ôsmou „plackou“ na krku. Bol som dojatý, aj mi spadla nejaká slza, ale to k tomu patrí, taký proste som. Bolo to pre mňa určite príjemne a nezabudnem na to,“ uviedol Hrstka a zhodnotil aj svoje pôsobenie v tíme slovenského majstra. „Tých osem rokov bolo neskutočných. Musím poďakovať všetkým na čele s pánom Chmeliarom, ktorí mi umožnili stráviť tu týchto osem rokov. Nemám nič, na čo by som nerád spomínal. Všetky okamžiky boli „suprové“, aj keď sa niektoré zápasy možno nešťastne prehrali, ale to je šport. Určite budem spomínať iba v dobrom,“ dodal ľavý krídelník.
Jeho kolega z českej reprezentácie Tomáš Číp mal po poslednom zápase podobné pocity. „Pocity sú skvelé. Tešil som sa na zápas, no bol i nervózny. Nevedel som ako to bude vyzerať. Ale bolo to nádherné. Ďakujem všetkým, ktorí prišli do haly, divákom ako aj spoluhráčom, všetkým, čo na hádzanú chodia a hlavne mojej rodine za podporu. Začína pre mňa nová etapa, tak uvidíme ako to bude vyzerať,“ povedal Číp, ktorý sa takisto pristavil pri svojom pôsobení v Prešove. „Tých osem rokov bolo krásnych. Zápasy, čo sme tu odohrali, boli super. Hrať proti takým súperom ako Rhein Neckar Löwen, Magdeburg, Kolding, alebo Bjerringbro-Silkebrog, to sú všetko špičkové tímy. Ja som sa na to vždy tešil a bude mi to chýbať. Užíval som si ale všetky zápasy, aj tie v slovenskej lige. Bol som šťastný, že som tu mohol hrať osem krásnych rokov a teraz sa pre mňa začína niečo nové.“
Svoje pôsobenie v Tatrane po dvoch sezónach ukončil aj chorvátsky legionár Bruno Butorac, ktorý sa počas pôsobenia v zelenobielom drese stal dvakrát druhým najlepším kanonierom SEHA Gazprom ligy. Aj jeho po záverečnom hvizde premáhali emócie. „Posledný zápas bol pre mňa ťažký, ale tie dva roky boli výborné. Skvele sme hrali v Lige majstrov, SEHA lige a aj slovenskej lige. Na konci budú iba dobré spomienky,“ uviedol Butorac, ktorý si obľúbil aj prešovských fanúšikov. „Želám si, aby chodili na hádzanú v ešte väčšom počte. Nielen na Ligu majstrov, SEHA ligu, ale aj slovenskú extraligu a aby stále kričali „druhá strana odpovedá“ a „Tatran – Prešov“. To je proste top, top, top... to treba robiť stále,“ dodal s nostalgickým úsmevom na záver.
Prešov