Starší hádzanári zlatí, mladším sa bronz máli. Počas uplynulého víkendu sa v troch slovenských mestách hrali tri žiacke republikové šampionáty. V Prešove o titul majstra
Slovenska bojovali starší žiaci, v Modre mladší žiaci a v Bytči mladšie žiačky.
PREŠOV. Na týchto troch mestách mali svoje ohnivká mladí prešovskí hádzanári i hádzanárky. Starší žiaci Tatrana Prešov obhájili na domácej pôde majstrovský titul. Získať ho chceli aj mladší žiaci v Modre. Lenže osud, či ako nám bolo povedané, hlavne nepriazeň arbitrov, čo je v tejto vekovej kategórii zarážajúce, spôsobili, že prešovskí chlapci viezli domov „len“ bronzové medaily. Krivdu vraj cítili aj mladšie žiačky ŠŠK pri SLŠ Prešov, ktoré na svojich prvých majstrovstvách Slovenska v histórii klubu skončili siedme.
Úžasná atmosféra na Nábrežnej
V športovej hale na Nábrežnej ulici v Prešove sa boj o titul majstra Slovenska v kategórii starších žiakov zúžil na súboj vskutku dvoch najlepších tímov na šampionáte. V dramatickom finále, umocnenom vynikajúcou diváckou kulisou sa stretli Tatran Prešova a ŠKP Bratislava. Západniari dominovali v prvom polčase, ktorý vyhrali 9:6. Druhý patril mimoriadne bojovne naladeným Prešovčanom, ktorý nepriaznivé skóre otočili a po výhre 14:13 sa radovali z titulu. „Zlý začiatok, dobrý koniec,“ vydýchol po napínavom finálovom dueli tréner starších žiakov Tatrana Prešov Eduard Schwarzbacher. „Našou úlohou bolo už v úvode úspešne brániť najlepšieho strelca hostí, napokon aj hráča na záverečnom turnaji, Popelku z celku ŠKP. To sa nám nedarilo. Obrana nepracovala ako mala a tak som musel spôsob bránenia zmeniť. V prvom polčas sme sa aj napriek tomu dosť trápili. Účinný recept na veľmi dobrú obranu súpera sme našli až po prestávke. Chvíľu nám to síce trvalo, kým sme sa cez agresívnu obranu ŠKP presadili aj strelecky, no záver zápasu už patril nám. Bratislavčanov sme nútili k chybám a z nich potom ťažili. Vyhrali sme o jediný gól, no titul ostal doma, nie iba podľa môjho názoru, celkom zaslúžene. Majstri by sme boli aj keby sa to bolo skončilo remízou. Chlapci ale príkladne bojovali a nakoniec rozhodujúci zápas dotiahli do víťazného konca.“
Z výsledkovej listiny
S majstrovskými ambíciami cestovali na šampionát do Modry mladší žiaci Tatrana Prešov. V konečnom účtovaní však skončili tretí. V základnej skupine vyhrali nad Považskou Bystricou 17:14, s Bojnicami nečakane prehrali 17:19, Modru zdolali 17:14. Ako víťaz skupiny potom vyhrali nad štvrtým z druhej skupiny Hlohovcom 26:19. V zápase o postup do finále ale prehrali s Topoľčanmi 15:21. v súboji o bronz vyhral Tatran Prešov nad Modrou 24:21. Vo finále porazil Trebišov Topoľčany 22:20.
Tí, ktorým nakladali dvojciferne, sú majstri...
Fakt, že majstrovský titul získal v kategórii mladších žiakov Trebišov, ktorému v dlhodobej súťaži Prešov „nakladal aj dvojciferné pálky“, je prekvapením. Prekvapenia v športe nie sú ničím výnimočným. Sú jeho súčasťou. Aj v tých najmladších vekových kategóriách. Ak však hádzanárska omladina, ako je to v prípade mladších žiakov Tatrana Prešov cíti krivdu v zmysle, že jej niekto nedopraje smerovať tam, kam na to herne má, že už žiačikovia musia znášať nevôľu rozhodcov, mimochodom takých, ktorí to neraz, a to vieme o čom hovoríme, „vŕžu“ aj na najvyššej seniorskej úrovni, tak potom je to veľmi smutné. „Už som sa zo všetkého vyspal, ale pocit krivdy asi nikdy ja ani moji zverenci po skúsenostiach na týchto majstrovstvách republiky nestrávime,“ nechal sa počuť tréner mladších žiakov Tatrana Prešov Jurij Žuravľov. „Mám pocit, ako keby sme v Modre boli niekomu tŕňom v oku. Nechápem ale prečo. Či azda preto, že Tatran je v súčasnosti dominuje slovenskej hádzanej. Je pochopiteľné i sympatické, keď sa mu chce niekto priblížiť, vyrovnať. Samozrejme, športovými prostriedkami. Avšak po tom, čoho sme boli svedkami v Modre, nemyslíme si, že o poradí sa rozhodlo len športovými zbraňami. V zápase Bojnicami, podľa mňa cielene, nám známi ligoví arbitri škodili. Detaily toho, čo predvádzali na ihrisku, by sa dali opisovať zoširoka. Poviem len, že nás k málom čomu pustili. V zápase s Topoľčanmi, rozhodujúcom o postupe do finále, sa všetko opakovalo. Dovolím si tvrdiť, že ak by sme sa tam boli dostali, kvalitou sme mali nato, aby sme sa vracali s najcennejšími kovmi. To nám ale dožičené nebolo a tak sme úspešne hrali o bronz. Titul sme nezískali, ale chlapci herne nesklamali, podľa mňa klub dobre reprezentovali. Krivdu, na ktorú sa pozerali aj predstavitelia SZH, však neskrývame. Akou takou náplasťou bolo, že pri vyhlasovaní výsledkov majstrovstiev sme zožali dlhotrvajúci potlesk. Na rozdiel od arbitrov, ktorých aj pri nástupe časť publika i ostatných družstiev, vypískala...“
Prešov