Nie je to trinásta komnata, lebo do nej by v tom prípade nemal nikto nikdy vstúpiť – teda, okrem „majiteľa kľúča“ a niekoľkých jednotlivcov .A predsa, je v tej miestnosti niečo, čo je zatiaľ pred verejnosťou ukryté. A preto vám do nej ponúkame možnosť nahliadnuť aspoň prostredníctvom fotografií a čítaním nasledujúcich riadkov. Ide o miestnosť, v ktorej sú umiestnené víťazné trofeje hádzanárskeho klubu Tatran Prešov od roku 2001,
kedy sa stal jeho majiteľom Miloslav Chmeliar. On je, v úvodzovkách, tým majiteľom kľúča, on odpovedal na naše otázky...Pri pohľade na množstvo pohárov za víťazstvá sa zdá, že ste väčšiu halu potrebovali aj preto, aby sa vám vošli pod strechu všetky tieto trofeje. Dá sa to s trochou humornej „nadsázky“ aj takto povedať? „Pri rekonštrukcii mestskej haly sme mysleli aj na to, že máme v zbierke už poriadne množstvo pohárov, a rovnako dúfame, že ďalšie budú pribúdať. Vytvorili sme preto samostatnú miestnosť práve pre tento účel. Určite vítame, že terajšia ´naša´ hala je väčšia, než predchádzajúca na Baštovej ulici a je v nej viac voľného priestoru. Skutočne sú v nej trofeje za všetky víťazstvá od obdobia, kedy naša skupina vstúpila do prešovskej mužskej hádzanej.“
Ďalšie poháre, za druhé a tretie miesta, sú vraj uložené inde. Viete už, kde bude ich miesto?
„Dali sme vyrobiť aj vitríny pre strieborné a bronzové trofeje a budú v tej istej miestnosti.“
Koľko pohárov – zlatých, strieborných a bronzových – teda vlastníte?
„Osobne som ich spočítal. Tých najcennejších je presne 157, počet ostatných sa tiež približuje k tomuto číslu.“
Existuje nejaká hierarchia v uložení víťazných pohárov?
„Najvyššie miesto zaujímajú trofeje za jedno víťazstvo v nadnárodnej HIL-ke a za dva triumfy v českej extralige, v ktorej sme dve sezóny takpovediac hosťovali. Potom sú to mužské majstrovské tituly, majstrovské tituly starších a mladších dorastencov, starších a mladších žiakov. Nasledujú zlaté poháre za zisk Slovenského pohára, za ocenenia pre najlepšie kolektívy Prešovského samosprávneho kraja a mesta Prešov a nakoniec sú to trofeje za víťazstvá na rôznych turnajoch, od mužov až po žiakov.“
Neusporiadate niekedy v hale deň otvorených dverí, aby si ľudia mohli pozrieť túto nádheru na vlastné oči?
„Keď bude záujem verejnosti a fanúšikov, tak určite.“
Do akej miery si vaše najvzácnejšie trofeje ceníte? Ak by sa našiel fanatický zberateľ, ktorý by nejakú chcel kúpiť, alebo by sa teoreticky nejaké predali v dražbe, a peniaze išli trebárs na charitu, vzdali by ste sa niektorých?
„To nie. Poháre sú symbolom toho, čo robíte, že ste najlepší , že práca, ktorú robíte vám dáva zmysel. Znázorňujú všetko úsilie, ktoré stojí za úspechmi. Nepredáme ani ten za tretie miesto, ktorý bude položený napríklad celkom dole na okraji vitríny.“
Pohár za čo vám v tejto zbierke najviac chýba? Nepoložili by ste s radosťou napríklad medzi poháre za prvenstvá aj nejakú trofej za tretie miesto, no zato výrazného európskeho významu?
„Pohár za tretie miesto pôjde vždy iba medzi poháre za tretie miesto - aj keby bol z Ligy majstrov. Čo sa týka prvej časti otázky, v Challenge Cupe by možno bola šanca na medailové umiestnenie, no tam sa Tatran ako majster krajiny prihlásiť nemôže. Momentálne, nevidím reálnu možnosť ´vyšperkovať´ sieň slávy víťazným pohárom z dvoch najprestížnejších európskych pohárov. No zato máme vo vitrínach zaujímavé trofeje z rôznych zahraničných turnajov, ktoré nás tiež tešia.“
V úzkom kruhu svojich známych ste sa vyjadrili, že za 12 rokov ste dali do prešovskej mužskej hádzanej v starej slovenskej mene pol miliardy korún. Čo všetko je v tejto astronomickej sume zahrnuté?
„Poopravím vás, nie ja, ale spoločnosť Tatran Prešov. No je to naozaj tak. Ide o financie za kúpu, prenájom a neskoršiu rekonštrukciu, dvoch resp. Troch hál, prestupy a nákupy hráčov, platy trénerov a členov realizačných tímov, ako A mužstva, tak aj mládežníckych tímov, úhrady energií v halách, náklady na oblečenie hráčov a na činnosť mládežníkov Tatrana a pod.“
Aký bude v krátkosti program letnej prípravy seniorského mužstva?
„Na sústredenie tentoraz nepôjde niekde do vysokohorského prostredia. Nový tréner Peter Hatalčík vybral ostrov Krk v Chorvátsku, s ktorým má vraj dobré skúsenosti. Hrať by sme mali na turnaji v poľských Kielcach, kde sme vlani obsadili druhé miesto, nechali za sebou majstra Švédska Sävehof a tretí celok francúzskej ligy Danquerke. Novinkou by mala byť účasť na turnaji v Rusku, ktorý organizuje klub Čekovských medveďov.“
Apropo, Peter Hatalčík sa vracia do Prešova presne po deviatich rokoch. V sezóne 2003/2004 vyhral titul, ďalšiu už nedokončil. Rozišli ste sa za zvláštnych okolností, nie v najlepšom. Ako je to teraz?
„Mnohé veci sme si vydiskutovali a verím, že sa situácia už nebude opakovať.“
Na záver otázka trocha z iného súdka. Ešte pred vaším vstupom do hádzanárskeho Tatrana v roku 2001 vás niektorí ľudia v Prešove lákali dať sa na futbalovú dráhu. V roku 2013 je jeden Tatran majstrom, druhý (1. FC Tatran) vypadol z najvyššej súťaže. Čo vám pri tejto skutočnosti napadá, prípadne, čo by ste odkázali kolegom športovcom z Čapajevovej ulice?
„Neviem, čo by som mal k tomu povedať.“
Ján MIROĽA
Foto: Viktor Zamborský
Prešov